Eiffelova veža

Z Wikipédie

Eiffelova veža pri východe Slnka

Eiffelova veža z Place du Trocadéro

Eiffelova veža (fr.La Tour Eiffel [vyslov: latúrefel (nie ajfel)] ) je kovová konštrukcia postavená na Champ de Mars v blízkosti Seiny v Paríži. Je najvyššou stavbou v Paríži a je jeden z najznámejších symbolov sveta. Veža je pomenovaná po jej staviteľovi Gustavovi Eiffelovi.

Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta. Vežu navštívilo už viac ako 200 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champ de Mars (Marsovo pole), École Militaire a Invalidovňa. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro.

[úprava] Dejiny

Veža bola postavená v rokoch 1887 až 1889 Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Architektom nebol Gustave Eiffel ale Stephen Sauvestre, ktorý navrhol túto vežu na objednávku Švajčiara Maurice Koechlin. Ten spolu s Emilom Nouguierom vytvoril aj prvé náčrty.

Stavebné náklady Eiffelovej veže dosiahli presne 7 739 401 frankov a 31 centimov a boli tak asi o jeden milión frankov vyššie ako odhad Gustava Eiffela. V posledných piatich mesiacoch roku jej otvorenia (1889) navštívilo ale novú atrakciu 1,9 milióna ľudí, čím sa do konca roku vrátili už tri štvrtiny celkových nákladov. Týmto sa stala Eiffelova veža výnosným podnikom.

stavba Eiffelovej veže, júl 1888

3000 kovorobotníkov zložilo 18038 predpripravených jednotlivých železných dielov s 2,5 miliónmi nitov iba za 26 mesiacov. S ohľadom na tedajšie bezpečnostné predpisy je pozoruhodné, že sa počas výstavby nedošlo k žiadnym smrteľným úrazom.

Eiffelova veža narazila na odpor parížskeho obyvateľstva, ktoré ju považovalo za poškvrnu. Vo zvyšku Francúzska zväčša nechápali toto vzrušenie hlavného mesta. Pobúrení umelci ho nazvali „tragickou pouličnou lampou“ a vnímali „pochmúrny továrenský komín“ ako zneuctenie Paríža. V umeleckých a laterálnych kruhoch sa uskutočňovali kampane, v ktorých sa dokonca vyrábali letáky podpísané mnohými známymi umelcami. Dnes ale všeobecne platí Eiffelova veža ako jeden z najkrajších príkladov architektúry sveta. Medzitým ju aj Parížania láskyplne volajú Železná dáma.

Pôvodne mal Eiffel iba 20-ročné povolenie pre vežu; mala sa teda v roku 1909 opäť zbúrať. Keďže sa ale jej výška ukázala ako cenná pre komunikáciu, keď umožnila prvé medziatlantické rádiové spojenie, mohla aj naďalej ostať.