Romain Rolland
Z Wikipédie
Romain Rolland (* 29. január 1866 Clamecy, Nièvre – † 30. december 1944 Vézelay) bol francúzsky prozaik, dramatik, hudobný a literárny kritik.
Obsah |
[úprava] Život
Romain Rolland sa narodil v roku 1866 v burgundskom mestečku Clamecy v rodine notára. Keďže už v útlom veku prejavoval veľké nadanie, rozhodla sa v roku 1880 jeho rodina presťahovať sa do Paríža, aby mohol získať čo najlepšie vzdelanie. Tu vyštudoval v rokoch 1886-1889 históriu na elitnej škole Ecole Normale Supérieure a potom pokračoval v štúdiu dva roky v Ríme, kde zahájil svoju literárnu činnosť. V rokoch 1893-1912 bol profesorom dejín na Ecole Normale a prednášal dejiny hudby na Sorbone. Súčasne bol hudobným kritikom a písal hudobné kompozície. Od roku 1912 sa venoval výhradne umeleckej činnosti.
V roku 1904 začal Rolland pracovať na svojom kľúčovom diele, románe Ján Kryštof, ktorý vyšiel v roku 1914 a za ktorý bol v roku 1915 ocenený Nobelovou cenou. Finančnú čiastku spojenú s cenou však Rolland z väčšej časti venoval na zmiernenie útrap ľudí postihnutých prvou svetovou vojnou. Svoje humanistické a pacifistické názory Rolland prejavoval prácou v novovzniknutom Červenom kríži a ovplyvňovaním verejnej mienky početnými esejami z oblasti politiky, filozofie, divadla a hudby. Veľmi rýchlo sa tak dostal do kultúrneho povedomia Európy.
Dlhoročná práca na Janovi Kryštofovi Rollanda natoľko zväzovala, že po dokončení diela túžil napísať niečo menej rozsiahlejšie. Sám o tom píše „Je to reakcia proti desaťročiam nevoľnosti v brnení Jána Kryštofa, ktoré síce bolo robené ma moju mieru, ale nakoniec mi bolo príliš tesné. Cítil som neprekonateľnú túžbu po voľnej galskej veselosti, až bezohľadnosti.“ Výsledkom tejto túžby bol román Colas Bruegnon z roku 1919, ktorý u nás zdomácnel pod názvom Dobrý človek ešte žije. Román sa odohráva v Rollandovom rodnom Burgundsku a ide zrejme o jeho najčítanejšie a najobľúbenejšie dielo. Okrem toho v tej dobe napísal ešte dve menej rozsiahle práce - novelu Peter a Ludia (1920) a román Clerambault (1920).
Od roku 1922 do roku 1933 Rolland pracoval na svojom druhom rozsiahlom románe s názvom Okúzlená duša a stal sa tak známou postavou svetovej kultúry a to až do takej mieri, že po okupácii Francúzska hitlerovnským Nemeckom sa nacisti neodvážili Rollanda zatknúť, aby nezpôsobili svetovú vlnu nevôle. A to aj napriek tomu, že Rolland propagoval Sovietsky zväz a jeho socialistickú formu vlády (tu možno predpokladať, že nemal dostatok informácii o hrôzach sovietskeho režimu), kritizoval fašizmus a jeho predstaviteľov ako aj Mníchovskú dohodu z roku 1938. Po uzatvorení Molotovoho-Ribbentropovho paktu v roku 1939 zaujal kritický postoj aj ku Stalinovi.
Okrem prozaických prác je Rolland autorom celej rady životopisov významných svetových osobností ako Beethovena, Michelangela, alebo Nikolajeviča Tolstého a je taktiež autorom divadelných hier určených pre tzv. ľudové divadlo. V tvorbe divadla pre najširšie ľudové vrstvy, ktoré by im sprostredkovalo hlboké mravné ideály, videl Rolland možnosť povznesenia ľudstva.
Romain Rolland zomrel v roku 1944 v Burgundsku, v mestečku Vézelay blízko svojho rodiska.
[úprava] Diela
[úprava] Romány a novely
- Ján Kryštof (1904-1912, Jean-Christoph)
- V tomto diele využil svoje vlastné hudobné vedomosti. V pozadí je poznanie Beethovenovho života a jeho tvorby, jako aj vlastná životná skúsenosť autora. Vytvoril príbeh geniálneho nemeckého hudobníka žijúceho v Paríži. Hrdina Rollandovho románu Jean Christopf Kraft, svojím humánnym založením vysoko vyrastá nad nežičlivú dobu. Rolland majstrovsky vykresľuje ľudí, ktorí prekonávali malosť epochy mohutným romantickým vzopätím individuálnych síl. V Jánovi Krištofovi vytvoril román – rieku. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu cez stretnutia s ľudovými piesňami, tvorivé problémy a nadväzovanie priateľských stykov až po dozretie jeho vlastných revolučných myšlienok a postojov. Vrodená a vypestovaná hodnota jeho osobnosti sa prejavuje aj v internacionálnom cítení a v mravnom presvedčení o možnosti dorozumenia medzi ľuďmi.
- Dobrý človek ešte žije (1919, Colas Breugnon)
- V historickom románe z obdobia panovania Ľudovíta XIII. Colas Breugnon (Dobrý človek ešte žije) vystupuje jednoduchý človek, ktorý dokáže prekonávať prekážky, miluje život, slobodu, pomáha ľuďom v období moru a riadi sa myšlienkou, že človek si musí urobiť život na zemi príjemným, ak je to len trochu možné.
- Peter a Lucia (1920, Pierre et Luce)
- Svetoznáma psychologická novela Peter a Lucia (1920) je prejavom Rollandovho bytostného odporu k vojne. Rozvíjajúci ľúbostný vzťah dvoch mladých ľudí, ktorý končí smrťou v ruinách zbombardovaného kostola. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál krásnej lásky. Dej novely sa odohráva v krátkom časovom úseku (od 30. januára do Veľkého piatku 29. marca 1918). Osemnásťročný Peter, syn meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju stavovskú príslušnosť, sa uprostred náletov nepriateľských lietadiel na Paríž náhodne stretáva v mestre s Luciou, ktorá z finančných dôvodou nedokončila štúdium maliarstva a živí sa maľovaním gýčovitých obrázkov pre malomeštianských zákazníkov. Obaja sa do seba zaľúbia a ich vzájomný cit im vracia vieru do života. Pretože Peter má ísť o pol roka na front, zámerne sa izolujú od sveta a chcú žiť len jeden pre druhého. Peter si pod vplyvom Lucie uvedomuje korene spoločenskej nespravodlivosti a odmieta bojovať za republikáncke ideály. Ich nežná láska neunikne ničivému vplyvu vonkajšieho sveta. Na Veľký piatok, uprostred prebúdzajúcej sa jari, sa ich láska tragicky napĺňa. Zomierajú pri bombardovaní Paríža v ruinách chrámu. Autor vyjadruje túžbu po ideáloch čistého vnútorného sveta.
- Clerambault, história slobodného svedomia počas vojny (1920, Clerambault, histoire d'une conscience libre pendant la guerre)
- Román, v ktorom Rolland vyjadril myšlienku, že vina na vojnovom konflikte prvej svetovej vojny nebola len na nepriateľovi (na Nemecku), ale i na francúzskej strane.
- Očarená duša (1922-1933, L'ame enchantée)
- Heroisckú úlohu tu autor zveril žene, