Henryk Sienkiewicz
Z Wikipédie
Henryk Sienkiewicz | |
---|---|
poľský spisovateľ | |
Narodenie | 5. máj 1846 Wola Okrzejska, Poľsko |
Úmrtie | 15. november 1916 Vevey, Švajčiarsko |
Pozri aj Biografický portál |
Henryk Sienkiewicz [Šjenkjevič] (5. máj 1846, Wola Okrzejska Poľsko – † 15. november 1916, Vevey Švajčiarsko), bol poľský spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, charakteristický svojim katolíckym pohľadom na svet.
Najväčšiu slávu získal svojimi historickými románmi, týkajúcimi sa poľských a kresťanských dejín. Je predstaviteľom poľského pozitivizmu.
Narodil sa chudobným šľachticom. Študoval medicínu, neskôr filozofiu, v roku 1870 ukončil štúdium na ruskej univerzite vo Varšave. Počas štúdií bol v skupine pozitivistov, spolupracoval s radikálnym časopisom Przeglad Tygodniowy aj s konzervatívnymi novinami Gazeta Polska.
Počas 1. svetovej vojny pracoval vo Švajčiarsku vo Výbore pre pomoc obetiam vojny v Poľsku.
Obsah |
[úprava] Dielo
- Humoresky z Worszyllovej tašky (Humoreski z teki Worszyły) (1873)
- Listy z ciest (Listy z Podróży do Ameryki) (1873-79)
- Uhľokresby (1877) poviedkový súbor
- Strážca Majáka (Latarnik) (1888) novela
- Spomienka z Maripozy (Wspomnienie z Maripozy) (1889) novela
- tzv. Trilógia (Trylogia) (1884-88) - monumentálna trilógia poľských dejín rozprávajúca o jednej z najdivokejších epoch poľského kráľovstva (od polovice do konca 17. storočia), kedy Poľsko bojovalo na život a na smrť s kozákmi počas ukrajinského Chmielnického povstania, Švédmi a Turkami. Trilógia sa skladá z troch samostatných diel, ktoré na seba voľne nadväzujú:
- Quo vadis (1895) - historický román o prenasledovaní a osudoch kresťanov počas panovania cisára Nera, oslavuje kresťanstvo a v podtexte dielo malo posilniť sebavedomie Poliakov (výnimočne krásna princezná a kresťanka Ligia aj jej ochranca neobyčajne silný otrok Ursus pochádzali z neskorších poľských území) v dobe, kedy bolo Poľsko rozdelené medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Za túto knihu dostal spisovateľ Nobelovu cenu v roku 1905.
- Křižiaci (Krzyżacy, 1900) - historický román z čias, keď sa rozhodoval boj medzi Poľskom a Rádom Nemeckých rytierov. Vrcholí opisom bitky pri Grunwalde, jednej z najvýznamnejších stredovekých bitiek vôbec, kedy poľsko-litovské vojská na hlavu porazili křižiakov.
- Bez dogmy (1891) román zo života súdobej poľskej spoločnosti
- Rodina Polanieckých (Rodzina Połanieckich, 1894) román zo života súdobej poľskej spoločnosti
- Púšťou a pralesom (W pustyni i w puszczy, 1912) - dobrodružný román pre deti, rozprávajúci o únose dvoch detí a ich následnom úteku a putovaní za rodičmi naprieč Afrikou počas Mahdího povstania.
[úprava] Filmy
- 1951 - Quo Vadis, USA, réžia Mervyn LeRoy
- 1960 - Križiaci, Poľsko, réžia Aleksander Ford
- 1969 - Pan Wolodyjowski, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman
- 1973 - Púšťou a pralesom, Poľsko, réžia Wladyslaw Slesicki
- 1974 - Potopa, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman
- 1999 - Ohňom a mečom, Poľsko, réžia Jerzy Hoffman
- 2001 - Púšťou a pralesom, Poľsko, réžia Gavin Hood
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk