Vitellius

Z Wikipédie

Vitellius alebo Aulus Vitellius Germanicus (* 12 al. 15 po Kr. - † 20. december 69) bol rímskym cisárom od 2. januára/17. apríla 69 do 20. decembra 69, tretím cisárom v roku Štyroch cisárov.

Aulus Vitellius syn Lucia Vitellia a Sestilie sa narodil okolo roku 15 v Apúlii. Otec mal za sebou veľmi úspešnú politickú kariéru, trikrát bol konzulom, hlavným radcom a spolucenzorom za cisára Claudia, ktorý bol jeho priateľom. Aj on užíval priazeň cisárov Caligulu, Claudia a aj Nerona na cisárskom dvore a zastával vysoké štátne funkcie. Bol kurátorom zodpovedným za verejné práce, v roku 48 konzulom, okolo roku 55-60 prokonzulom v provicii Africa a zastával dve vysoké kňazské funkcie (Fratres Arvales, Quindecemviri sacris faciundis). Po smrti cisára Nera (8.7.68) sa stal cisárom Galba, ktorý ho vymenoval za veliteľa vojsk v Dolnej Germánii. V Hornej Germánii velil vojsku Galba, ktorému 1. 1. 69 légie vypovedali poslušnosť. 2. 1. 69 bol Vitellius svojími jednotkami vyhlásený za cisára. 15. 1. 69 v Hornej Germánii zavraždili cisára Galbu, jeho vraždu zosnoval bývalý prívrženec Nerov Otho. Otha vymenovalo vojsko za cisára. 14. 4. 69 došlo k rozhodujúcej bitke medzi jednotkami Otha a Vitellia pri Bedriacu, kde bolo Othovo vojsko porazené a Vitellius bol o tri dni zvrchovaným cisárom Ríma schváleným senátom. Udalosti posledných rokov plného bezprávia, keď vojsko plienilo a vraždilo, nemohúcnosť nového cisára zabrániť ďalšiemu bezpráviu znášal Rím veľmi ťažko. Východné légie spočiatku naklonené Vitelliovi boli znepokojené udalosťami na západe a presvedčili Vespasiana, aby sa stal cisárom. 3. 7. 69 zložilo vojsko v Judei prísahu Vespasianovi. V Judei bolo v tom čase povstanie, ktoré mal potlačiť, preto prenechal velenie svojmu synovi Titovi na dokončenie vojny a on s vojskom vyrazil do Itálie. V bitke pri Cremone bolo vosko Vitellia porazené a Vitellius 20. 12. 69 na Rímskom fóre popravený.