Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Habsburgovci - Wikipédia

Habsburgovci

Z Wikipédie

Habsburgovci sú jedna z najstarších panovníckych dynastií v Európe.

Pôvod odvodzovali od hradu Habichtsburg (Habsburg) vo švajčiarskom kantóne Aargau postaveného okolo 1020.

Od 11. storočia boli grófmi v Švábsku. Od roku 1273 boli rímskonemeckými cisármi, čím sa začal vzostup rodu. Roku 1278 získali od Česka Rakúsko. Do polovice 16. storočia ovládli: Česko, Uhorsko, Burgundsko, Nizozemsko a Španielsko (aj s jeho dŕžavami, vrátane dočasne Portugalska a talianskych území).

Obsah

[úprava] Vetvy

  • 1379: rozdelenie na albrechtovskú vetvu (vymrela 1457 Ladislavom Pohrobkom) a leopoldovskú vetvu; pozri aj nižšie
  • 1521: rozdelenie leopoldovskej vetvy na španielsku vetvu (Karol V. a potomkovia, vymrela 1700) a rakúsku vetvu (Ferdinand I. a potomkovia)
  • 1740: rakúska vetva svadbou Márie Terézie a Františkom I. Lotrinským zachránená pred vyhynutím po meči - vznik tzv. habsbursko-lotrinskej dynastie

[úprava] Významní Habsburgovci

[úprava] Habsburgovci, ktorí vládli rímskonemeckej ríši

  • Albrecht II.(1438-1439), kráľ
  • Fridrich III. (1440 – 1493), kráľ; cisár od 1452
  • Maximilián I. (1486 - 1519), kráľ; cisár od 1508
  • Karol V. (1519-1556), kráľ; cisár od 1530 [Poznámka: tiež španielsky kráľ od roku 1516]
  • Ferdinand I. (1556-1564), cisár od 1556, kráľ už od roku 1531 ako spolukráľ/zástupca Karla V. [Poznámka: uhorský a český kráľ už od roku 1526]
  • Maximilián II. (1564-1576), kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Rudolf II. (1576-1612) kráľ a cisár [Poznámka: uhorský kráľ do r. 1608, český kráľ do r. 1611]
  • Matej (II.) (1612-1619) [Poznámka: uhorský kráľ od r. 1608, český kráľ od r. 1611]
  • Ferdinand II. (1619-1637) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Ferdinand III. (1637-1657) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ] (1653-1654 ako spolukráľ/zástupca Ferdinand IV.)
  • Leopold I. (1658-1705) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Jozef I. (1705-1711) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Karol VI. (1711-1740) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Karol VII. Bavorský, Wittelsbachovci, (1740-1745), kráľ; cisár od 1742


  • František I. Lotrinský (1745-1765) kráľ a cisár
  • Jozef II. (1765-1790) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • Leopold II. (1790-1792) kráľ a cisár [Poznámka: tiež uhorský a český kráľ]
  • František II. (1792-1806), kráľ a cisár; od roku 1804 aj (vôbec prvý) rakúsky cisár [Poznámka: uhorský a český kráľ od roku 1835]

Roku 1806 Svätá rímska ríša nemeckého národa zanikla a František II. sa vzdal trónu

[úprava] Habsburgovci, ktorí vládli v Rakúsku

[úprava] Arcivojvodovia (do 1453 vojvodovia)

Poznámka: Habsburgovci mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli „preskočené“. Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali „od nuly“.


Roku 1379 (neubergská zmluva) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:
a) Albrechtovská línia (Vlastné Rakúsko):

  • Albrecht III. S vrkočom (1365-1395) – pokračovanie zhora
  • Albrecht IV. (1395-1404)
  • Albrecht V. (1404-1439) [od 1437 uhorský kráľ, od 1438 český kráľ, od 1438 rímsko-nemecký kráľ ako Albrecht II.]
  • bezvládie (1439-1440)
  • Ladislav Pohrobok (1440-1457) [aj uhorský a český kráľ]

b) Leopoldovská línia (najmä Štajersko (vrátane Viedenského Nového Mesta), Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Predné Rakúsko):

  • Leopold III. (1365-1386) – pokračovanie zhora
  • Viliam 1386-1406
  • Leopold IV. 1386-1411
  • Roku 1402 sa leopoldovská línia rozdelila:
    • Vnútornorakúska línia (Štajersko, Korutánsko a Kransko):
      • Ernest Železný, 1402-1424
      • Fridrich V. (1424-1493) [od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s:
        • Albrecht VI. (1446-1463) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 –1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462-1463 vládca celého Rakúska]
    • Staršia tirolská línia:


Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené:

  • Fridrich V. (1424-1493) [pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s:
    • Albrecht VI. (1446-1463) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 –1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462-1463 vládca celého Rakúska]
  • Maximilián I. (1493-1519) [nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508]
  • Karol I. (1519-1521) [1519-1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516-1556 španielsky kráľ]
  • Ferdinand I. (1521-1564) [od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár]
  • Maximilián II. (1564-1576) [zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár]
    • Karol II.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (Štajersko, Korutánsko, Kraňsko) (1564-1590)
    • Ferdinand II.: „vládca“ Tirolska (1564-1595) [roku 1595 bolo Tirolsko znova (dočasne) pričlenené k samotnému Rakúsku, teda Rudolfovi II.]
  • Rudolf V. (1576-1608) [od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ]
    • Ernst: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590-1593)
    • Maximilián III.: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593-1595)
    • Ferdinand III.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (1595 –1619) [pozri o ňom aj dole]
  • Matej (1608-1619) [od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár]
    • Maximilián III.: miestodržiteľ Tirolska (1612-1618)
  • Ferdinand III. (1619-1637) [predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)]
    • Leopold V.: miestodržiteľ Tirolska a Predného Rakúska (1619-1632) [od 1623 „krajinské knieža“ Tirolska] – ním sa začína tzv. mladšia tirolská línia, ktorá skončila roku 1665 smrťou Žigmunda (pozri dole)
  • Ferdinand IV. (1637-1657) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)]
    • Ferdinand Karol: „krajinské knieža“ Tirolska (1632-1662) [v rokoch 1632 - 1646 zaňho pre maloletosť vládla jeho matka, „krajinská kňažná“ Claudia de Medici ]
  • Leopold VI. (1657-1705) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)]
    • Žigmund: „krajinské knieža“ Tirolska (1662-1665) – jeho smrťou Tirolsko zas priama súčasť Rakúska
  • Josef I. (1705-1711) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár]
  • Karol III. (1711-1740) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)]
  • Mária Terézia (1740-1780) [aj uhorská a česká kráľovná]
  • Jozef II. (1780-1790) [aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár]
  • Leopold VII. (1790-1792) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.) ]
  • František I. (1792- 1835) [aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
  • aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia

[úprava] Rakúski cisári

V roku 1804 bolo zavedené rakúske cisárstvo. Roku 1806 bola naopak zrušená Svätá rímska ríša nemeckého národa.

  • František I. (1804- 1835) [opakovanie zhora; aj uhorský a český kráľ, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
  • Ferdinand I. (1835-1848) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ ako Ferdinand V. ]
  • František Jozef I. (1848-1916)
  • Karol I. (1916-1918) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ]

[úprava] Habsburgovci, ktorí vládli v Španielsku (1580 – 1640 aj Portugalsku)

  • Filip I. Habsburský (Kastília), "Pekný" – 1504-1506 ako spoluvládca v Kastílsko-leónskom kráľovstve


  • Karol Habsburský, sám seba označujúci Karol III. Španielsky (nie je zhodný s Karlom III., ktorý vládol 1759-1788 !): protikráľ 12. september 17037. september 1714


[úprava] Habsburgovci, ktorí vládli v Uhorsku



[úprava] Habsburgovci, ktorí vládli v Česku

  • Rudolf Habsburský (1306-1307)


  • Albrecht II. Habsburský(1437-1439), zároveň uhorský kráľ; rímsky kráľ od 1437
  • Ladislav Pohrobok (1453-1457), zároveň uhorský kráľ


  • 1526 – 1918: pozri Habsburgovci, ktorí vládli Rakúsku

[úprava] Habsburgovec, ktorý vládol Mexiku

  • Maximilián I. (Mexiko) (1864 - 1867)
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu