Bajč

Z Wikipédie

Bajč
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Nitriansky
Okres:	Komárno
Región:	Podunajsko
Poloha:	47° 55' 00" s. š. 18° 13' 00" v. d.
Nadmorská výška:	121 m n.m.
Rozloha:	36,475 km²
Počet obyvateľov:	1252 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	34 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1312
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	501034
EČV:	KN
PSČ:	946 54
Telefónna predvoľba:	0 35
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Bajč 130
Web:	www.ocubajc.sk
E-mail:	ocubajc@stonline.sk
Telefón:	035/7681139
Fax:
Politika
Starosta:	Oto Virág (nezávislý)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Bajč (po maďarsky Bajcs) je obec na Slovensku v okrese Komárno. Má 1 252 obyvateľov, leží 22 kilometrov severovýchodne od Komárna 8 kilometrov južne od Nových Zámkov. Národnostné zloženie obyvateľstva:

Slováci: 40,61 %
Maďari: 56,85 %
Rómovia: 1,23 %
Česi: 0,49 %
Rusíni: 0,08 %

[úprava] Dejiny obce

Obec Bajč je mimoriadne bohatá na archeologické pamiatky. Na mieste dnešného Bajču našli osídlenia z doby neolitu, ľudu s lineárnou keramikou a želiezovskou skupinou, takmer 100 hrobov kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, sídlisko z badenskej kultúry a neskorolengyelské sídlisko s keramikou, zdobenou brázdeným vpichom a mnohé ďalšie pamiatky. Ďalej sa našli sídliská z doby halštatskej a rímskej, a z 10.–11. storočia slovenské sídlisko. Významné sú aj keltské pohrebisko a chaty, slovanské žiarové pohrebisko a staromaďarské pohrebisko. Z 11.–12. storočia pochádzajú zvyšky základov románskeho kostola a pohrebiska pri zaniknutej stredovekej osade.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1312. Bola jedným z najdôležitejších majetkov ostrihomského arcibiskupstva. Od 16. storočia obec od tunajších zemanov prenajímal arcibiskup. Po bitke pri Moháči sa do Bajču dostali nové protestantské učenia. Až do roku 1652 kalvinisti bojovali za ich uznanie aj proti stolici aj proti arcibiskupovi. V roku 1652 bola zriadená kalvínska farnosť, no v roku 1672 kalvinistov z obce vyhnali, napriek tomu, že pravdepodobne tvorili väčšinu obyvateľstva. Po roku 1685 obec zanikla. V roku 1780 Jozef Batthyány odvodnil rozsiahle močiare v okolí, a začal s vybudovaním nového majera a kaštieľa. Podľa archívnych dokumentov Bajč mal v roku 1813 len 90 obyvateľov, v roku 1890 už 1108. Kaštieľ vybudovaný v roku 1790 bol v roku 1831 prestavaný na kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Arcibiskup Ján Simor dal postaviť nový letný kaštieľ. V roku 1865 Bajč sa osamostatnil ako obec. V roku 1910 bola vybudovaná železnica. V roku 1919 aj v obci prebiehali boje medzi česko-slovenskou armádou a maďarskou červenou armádou.

Po roku 1918 prešli ostrihomské cirkevné majetky pod správu apoštolskej administratúry v Trnave, ktorá bola pod štátnou správou. 2. novembra 1938 aj obec Bajč bola pripojená k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny obyvatelia založili štátny majetok (1948), ktorý bol jeden z prvých svojho druhu na Slovensku. Obec sa začala rozvíjať, bol vybudovaný kultúrny dom, dom pracujúcich, vznikli rôzne spolky. V tomto období boli v Bajči viaceré významné návštevy. Po roku 1990 sa začala zvyšovať nezamestnanosť, ktorá trvá až dodnes.

Majere patriace k Bajču: Kotelnica (maď. Ellető), Vlkanovo (maď. Farkasd), Chrasť (maď. Haraszt)

[úprava] Pamiatky

Z pamiatok sa nezachovalo mnoho, a tie ktoré sa zachovali boli väčšinou počas socializmu prestavané. K pamätihodnostiam patria: kostol, bývalý arcibiskupský kaštieľ (vo veľmi dezolátnom stave), niektoré domy a sýpka vybudovaná ešte Jánom Simorom.