Claudius
Z Wikipédie
| Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 1. august 10 pred Kr. |
| Úmrtie | 13. október 54 |
| Pozri aj Biografický portál | |
Claudius alebo Klaudius, celým menom Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus (* 1. august 10 pred Kr. – † 13. október 54), pôvodne známy ako Tiberius Claudius Nero Germanicus, bol v rokoch 41 - 54 cisár Rímskej ríše z juliovsko-klaudiovskej dynastie.
Obsah |
[úprava] Pred nástupom na trón
V detstve trpel viacerými chorobami a predpokladá sa, že prekonal detskú obrnu. Dôsledky chorôb znášal celý život a jeho zdravotný stav sa zlepšoval iba krátkodobo. Kríval, triasol sa, mal slabý hlas a trpel častými bolesťami. V hneve sa tieto príznaky ešte zhoršovali.
Jeho príbuzní ho považovali za slabomyseľného a nevenovali mu nijakú zvláštnu pozornosť. Jeho matka dokonca používala jeho meno ako nadávku. V prvom období jeho života sa stýkal s historikmi a filozofmi, čo ho viedlo k zameraniu sa na dejiny. Napísal niekoľko kníh z ktorých najznámejšie sú Dejiny Kartága a Dejiny Etruskov. Ani jedna z nich sa však nezachovala. Po smrti cisára Augusta sa usiloval o verejný úrad, ale jeho strýko Tiberius ho nedoporučil. To viedlo k jeho odchodu z verejného života. Počas tohto obdobia sa o ňom rozšírila povesť opilca a hazardného hráča. Počas cisárstva jeho synovca Caligulu sa stal jedným z konzulov. V druhom období svojej vlády sa Caligula stal tyranom a Claudius bol často objektom jeho zlomyseľného humoru a svojvôle. Po Caligulovej smrti ho vojaci vyhlásili za cisára.
[úprava] Cisár
Svojou obratnou politikou upevnil ríšu aj navonok; počas jeho vlády Rimania dobyli časť Británie, Mauritániu a Tráciu. Prispel k zdokonaleniu rímskeho práva. Rím sa stal počas jeho vlády byrokratickým, riadeným rôznymi komisiami, ktoré boli často vedené inteligentnými prepustencami. Rozvoj Ríma sa snažil posilniť aj architektonickými plánmi.
[úprava] Náboženské reformy
Podporoval návrat k pôvodnému náboženstvu a stál v opozícii k novým kultom prenikajúcim do Ríma. Vyhnal z Ríma Židov a kresťanov, pretože spôsobovali nepokoje. Stál v opozícii aj voči mystériám ako aj proti deifikácii svojej osoby.
[úprava] Osobný život
Mal štyri manželky – najznámejšie sú Messalina a Agrippina. Bol zavraždený štvrtou manželkou Agrippinou, ktorá ho dala otráviť hubami, aby zabezpečila trón svojmu synovi z prvého manželstva Nerovi.
[úprava] Claudius v literatúre
Asi najznámejším spracovaním Claudiovho života sú romány Ja Claudius(1934) a Claudius boh(1935) od Roberta Gravesa.
[úprava] Externé odkazy
Claudiov životopis od Rímskeho historika Suetonia
| Staroveký Rím | ||
| Julsko-klaudiovská dynastia | ||
| Predchodca | Rímsky cisár | Nástupca |
| Caligula | Claudius | Nero |
| (41 – 54) | ||
 |
Tento biografický článok je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
