Biosféra

Z Wikipédie

Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami. Pozostáva z hornej časti pevnej zemskej kôry (litosféry), pôdného plášťa (pedosféry), vodného obalu (hydrosféry) a dolnej vrstvy ovzdušia (atmosféry). V staršom zmysle bola biosféra aj jednoducho označenie pre súhrn všetkých organizmov na Zemi.

Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme.

Pododdiely biosféry:

ekosféra – časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života
noosféra (technosféra) – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť

Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.

Biosféru ako súčasť krajinnej sféry skúma biogeografia. Orientuje sa na dve odlišné krajinné zložky: rastlinstvo a živočíšstvo.

Biosféra sa skladá z veľkého množstva rozličných biómov a ekosystémov. Atmosféra Zeme obsahuje prvky potrebné pre život organizmov a chráni ich pred škodlivými účinkami slnečného žiarenia a dopadom drobných telies z vesmíru. Jednotlivé krajinné zložky rôznym spôsobom vplývajú na živé organizmy ako ekologické činitele (voda, svetlo, teplo, pôda, reliéf).

Veľmi dôležitým ekologickým činiteľom v biosfére je voda – časť rastlinstva môže žiť iba vo vode – sú to vodné organizmy. Podľa nárokov na vodu sú rastliny:

vlhkomilné (hygrofyty)
suchomilné (xerofyty)
sukulenty - úsporne hospodária s vodou.

Podľa nárokov na teplo a svetlo sú rastliny:

teplomilné
chladomilné
svetlomilné
tieňomilné

Podľa nárokov na pôdu sú rastliny:

hygrofyty (vlhké pôdy)
nitrofilné (sú náročné na dusík)
kalcifilné ( sú náročné na vápnik)
acidofilné ( kyslé pôdy)
halofyty (zasolené pôdy)

Rastliny a živočíchy združujú a vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré sa nazývame zoocenóza. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývame biocenóza.

V rovníkovej oblasti sa vytvorilo pásmo dažďových rovníkových lesov s najbohatšou vegetáciou na Zemi. Lesy sú bujné, husté a vysoké. Rozšírené sú v povodí Amazonu a Konga. Smerom od rovníka sa znižuje výška stromov, lesy sú redšie, prechádzajú do tropických saván, kde prevládajú trávnaté a krovité porasty. Savany sú najviac rozšírené v Afrike a Južnej Amerike. Strieda sa tu obdobie sucha a obdobie dažďa. Žijú tu ako bylinožravce tak aj mäsožravce. Smerom od rovníka k pólu ubúda zrážok i rastlinstva a savany prechádzajú do pásma tropických a subtropických polopúští s chudobným teplomilným rastlinstvom. Darí sa tu pestovaniu napr. olív a vinnej revy. V blízkosti obratníkov nastupujú púšte , ktoré sú takmer bez rastlinstva. Toto pásmo je typické najmä pre severnú Afriku (Sahara) a juhozápadnú Áziu (Arabský polostrov). V oblasti okolo Stredozemného mora sa vytvorilo pásmo stredomorského rastlinstva s riedkymi vždyzelenými porastmi. V juhovýchodnej Ázií sa vytvorilo subtropické pásmo monzúnových lesov s veľmi bohatou vegetáciou. Smerom do vyšších geografických šírok nasleduje pásmo stepí s množstvom druhov nízkych tráv a cibuľovitých rastlín. Miestami prechádzajú stepi až do polopúšti a púšti mierneho pásma (stredná Ázia). S pribúdaním zrážok smerom do mierneho pásma nasleduje pásmo listnatých a zmiešaných lesov. Najviac rozšírené sú v Európe. Pásmo ihličnatých lesov (tajga) je typické pre Áziu (Sibír) a až po Tichý oceán – a Severnú Ameriku (Kanada). Zo živočíchov tam prevláda jeleň, medveď, kuna, rys a podobne. Pásmo tundier je rozšírené iba na severnej pologuli. Sú tu najdrsnejšie podmienky pre vývoj rastlinstva. Je tu nedostatok tepla a darí sa tu napr. polárnym líškam, sobom a pižmoňom. Za polárnou hranicou lesa sa nachádzajú krovité tundry a bylinné tundry. V oblasti pólov sa rozprestierajú polárne pustatiny.

Vertikálne členenie biosféry: Podmieňujú ho náhle teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. Závisí od rozšírenia drevín a od geografických podmienok. Vyjadrujeme ho všeobecnou schémou:

1. Nelesná zóna (savany, púšte, stepi v suchých oblastiach)

2. Zóna lesa'

3. Zóna krovitých porastov

4. Zóna vysokohorských bylinných formácií

5. Zóna večného snehu a ľadu

V našich pohoriach poznáme tieto vegetačné stupne: