New Immissions/Updates:
boundless - educate - edutalab - empatico - es-ebooks - es16 - fr16 - fsfiles - hesperian - solidaria - wikipediaforschools
- wikipediaforschoolses - wikipediaforschoolsfr - wikipediaforschoolspt - worldmap -

See also: Liber Liber - Libro Parlato - Liber Musica  - Manuzio -  Liber Liber ISO Files - Alphabetical Order - Multivolume ZIP Complete Archive - PDF Files - OGG Music Files -

PROJECT GUTENBERG HTML: Volume I - Volume II - Volume III - Volume IV - Volume V - Volume VI - Volume VII - Volume VIII - Volume IX

Ascolta ""Volevo solo fare un audiolibro"" su Spreaker.
CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Saliŝa lingvaro - Vikipedio

Saliŝa lingvaro

El Vikipedio

La saliŝa lingvaro estas grupo da lingvoj de okcidenta Kanado kaj nordokcidenta Usono. Ĉiuj el ili karakteriziĝas de aglutineco kaj mirigaj konsonantaroj—ekzemple la vorto xłp̓x̣ʷłtłpłłskʷc̓ (IFA: [xɬp’χʷɬtɬpɬːskʷʦ’]) de la lingvo Nuxálk, kiu signifas "li estis havinta planton kornuso kanada" havas 13 sinsekvajn konsonantojn sen vokala interrompo.

Antaŭ-kontakta distribuo de la saliŝa lingvaro (ruĝe)
Antaŭ-kontakta distribuo de la saliŝa lingvaro (ruĝe)

La vorto saliŝa devenas de la lingvonomo de la montana tribo Saliŝ. Poste la nomon etendis lingvosciencistoj por referenci aliajn lingvojn parencajn. Multaj el la apartaj lingvoj ne havas proprajn nomojn, anstataŭe havante specifajn nomojn por lokaj dialektoj, ĉar historie pli kulture gravis lokaj grupoj ol pli vastaj tribaj rilatoj.

Ĉiuj saliŝaj lingvoj estas endanĝerigitaj—kelkaj tre tiel, kun sole tri aŭ kvar restantaj parolantoj. Al la plimulto de la lingvoj restas nur parolantaro pli ol sesdekjaraĝa, kaj multaj havas nur parolantojn pli ol okdekjaraĝajn.

Enhavo

[redaktu] Famili-divido

La saliŝa lingvaro entenas 23 lingvojn. Sube estas listo de saliŝaj lingvoj, dialektoj, kaj sub-dialektoj. Tiu ĉi listo estas lingvoscienca klasifikado, kiu eble ne korespondas al politikaj dividaĵoj. Multaj saliŝaj grupoj konsideras sian parolmanieron esti aparta lingvo anstataŭ dialekto.

I. Bella Coola

1. Nŭálk (a.k.k. Bella Coola, Salmon River)
  • Kimsquit
  • Bella Coola
  • Kwatna
  • Tallheo

II. Bord-saliŝa

A. Centra Bord-saliŝa (a.k.k. Centra saliŝa)
2. Comox
  • Comox (a.k.k. Q’ómox̣ʷs)
  • Sliammon (Homalco-Klahoose-Sliammon) (a.k.a. ʔayʔaǰúθəm)
3. Halkomelem
Insula (a.k.k. Hul’q̱’umi’num’, həl̕q̓əmín̓əm̓)
  • Cowichan
  • Nanaimo
Downriver (a.k.k. Hunq’umʔiʔnumʔ)
  • Katzie
  • Kwantlen
  • Musqueam
Upriver (a.k.k. Upper Stalo, Halq’əméyləm)
  • Chehalis
  • Chilliwack
  • Tait
4. laŝucida (angle: Lushootseed, Puget Salish; laŝucide: dxwləšucid)
Norda
  • skaĝeta (angle: Skagit, laŝucide: skajet)
  • snohomiŝa (angle: Snohomish, laŝucide: sduhubš)
  • sok-suiatla (angle: Sauk-Suiattle, laŝucide: suiʔatl'abixw)
Suda
  • duvamiŝa (angle: Duwamish, laŝucide: dxwduʔabš)
  • niskvala (angle: Nisqually, laŝucide: sqwaliʔabš)
  • pujalupa (angle: Puyallup, laŝucide: spuyaləpubš)
  • sahevamiŝa (angle: Sahewamish, laŝucide: sʔəhiw'abš)
  • skajkomiŝa (angle: Skykomish, laŝucide: sq'ixwəbš)
  • snokvalma (angle: Snoqualmie, laŝucide: sdukwalbixw)
  • sukvamiŝa (angle: Suquamish, laŝucide: suqwabš)
5. nuksaka (angle: Nooksack, nuksake: ɬə́čələsəm, ɬə́čælosəm) (†)
6. Pentlatch (a.k.k. Pənƛ̕áč) (†)
7. Sechelt (a.k.k. Seshelt, Shashishalhem, šášíšáɬəm)
8. Squamish (a.k.k. Sqwxwu7mish, Sḵwx̱wú7mesh, sqʷx̣ʷúʔməš)
i. Markol-saliŝa grupo (a.k.k. Straits)
9. klalama (angle: Klallam / Clallam, klalame: nəxʷsƛ̕áy̓emúcən)
  • Becher Bay
  • Orienta
  • Okcidenta
10. Norda markol-saliŝa (angle: Northern Straits)
  • lamia (angle: Lummi, lamie: xwlemi’chosen, xʷləmiʔčósən) (†)
  • Saanich (a.k.k. SENĆOŦEN, sənčáθən, sénəčqən)
  • Samish (a.k.k. Siʔneməš)
  • Semaihmoo (a.k.k. Tah-tu-lo) (†)
  • Sooke (a.k.k. T’sou-ke, c̓awk) (†)
  • Songhees (a.k.k. Lək̓ʷəŋín̓əŋ) (†)
11. tvana (angle: Twana, Skokomish, tvane: sqʷuqʷúʔbəšq, tuwáduqutšad) (†)
  • Quilcene
  • Skokomiŝ (a.k.k. Sqʷuqʷúʔbəšq)
B. Tsamosan (a.k.k. Olimpia)
i. Interna-landa
12. Cowlitz (a.k.k. Lower Cowlitz, Sƛ̕púlmš) (†)
13. Upper Chehalis]] (a.k.k. Q̉ʷay̓áyiɬq̉) (†)
  • Oakville Chehalis
  • Satsop
  • Tenino Chehalis
ii. Maritime
14. Lower Chehalis (a.k.k. ɬəw̓ál̕məš) (†)
  • Humptulips
  • Westport-Shoalwater
  • Wynoochee
15. Quinault (a.k.k. Kʷínayɬ)
  • Queets
  • Quinault
C. Tillamook
16. Tillamook (a.k.k. Hutyéyu) (†)
Siletz
  • Siletz
Tillamook
  • Garibaldi-Nestucca
  • Nehalem

III. Interna saliŝa

A. Norda
17. Shuswap (a.k.k. Secwepemctsín, səxwəpməxcín)
Orienta
  • Kinbasket
  • Shuswap Lake
Okcidenta
  • Canim Lake
  • Chu Chua
  • Deadman's Creek-Kamloops
  • Fraser River
  • Pavilion-Bonaparte
18. St’at’imcets (a.k.k. Lillooet, Lilloet, St'át'imcets)
  • Lillooet-Fountain
  • Mount Currie-Douglas
19. Thompson River Salish (a.k.k. Nlaka’pamŭ, Ntlakapmuk, nɬeʔkepmxcín, Thompson River, Thompson Salish, Thompson, konata dum la pionira epoko kiel la Klackarpun, CouteauKnife Indianoj)
  • Lytton
  • Nicola Valley
  • Spuzzum-Boston Bar
  • Thompson Canyon
B. Suda
20. Coeur d’Alene (a.k.k. Snchitsu’umshtsn, snčícuʔumšcn)
21. Columbian (a.k.k. Columbia, Nxaʔamxcín)
  • Chelan
  • Entiat
  • Moses Columbia
  • Wenatchee (a.k.k. Pesquous)
22. Colville-Okanagan (a.k.k. Okanagan, Nsilxcín, Nsíylxcən, ta nukunaqínxcən)
Northern
  • Head of the Lakes
  • Penticton
  • Similkameen
  • Vernon
Southern
  • Lakes-Colville-Inchelium
  • Methow
  • San Poil-Nespelem
  • Southern Okanogan
23. Spokane-Kalispel-Flathead (a.k.k. Kalispel)
  • Flathead (a.k.k. Séliš)
  • Kalispel (a.k.k. Qalispé)
  • Chewelah
  • Kalispel
  • Pend d’Oreile
  • Spokane (a.k.k. Npoqínišcn)

Pentlatch, Nooksack, Twana, Lower Chehalis, Upper Chehalis, Cowlitz, kaj Tillamook estas nun mortinta. Pluse, la Lummi, Semiahmoo, Songhees, kaj Sooke dialektoj de Norda markolo ankaŭ mortintas.

[redaktu] Genetikaj rilatoj

Estas proponite, ke la saliŝa lingvaro eble parencas al la lingvaroj Wakaŝan kaj Ĉimakuan en la hipoteza lingvo-familio Mosan. Ankaŭ estas klopodoj montri rilaton inter la izolita lingvo Kutenaj al Mosan.

[redaktu] Famili-trajtoj

  • ĝeneraligita sonsistemo
  • post-vela harmonio (pli area)
  • silaboj
  • rekopiado
  • malkunkatenigado (enfikso, metatezo, glotigado)
  • regado
  • manko de verbtempoj
  • sensubstantiveco (disputata)

[redaktu] Eksteraj ligiloj

[redaktu] Bibliografio

  • Czaykowska-Higgins, Ewa; & Kinkade, M. Dale (Eds.). (1997). Salish languages and linguistics: Theoretical and descriptive perspectives. Berlin: Mouton de Gruyter. ISBN 3-11-015492-7.
  • Kroeber, Paul D. (1999). The Salish language family: Reconstructing syntax. Lincoln: University of Nebraska Press in cooperation with the American Indian Studies Research Institute, Indiana University, Bloomington.
  • Thompson, Laurence C. (1973). The northwest. In T. A. Sebeok (Ed.), Linguistics in North America (pp. 979-1045). Current trends in linguistics (Vol. 10). The Hauge: Mouton.
  • Thompson, Laurence C. (1979). Salishan and the northwest. In L. Campbell & M. Mithun (Eds.), The languages of native America: Historical and comparative assessment (pp. 692-765). Austin: University of Texas Press.

Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu