Viliam Žingor
Z Wikipédie
| Viliam Žingor | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 30. júl 1912 Bystrička, Slovensko |
| Úmrtie | 18. december 1950 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Viliam Žingor (* 30. júl 1912, Bystrička – † 18. december 1950, Bratislava) bol počas Slovenského národného povstania významným organizátorom partizánskeho hnutia. Pôvodne bol úradník, pracovník banky v Martine.
[úprava] Život
V rokoch 1942 až 1943 kníhkupec v Bratislave. Počas prvej Slovenskej republiky sa vyhol nástupu do Slovenskej armády a zbehol do hôr, kde nad Bystričkou založil na jar 1944 partizánsku skupinu a v auguste 1944 lesný výcvikový tábor v ktorom sústreďoval zbrane, potraviny a cvičil partizánov. Od 25. augusta 1944 po spojení so skupinou Petra Velička v Sklabini sa stal veliteľom 2. československej partizánskej brigády M.R. Štefánika. Po vojne vyznamenaný Radom SNP I. triedy.
Po prevzatí moci komunistami sa otvorene staval proti ich politike, rovnako hovoril i o mnohých falošných partizánoch, ktorí z rôznych príčin po vojne vydávali za partizánov, napriek tomu že v skutočnosti sa do boja proti fašizmu vôbec nazapojili. Po roku 1948 sa Žingor ukázal ako skutočný vlastenec a osobnosť ochotná bojovať za demokraciu vo svojej krajine. Na jar 1949 zhromaždil skupinu bývalých partizánov a odišiel s nimi opäť do hôr. Po rozsiahlom záťahu ho ale komunisti chytili.
V roku 1950 bol ako nebezpečná osoba, a najmä kvôli svojim protikomunistickým názorom, obvinený z rozvratnej protištátnej činnosti a odsúdený na trest smrti. Popravený bol 18. decembra 1950 v Bratislave. V roku 1968 bol právne rehabilitovaný.
