Ostrihom (mesto)
Z Wikipédie
Ostrihom (po latinsky Strigonium, po nemecky Gran, po maďarsky Esztergom) je mesto v Maďarsku v Komárňansko-ostrihomskej župe. Počet obyvateľov 30 122 (2006), rozloha 100,35 km2.
Obsah |
[úprava] Poloha
Leží na rieke Dunaj, priamo na hranici so Slovenskom, na úpätí Pilišského pohoria. Na slovenskej strane Dunaja sa oproti Ostrihomu nachádza mesto Štúrovo.
[úprava] Pozoruhodnosti
- Bazilika (1822, pozri dole)
- Bakócova kaplnka (renesančná kaplnka z rokov 1506-1507)
- veľká obrazáreň starého umenia, ktorá obsahuje sakrálne pamiatky väčšinou z územia dnešného Slovenska (dôvod pozri Dejiny)
- knižnica s veľa starobylými kódexami, inkanábulmi a jedinečnými knihami (asi 40000 zväzkov)
- archívy prevažne s materiálmi k dejinám Slovenska
- múzeum s numizmatickou zbierkou
[úprava] Dejiny
Prvými obyvateľmi mesta známymi podľa mena boli Kelti, potom bolo územie osídlené v rímskej dobe Rimanmi - bola tu osada s menom Salvio Mansio.
Po období sťahovania národov sa tu asi okolo roku 500 usídlili Slovania, ktorí bývalú rímsku pevnosť nazvali „Strěgom“, podľa toho, že „strážila“ dôležitý prechod cez Dunaj do dnešného Slovenska. Odtiaľ pochádza aj maďarský názov mesta. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk (hradných miest) Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy.
Po príchode starých Maďarov do oblasti (začiatkom 10. storočia) sa Ostrihom koncom 10. storočia stal sídlom veľkokniežaťa Gejzu a až do konca 12. storočia bol jedným z hlavných sídiel uhorských vládcov. Sv. Štefan tu bol roku 1000 korunovaný na prvého uhorského kráľa, asi za jeho vlády vznikol Ostrihomský komitát, a v roku 1000 tu bolo založené Ostrihomské arcibiskupstvo, ktorého územie zodpovedalo Nitrianskemu kniežatstvu.
Po celý stredovek bol Ostrihom jedno z najvýznamnejších miest Uhorska (hoci nebol slobodným kráľovským mestom). V roku 1242 Mongoli(Tatári) dobyli len mesto, hrad sa dokázal ubrániť. Od druhej polovice 12. storočia bol Ostrihom sídlom križiackeho rytierskeho konventu. V druhej polovičke 13. storočia Belo IV. preniesol svoje sídlo na Višegrád a tým Ostrihom prestáva byť hlavným mestom Uhorska. Zhruba od tohto obdobia až do roku 1895 sa mesto skladalo okrem vlastného podhradia ešte z častí Svätá Tomáš a Svätý Juraj.
V roku 1543 ho obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa presťahoval skoro na tristo rokov do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo, tak ako aj sídlo kapituly, v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídlom bega sandžbega (čiže prednostu tureckého sandžaku, administratívneho okresu). V nasledujúcom období zviedli o Ostrihom v rokoch 1594 - 1605 mnohé boje, ktoré boli vcelku neúspešné a mesto bolo takmer úplne zničené. V osmanskom období sa v meste, podobne ako v Komárne, usadilo aj veľa (dnes už asimilovaných) Srbov. Až v roku 1683 mesto s konečnou platnoťou vyslobodili z tureckého obsadenia vojská Jána Sobieskeho a Karola Lotrinského
Keďže mesto po porážke Turkov zostalo spustošené, bolo dosídlené cudzincami najmä Slovákmi (pretože Slovensko ležalo mimo bývalého osmanského územia), ktorí sa však postupne pomaďarčili. Z konca 17. storočia sa napríklad zachovali po slovensky písané artikuly súkenníckeho cechu, ktorý tam založili seidmi súkennícki majstri prisťahovaní z Rajca.
V roku 1708 sa Ostrihom stal slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup aj kapitula. Keďže Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie sa rozprestieralo hlavne na Slovensku, študovalo a pôsobilo tu veľa slovenských národovcov, napríklad Ján Palárik, Andrej Kmeť či F. R. Osvald.
Terajšia bazilika tvoriaca dominantu mesta sa na podnet slovenského arcibiskupa Alexandra Rudnaya začala stavať v roku 1822. Slávnostne bola vysvätená 31. augusta 1856 a úplne dokončená v roku 1869. Bola postavená podľa vzoru Baziliky sv. Petra v Ríme na mieste bývalého katedrálneho kostola, ktorý bol spustošený roku 1543.
Na konci druhej svetovej vojny (1944) ustupujúci Nemci zničili most spájajúci Štúrovo s Ostrihomom, obnovený bol až začiatkom 21. storočia ako Most Márie Valérie.
