Vorvaň tuponosý
Z Wikipédie
| Vorvaň tuponosý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Physeter macrocephalus Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Physeter catodon, Physeter macrocephalus, Physeter orthodon, Physeter australasianus |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Rozšírenie kosatiek (modrá farba) |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) je najväčší zo zubatých veľrýb a predpokladá sa, že ide o vôbec najväčšie ozubené zviera na svete, aké kedy žilo – najväčší doložený jedinec pravdepodobne dosahoval až dĺžku 28 metrov a váhu 150 ton. Anglický názov sperm whale súvisí s mliečne bielou substanciou spermacet nachádzajúcou sa v jej hlave a pôvodne zamieňanou so spermatom. Obrovská hlava vorvaňa, jeho charakteristický tvar a v neposlednom rade hlavná úloha v románe Hermana Melvilla Moby Dick, viedla veľa ľudí k tomu, že ho považujú za archetyp veľryby. Čiastočne vďaka Melvillovi je vorvaň vo všobecnosti spájaný s mýtickým Leviatanom z biblických príbehov.
Obsah |
[úprava] Pomenovanie
Slovo „vorvaň“ v ruštine označuje tuk niektorých morských zvierat ako sú veľryby a tuleni. Pôvod staroruského „vorvoň“ ale jasný nie je, pravdepodobne je nórsky alebo laponský.
Historicky a v slovanských jazykoch (ruštine, polštine) je veľryba známa tiež pod názvom kašalot. Toto slovo pochádza pôvodne z portugalského cachalote, pravdepodobne odvodeného z cachola, hovorovo „hlava.“ Vorvani boli v portugalskom atlantickém súostroví Azory až donedávna lovení.
[úprava] Fyzický popis
Vorvaň je výnimočný pre svoju veľmi veľkú hlavu, hlavne u samcov, u ktorých tvorí typicky tretinu jeho dĺžky. Jedno z odborných druhových mien macrocephalus je skutočne odvodené z gréckeho výrazu „veľká hlava.“ Na rozdiel od hladké kože väčšiny iných veľrýb je koža na chrbte vorvaňa obvykle hrbolatá, dobrovoľníkmi pozorujúcimi veľryby býva prirovnávaná k sušenej slivke [1]. Vorvani majú jednotne šedú farbu, ktorá sa na slunečnom svetle môže zdať hnedou („veľká biela veľryba“ z Melvillova románu, pokiaľ také zviera existovalo, bola albínom, a bieli vorvani boli skutočne pozorovaní). Nie neočakávane je mozog vorvaňa najväčším a najťažším medzi zvieratami (u urasteného samca váži v priemere 7 kg). Vzhľadom k veľkosti tela však nejde o veľký mozog.
Dýchací otvor tvaru 'S' je veľmi blízko vrcholu hlavy, posunutý na ľavú stranu tela. Vorvani ním vypúšťajú smerom dopredu prúdy pary zreteľne počuteľné na míle ďaleko. Chrtová plutva chýba, ale asi v dvoch tretinách chrbtice smerom od hlavy sa nachádza trojúholníkovitý hrb vysoký 60-75 cm, ktorý plutvu nahradzuje. Za týmto hrbom nasleduje ešte niekoľko menších. Chvostová plutva je tiež trojúholníková a veľmi hrubá. Pred ponorením do hĺbky ju veľryba zdvíha vysoko nad hladinu.
Vorvani majú v dolnej čeľusti 20–26 párov kužeľovitých zubov. Každý z nich môže vážiť až jeden kilogram. Dôvod existence zubov nie je celkom zrejmý. Verí sa, že nie sú nevyhnutné pre lov chobotníc (pozri ďalej sekciu Potrava) a v prírode boli nájdení aj dobre živení vorvani úplne bez zubov. Vedci sa v súčasnosti zhodujú, že zuby možu byť používané pri útokoch medzi samcami. Tejto hypotéze nasvedčuje tvar zubov a široké medzery mezi nimi. V hornej čeľusti je tiež prítomný základ zubov, iba zriedkavo sa však prerežú von do úst.
Sexuálny dimorfismus (veľká odlišnost samcov oproti samiciam) sa u vorvaňov prejavuje nejvýraznejšie medzi všetkými veľrybami. Samci sú typicky o 30%–50% ddlhší (16–18 m) než samice (12–14 m) a asi dvakrát ťažší (50 000 kg proti 25 000 kg). Pri narodení merajú samci i samice okolo 4 m a vážia 1 000 kg. Kvôli rozsiahlemu lovu veľrýb sa počet vorvaňov dramaticky znižuje, hlavne kvôli prednostnému a intenzívnejšiemu vybíjaniu väčších samcov, ktorí majú viac spermacetu (spermacetový olej mal veľkú hodnotu hlavne v 18. a 19. storoči – viz ďalej). V múzeu v Natucket je vystavená čeľustná kosť vorvaňa dlhá 5,5 m. Čeľustná kosť tvorí 20–25 % celkovej dĺžky tela vorvaňa. Tento samec teda mohol dosahovať až 28 metrov dĺžky a vážiť 150 metrických ton. Dalším dôkazom veľkosti je 5,2 m dlhá čeľusť v múzeu v New Bedfordu, ktorá mohla patriť samcovi 25,6 m veľkému vážiacemu 120–130 ton. Lodné knihy v nantucketském a bedforském múzeu sú plné odkazov na veľké vorvane a záznamov množstva oleja z nich získaného, ktoré dobre zodpovedajú veľkosti týchto dvoch príkladov. Dnešní vorvani majú v priemere 18 m dĺžky a vážia 52 metrických ton.
Vorvaň je hlavným príkladom zvieraťa, ktoré sa vyvinulo K-selekciou, ktorá sa prisudzuje druhom, o ktorých sa tvrdí, že sa vyvíjali vo veľmi stabilných životných podmienkach. Táto relatívne „jednoduchá“ evolúcia ich priviedla k nízkej pôrodnosti, pomalému dozrievaniu a k dlhovekosti. Samice sú brezivé každých štyri až šesť rokov a brezivosť trvá minimálne 12 mesiacov, ale môže sa predĺžiť až na 18 mesiacov. Starostlivosť o mláďatá trvá dva až tri roky. U samcov trvá prebieha dospievanie asi 10 rokov medzi 10. a 20. rokom života. Samci rastú do 30. až 40. roku veku a keď majú 50, nadobudli už plnú veľkosť. Vorvani sa dožívajú 80 rokov.
Vorvani su držiteľmi niekoľkých absolútnych svetových rekordov:
- Sú to nejväčší ozubení tvori, akí kedy na Zemi žili.
- Vorvani sú najhlbšie sa potápajúci cicavci (boli nájdení v hĺbkach 2200 metrov zamotaní do telegrafných káblov).
- Majú najväčší mozog medzi všetkými žijúcimi tvormi na tejto planéte, mozog vorvanieho samca váží 7 kg, vyskytujú sa však jedinci s až 9 kilogramovými mozgami.
- Ich koža je najhrubšia. Na chrbte a hlave dosahuje hrúbka vorvanej kože (bez podkožného tuku) asi 36 cm.
[úprava] Taxonómia
Vorvane prvý krát kategorizoval v roku 1758 Linné, ktorý zaradil do rodu Physeter celkovo štyri druhy. Odborníci skoro zistili, že existuje iba jeden druh. Vo väčšine súčasných publikácií je vorvaň zaradený ako jediný druh čeľade Physeteridae (a teda jediný druh svojho rodu). Najbližšími príbuznými vorvaňa sú veľryby z čeľade Kogiidae.
Mead a Brownell (1993, pozri [2]), zaradili všetky tri druhy do čeľade Kogiidae a vorvaňovi priradili binomické meno Physeter catodon.
