Gerd von Rundstedt
Z Wikipédie
| Gerd von Rundstedt | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 12. december 1875 Aschersleben, Nemecko |
| Úmrtie | 24. február 1953 Hannover, SRN |
| Pozri aj Biografický portál | |
Poľný maršal Gerd von Rundstedt (* 12. december 1875, Aschersleben – † 24. február 1953, Hannover) bol jeden z najvýznamnejších nemeckých veliteľov druhej svetovej vojny. Je považovaný za jedného z najschopnejších predstaviteľov nemeckej „starej školy“ (bývalých príslušníkov generálneho štábu z prvej svetovej vojny).
Obsah |
[úprava] Život
[úprava] Mladosť a raná kariéra v armáde
Narodil sa v decembri roku 1875 v Ascherslebene, v dnešnom Sasku-Anhaltsku. Pochádzal z Pruskej aristokratickej rodiny. Roku 1892 vstúpil do armády, a roku 1902 začal navštevovať nemeckú vojenskú akadémiu, ktorej zložitým príjmacím konaním neprešlo až 75% žiadateľov. 22. januára 1902 sa von Rundstedt oženil s Luisou Bila von Götz. Počas prvej svetovej vojny bol viackrát povýšený, pričom roku 1918 dosiahol hodnosť majora. Cez vojnu ako aj po jej skončení slúžil v štáboch, najskôr pechotného a armádneho zboru, neskôr divízie. Po vojne zostal súčasťou Reichshwehru. V roku 1927 bol povýšený do hodnosti generálmajora a nasledujúci rok poverený velením 2. jazdeckej divízie. V roku 1932 krátko velil 3. pechotnej divízii. Avšak už čoskoro z tejto funkcie odstúpil, po tom čo Franz von Papen vyhlásil stanné právo a začal prenasledovať členov nacistickej strany. Následne bol poverený vedením Vojenskej oblasti III a o niečo neskôr Vojenského skupinového veliteľstva I. Ako dôležitý a schopný dôstojník sa podieľal na výstavbe a znovu vyzbrojení Wehrmachtu, čo odporovalo Versaillskej zmluve. V priebehu pohraničnej krízy s Československom roku 1938 odstúpil zo svojej funkcie, po tom čo zistil, že vrchný veliteľ armády Werner von Fritsch je sledovaný gestapom.
[úprava] Druhá svetová vojna
V lete 1939 bol však opäť povolaný do funkcie a menovaný veliteľom štábu, ktorý bol počase premenovaný na Skupinu armád Juh, ktorá sa účastnila útoku na Poľsko. Po porážke Poľska krátko viedol Hlavné veliteľstvo Východ, ktoré malo na sterosti vojenskú správu obsadeného Poľska. Koncom októbra 1939 bol menovaný za veliteľa Skupiny armád A. Neskôr podporil Mansteinove pripomienky k plánu na útok do Beneluxu a Francúzska. Počas nasledujúcich bojov úspešne viedol zverené vojská, ktoré pri útoku cez Ardeny prekvapili a obkľúčili početné nepriateľské sily. Išlo o kľúčové víťazstvo, ktoré rozhodlo o nasledujúcom úspechu celej operácie. Za svoje úspechy bol 19. júla 1940 povýšený do hodnosti poľného maršala.
V roku 1941 viedol Skupinu armád Juh počas operácii Barbarossa. Ostro odmietal postup do vnútrozemia Sovietskeho zväzu v priebehu zimy. Na konci novembra 1941 bol po prudkej hádke s Hitlerom odvolaný (oficiálne zo zdravotných dôvodov), pretože neuposlúchol Hitlerov rozkaz a pod silnými údermi nepriateľa so svojimi jednotkami ustúpil z Rostova na Donu. V marci roku 1942 bol vymenovaný za veliteľa vojsk na západe, kde okrem iného viedol stavbu Atlantického valu, najprv sám, neskôr za spoluúčasti maršala Rommela. Po spojeneckej invázii sa obidvaja aj napriek prudkým profesionálnym sporom v oblasti stratégie a niekedy aj osobnej nevraživosti zhodli na tom, že vojna je stratená, a že je nutné čo najrýchlejšie uzavrieť mier. Rundstedta za jeho opakované požiadavky rokovať so Spojencami krátko po ich vylodení odvolali a nahradili maršalom von Klugem.
Keď sa v auguste 1944 začal západný front rútiť a Kluge spáchal samovraždu, von Rundstedta povolali v septembri 1944 späť. Dosiahol posledný skutočný úspech na západnom fronte, keď sa mu podarilo zmariť Montgomeryho veľkoryso naplánovanú ale zle uskutočnenú operáciu Market Garden. V tom čase si však už bol vedomý, že išlo iba o labutiu pieseň jeho armády. Onedlho dostal poverenie na uskutočnenie útoku v Ardenách, sám ale neveril, že útok bude úspešný a zúfalo sa pokúšal Hitlera presvedčiť, že ide o holé šialenstvo. Počas bojov si uvedomil, že jeho vrchný veliteľ už stratil pojem o skutočnom stave na fronte. Bitka o Ardeny sa nakoniec skončila nemeckým neúspechom, presne tak ako predpokladal. V marci 1945 bol definitívne odvolaný z funkcie pre „porazeneckú náladu“. V priebehu mesiaca ho zajala americká armáda.
[úprava] Povojnové obdobie
Niekoľko rokov sa nachádzal v zajateckom tábore vo Veľkej Británii. Ako svedok svedčil pred súdom s vojnovými zločincami v Norimbergu. Sám však nikdy z vojnových zločinov obvinený nebol. Roku 1949 bol zo zajatia prepustený. Vrátil sa do Hannoveru, kde žil až do svojej smrti roku 1953.
