Blesovce
Z Wikipédie
Blesovce | |
---|---|
Erb | Mapa |
Základné údaje | |
Kraj: | Nitriansky |
Okres: | Topoľčany |
Región: | Tribečsko-Inovecký |
Poloha: | 00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d. |
Nadmorská výška: | 232 m n.m. |
Rozloha: | 5,077 km² |
Počet obyvateľov: | 396 (31.12.2004) |
Hustota obyvateľstva: | 78 obyvateľ(ov)/km2 |
Prvá písomná zmienka: | 1246[1]/1262[2] |
Nacionále | |
Štatistická územná jednotka: | 542709 |
EČV: | TO |
PSČ: | 956 01 (pošta Bojná) |
Telefónna predvoľba: | 0 38 |
Oficiálne adresy | |
Adresa obecného úradu: | Blesovce 117 |
E-mail: | [mailto: ] |
Telefón: | 038/537 31 08 |
Fax: | 038/537 37 60 |
Politika | |
Starosta: | Ing. Zdeněk Michalec (SMER) |
Zdroje údajov | |
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info |
Blesovce sú obec na Slovensku v okrese Topoľčany. V obci je rímskokatolícky kostol Umučenia sv. Jána Krstiteľa z 18. storočia. Blesovce ležia v Podunajskej pahorkatine, v jej severozápadnej časti nazvanej Nitrianska sprašová pahorkatina, pri severovýchodnom úpätí Považského Inovca. Názov obce pochádza od osobného mena Bles - jedného z príslušnikov šľachtického rodu Branč-Lipovnických, ktorým dedina patrila v 12. a 13. storočí. Pôvod tohto rodu nie je príliš známy, predpokladá sa však, že patrila medzi domácu šľachtu, ktorá mala svoje majetky v Nitrianskom komisáte. Najstaršou zmienkou o existencii Branč-Lipovnických je listina z roku 1210, v ktorej sa uvádza Gothard, syn Cherubína z Branča ako kráľovský pristald /poverenec/. Prvou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1246, datovaná po 13. októbri, ktorou uhorský kráľ Belo IV. daroval grófovi Vitkovi, synovi Sebeslavovmu z rodu Ludanickovcov, za služby poskytnuté počas invázie Tatárov zem /Horné/ Štitáre, vyňatú z Nitrianskeho hradného panstva, ktorá susedí so zemami nazvanými Ludanice a /Horné/ Obdokovce, patriace tomu istému Vitkovi. Na prelome 13. a 14. storočia došlo za bližšie neznámych okolností k zmene vlastníka Blesoviec. Dedinu s najväčšou pravdepodobnosťou nadobudol Matúš Čák Trenčiansky a pripojil ju k topoľčianskemu hradnému panstvu. To na základe darovacej listiny pripadlo v roku 1389 výmenou za hradné panstvo Šášov bratom Frankovi a Šimonovi zo Sečian a Blesovce prestali byť kráľoským majetkom. V čase tureckej expanzie boli Blesovce vypálené. Od konca 16. storočia sa v neveľkých Blesovciach vystriedalo viacero vlastníkov. Patrili k nim šľachtické rody Beréniovcov, Očkaiovcov, Príleskovcov, Ujfalušiovcov a iných. Spomínajú sa i Zerdahelyovci /Streďanskí/. Blesovce boli už od 11. resp. 12. storočia sídlom fary. Stál tu románsky kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Na začiatku 17.storočia využívala blesovská cirkev pôvodne katolícky kostol na evanjelicke účely. Kostol bol pôvodne drevený a po roku 1658 prestavaný na kamennú stavbu. Po roku 1711 však blesovská evanjelická cirkev zanikla a kostol sa stal definitívne katolíckym v roku 1730. Pôvodný zvon vážiaci okolo 5000 kg padol za obeť prvej svetovej vojne.
Mestá a obce okresu Topoľčany (1+53) | 31.12.2003 |
Ardanovce | Belince | Biskupová | Blesovce | Bojná | Čeľadince | Čermany | Dvorany nad Nitrou | Hajná Nová Ves | Horné Chlebany | Horné Obdokovce | Horné Štitáre | Hrušovany | Chrabrany | Jacovce | Kamanová | Koniarovce | Kovarce | Krnča | Krtovce | Krušovce | Kuzmice | Lipovník | Ludanice | Lužany | Malé Ripňany | Nemčice | Nemečky | Nitrianska Blatnica | Nitrianska Streda | Norovce | Oponice | Orešany | Podhradie | Prašice | Práznovce | Preseľany | Radošina | Rajčany | Solčany | Solčianky | Súlovce | Svrbice | Šalgovce | Tesáre | Topoľčany | Tovarníky | Tvrdomestice | Urmince | Veľké Dvorany | Veľké Ripňany | Velušovce | Vozokany | Závada |