Nasledujúci text je výňatkom z Melvilleove knihy Biela veľryba, v ktorej sa široko rozoberá pomenovanie a ľudové tradície súvisiace s vorvaňom:
Táto veľryba, známa starým Angličanom pod neurčitým menom veľryba trumpa a physeter alebo veľryba s kovadlinovou hlavou, je dnešní cachalot vo Francúzsku, Pottfish v Nemecku a macrocephalus v učenom svete. [část textu vynechaná] Teraz sa zaoberáme hlavne jej menom. Z hľadiska filologického je nezmyselné. Pred niekoľkými storočiami, keď vlastná hodnota vorvaňa bola takmer úplne neznáma a keď sa jeho tuk získával iba náhodou z veľryby vyvrhnutej na breh, vtedy sa vo všeobecnosti tvrdilo, že vorvaňinu možno vyťažiť z tvora totožného s veľrybou grónskou alebo pravou, v Anglicku už známou. Ďalej prevládal názor, že táto vorvaňovina alebo spermacet je zrazená šťava grónské veľryby, tá, ktorou sa označuje prvá polovica cudzieho slova. V tých časoch bola vorvaňovina nesmierne vzácna a nepoužívala sa ne svietenie, ale ako masť a liek. Kupovala sa iba v lekárni, ako tam dnes kupujeme unci revene. Keď potom bola, ako sa domnievam, postupom doby objevená pravá podstata vorvaňoviny, obchodníci nezmenili jej meno, nepochybne preto, aby zvýšili jej cenu tak podivným náznakem jej vzácnosti. A tak to pomenovanie neskôr musí byť dané veľrybe, z ktorej spermacet skutečne pochádza. [z Melvillovy knihy Bílá veľryba, preložili Klíma, Kornelová, Kosatík, Bednár, ISBN 80-902223-0-7, nakl. Moby Dick, Praha 1996, kapitoly 32 nazvané „Cetologie,“ str. 181–182]
Vedci usudzujú, že sa vorvani behom vývoja podradu oddelili od iných ozubených veľrýb pomerne skoro — asi pred dvacetimi miliónmi rokov (detaily možno najsť v [3]).
[úprava] Spermacet
Spermacet je polotekutá, voskovitá substancia nachádzajúca sa v hlave vorvaňa. Názov sa odvodzuje od neskoro latinského sperma ceti (obidve slová sú v skutečnosti pochádzahúce z gréčtiny) znamenajúcího „sperma veľryby“ (doslovne „sperma morského nestvora“). V angličtine sa dokonce od spermacetu odvofzuje ľudový názov tejto veľryby (sperm whale). Substancia samozrejme nie je veľrybím semenom; táto zámena bola omylom prvých veľrýbárov. Spermacet sa nachádza v spermacetovom orgáne teda v hlavových dutinách vpredu a hore nad lebkou veľryby. Podobnú hmotu na pravé strane prednej časti hlavy veľryby hneď nad hornou čeľusťou nazývají veľrybári junk (v doslovnom prekladu „odpad“). V spermacetovom orgáne sa nachádza mäkká biela substancia plná spermacetu. Junk je tvorený pevnejšiou substancou.
Presná funkce spermacetu a orgánov ním vyplnených nie je známa, existujú však prinajmenšom tri (vzájomne sa nevylučujúce) hypotézy:
Jedna z hypotéz (podrobnosti v [4]), spomínaná už v Melvillovom Moby Dickovi, tvrdí, že je používaný ako istý druh baranidla pri bojoch medzi samcami. Táto hypotéza odpovedá dobre zdokumentovanému potopeniu lodi Essex a Ann Alexander zpôsobené útokmi vorvaňov, ktorých váha bola odhadnutá na jednu pätinu váhy lodí. V súčasnej dobe je v móde považovať spermacet za prostriedok sexuálneho výberu.
Druhou pevne zakorenenou predstavou je možnost, že pomáha veľrybe regulovať vztlak. Hustota voskovej substancie sa má jej ochladzovaním vodou pretekajúcou výdychovým otvorom zvýšiť a pomôcť veľrybe ponoriť sa. Naopak vytlačovaním teplej vody dýchacím otvorom von sa mal spermacent zahriať, znížiť svoju hustotu a uľahčiť vynorovanie sa. V poslednej dobe však bola tejto na verejnosti populárnej teórie spochybnená jej hodnovernosť. Vedecký výzkum nasvedčuje tomu, že kapilárne javy nemôžu mať dostatočný efekt, aby významne ovplyvnily vztlak 50tonovej veľryby (na stránke Teda Cranforda[5] je zoznam listín popisujúcich detaily výzkumu.)
Za tretiu možnosť sa považuje, že spermacet napomáha echolokácii. Tvar tohoto orgánu napomáha zaostrovaniu alebo naopak rozširovanie kužeľa vysielaného zvuku. Zvukové vlny možno sústrediť do jedného miesta, takže môžu pôsobiť ako zneschopňujúca zbraň, dočasne paralyzujúca korisť. Výzkum všetkých týchto možností je stále v plnom prúdu.
Spermacet bol veľmi vyhľadávaný veľrybármi v 18., 19. a 20. storočí. Substancia našla mnoho rôznych komerčných využití, ako napr. olej do hodiniek, mazivo pre jemné prístroje, kozmetiku, aditíva do motorových olejov, glycerínu, protikoróznych zmesí, chemických vláken, vitamínov a viac než 70 farmaceutických zmesí.
[úprava] Potrava, chovanie a potápanie
Vorvane sú najhlbšie sa potápajúce cicavce na svete. Predpokladá sa, že sa môžu potápať až k morskému dnu do hĺbky 3 000 metrov na dobu dvoch hodín. Typické ponory smerujú zhruba do 400 metrov a trvajú 30–45 minút. Živí sa niekoľkými druhmi zvierat, najmä kalmármi, chobotnicami a živočíchmi morského dna. Takmer všetko, čo vieme o hlbokomorských kalmároch, sa vedci dozvedeli z exemplárov nájdených v žalúdkoch vorvaňov. Historky o titanských bitkách medzi vorvaňmi a kalmármi dorastajúcimi až 10 metrov dĺžky alebo viac sú najskôr iba súčasťou legiend — podobné bitky neboli nikdy pozorované. Na druhej strane sa usudzuje, že biele jazvy na telách vorvaňov boli spôsobené kalmármi. Existuje tiež hypotéza, že ostrý zobák skonzumovaného kalmara usadený v čreve veľryby vedie k produkcii ambry, podobne ako je tomu pri tvorbe perál. Vorvane sú neuveriteľní jedáci, ktorí každý deň skonzumujú asi 3 % svojej telesnej váhy. Odhaduje sa, že vorvane dohromady každoročne skonzumujú 100 miliónov ton hlbokomorských tvorov, čo je množstvo porovnateľné s celkovou každoročnou spotrebou morských živočíchov ľuďmi.
Fyziológia vorvaňov má niekoľko adaptácií, aby zvládli drastické zmeny tlaku pri potápaní. Rebrá sú ohybné, aby dovolili kolaps pľúc, a srdcová frekvencia sa môže znížiť, aby sa dlhšie uchovala zásoba kyslíka. Myoglobín uchováva kyslík vo svalovom tkanive. Keď sa úroveň kyslíka zníži, možno krv nasmerovať iba k mozgu a iným dôležitým orgánom. Je možné, že tu hrá úlohu aj spermacetový orgán.
Aj keď sú vorvane dobre adaptovaní na potápanie, opakované ponory do veľkých hĺbok majú na nich dlhodobo nepriaznivý dopad. Kostry vorvaňov vykazujú poškodenia kostí, ktoré je u ľudí často príznakom dekompresnej choroby. Kostry najstarších veľrýb sú postihnuté najrozsiahlejšími poškodeniami, zatiaľ čo mláďatá žiadne poškodené kosti nemajú. Tieto poškodenia môžu signalizovať citlivosť vorvaňov na dekompresnú chorobu a v tom prípade by pre nich mohlo byť rýchle vynorenie smrteľné. [6]
Medzi ponormi sa vorvaň vynára na hladinu kvôli nádychu a zostáva tu väčšinou na osem až desať minút pred ďalším ponorom.
Sociálna štruktúra vorvaňov sa medzi pohlaviami výrazne líši. Samice sú extrémne družné tvory – znak, podľa ktorého sa usudzuje, že sa vyvinul vďaka relatívne jednoduchej evolučnej ceste. Samice sa v mladosti združujú v skupinách s asi tuctom jedincov. Samce opúšťajú svoje „materské škôlky“ medzi 4 a 21 rokmi a pripájajú sa k „mládeneckým školám“ tvorenými inými samcami podobného veku a veľkosti. Postupne ako samci starnú, majú sklon sa rozptýliť na menšie skupinky, najstarší samci žijú obvykle samotárskym životom.
[úprava] Rozšírenie
Vorvani patria medzi najrozšírenejšie druhy na svete. Sú relatívne hojní od arktických vôd až k rovníku. Populácia je hojnejšia pri kontinentálnom šelfe a kaňonoch, pravdepodobne vďaka jednoduchšiemu zháňaniu potravy. Vorvaňov možno nájsť i v nehlbokých vodách pri brehu, ale iba keď tu kontinentálny šelf nie je príliš malý.
[úprava] Populácia a lov
Celkové množstvo vorvaňov na celom svete nie je známe. Hrubé odhady, založené na prieskumoch malých oblastí a extrapolácii výsledkov na všetky oceány sveta, sa pohybujú od 200 000 do 2 000 000 jedincov. Napriek tomu, že sú vorvani lovení už niekoľko stolročí kvôli mäsu, oleju (používanému ako mazadlo v strojárenstve) a spermacetu, konzervatívna pohľad na vorvane je optimistiskejší, než u mnohých iných veľrýb. S výnimkou príbrežného rybolovu malých rozmerov v Indonézii sú vorvane chránení prakticky celosvetovo. Rybári nelovia hlbokomorské tvory, ktoré sú potravou vorvaňov a hlboké more je pravdepodobne omnoho odolnejšie voči znečišteniu než vrstvy pri hladine.
Zotavenie populácie z dlhých veľrýbárskych rokov je však pomalý proces, prinajmenšom v južnej časti Tichého oceánu, kde je množstvo samcov schopných rozmnožovania príliš malé.
[úprava] Pozorovanie vorvaňov
Pozorovanie vorvaňov je oproti iným veľrýbám zložitejšie, predovšetkým kvôli ich dlhým dobám ponoru a schopnosti preplávať pod vodou dlhé vzdialenosti. Na druhej strane sú pozorovania stále populárnejšie predovšetkým vďaka charakteristickému vzhľadu a rozmerom zvierat. Pozorovatelia často používajú hydrofóny na počúvanie zvukov veľrýb a na ich zameranie skôr, než sa vynoria. Obľúbeným miestom pozorovania vorvaňov je Kaikoura na novozélandskom Južnom ostrove, kde je kontinentálny šelf tak plytký, že možno veľryby pozorovať z brehu, a Andenes v arktickom Nórsku.
[úprava] V správach
V júli roku 2003 bola nájdená na pláži pobrežia južného Chile veľká hromada bieleho mäsa. Až 12 metrov dlhá masa rôsolovitého tkaniva [7] podnietila špekulácie, že bola objavená predtým neznáma obrovská chobotnica. Výzkumníci zo santiagského Museum of Natural History usúdili, že hrudu tvoria v skutočnosti vnútornosti vorvaňa, predovšetkým vďaka preskúmanie kožných žliaz. Po smrti sa vnútorne orgány vorvane rozkladajú, až pokým sa nestanú polotekutou masou ktorú drží pohromade koža. V tomto prípade zrejme koža praskla, obsah sa uvolnil a nakoniec bol vyplavený na breh [8].
Mŕtvi vorvani sú vyplavovaní na breh dosť často. Okrem problémov s nakladaním a identifikáciou mŕtvych tiel sa správci pláží obávajú Žralokov, najmä žraloka bieleho, ktorého na pláže priťahuje rozkládajúce sa mäso, čo môže priviesť návštevníkov pláže do nebezpečia. Z tohoto dôvodu sú mrtvi vorvani často dotiahnutí späť na otvorené more skôr než by mohlo dôjsť k vyplaveniu na breh. V máji 2004 sa podobná událosť stala dvakrát, raz na Oahu na Havaji, kde bola mŕtvá veľryba odvlečená 35 míľ na more, ale bola vyplavená späť na breh o dva dni neskoršie [9].
[úprava] Explodujúce veľryby
Pravdepodobne najznámejšia časť ľudových historiek o vorvaňoch pochádza z roku 1970, keď bola južne od Florencii v Oregone vyplavený 7,26 tonový, 13,7 metrový kus. Keď sa pláž stala obľúbenou zastávkou na ceste, diaľničná polícia štátu Oregon sa rozhodla, že je nutné sa mŕtvoly zbaviť. Naplnili telo dynamitom, 12. novembra bol dynamit odpálený, ale výbuch nesmeroval na oceán, ako bolo naplánované. Nikdo nebol zranený, iba jedno auto bolo poškodené padajúcim tukom. Očití svedkovia boli pokrytí nechutne pachnucími zbytkami mŕtvej veľryby. Pozrite tiež:
- Článok o explodujúcej veľrybe z Oregonu (anglicky)
- Film o oregonskej explodujúcej veľrybe (anglicky)
V januári 2004 sa do pozornosti svetových médií dostal dramatickejší prípad týkajúci sa vorvaňov. Mŕtvé telo veľryby, 17 metrov dlhé a vážiace 50 ton, bolo vyplavené na pláž v tchajwanskom Tainan City. Behom prepravy na mestskú univerzitu spôsobil tlak plynu z rozkládajúceho sa tela explóziu. Nikdo nebol zranený, ale krv a vnútornosti sa rozstriekali po niekoľkých autách a okoloidúcich [10].
[úprava] Poznámky
- ^ Mark Carwardine (1994). On the Trail of the Whale. Chapter 1. Thunder Bay Publishing Co. ISBN 1899074007.
- ^ Mann, Connor, Tyack and Whitehead (Eds.) (2000). Cetacean Societies: Field Studies of Dolphins and Whales. Chicago : University of Chicago Press. ISBN 0226503410.
- ^ Mead and Brownell (1993). Order Cetacea. In Don E. Wilson and DeeAnn M. Reeder (Eds.), Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (Smithsonian Series in Comparative Evolutionary Biology). Washington : Smithsonian Institution Press. ISBN 1560982179
- ^ Evolúcia vorvaňov (anglicky)
- ^ Spermacet ako baranidlo? (anglicky)
- ^ Spermacet ako orgán vztlaku? (anglicky)
- ^ Moore MJ, Early GA (2004). "Cumulative sperm whale bone damage and the bends". Science: 2215. PMID 15618509
- ^ ZPi Cephalopod News: Hromada mäsa 12 m dlhá, 5,8 m široká, 1,6 m vysoká bola nájdená neďaleko Puerto Montt v Los Muermos, Chile (anglicky)
- ^ Odhalenie tajomstva bielej masy na chilskom pobreží (anglicky)
- ^ Veľryba vyplavená v Oahu (anglicky)
- ^ správa MSNBC o explózii vorvaňa (anglicky)
[úprava] Referencie
- {{{title}}}. ISBN 0002201054.
- {{{title}}}. ISBN 0375411410.
- {{{title}}}. ISBN 0125513402.
- 3D počítačové animácie vnútornj štruktúry vorvaňovej hlavy (anglicky)
- Spermacet vo sviečkach (anglicky)
- Analýza hlavných vývojových línií veľrýb (anglicky)
- Formulár na otázky ohľadem 18stopovej čeľusti (anglicky)
[úprava] Externé odkazy
- MarineBio: Vorvaň, Physeter catodon (anglicky)
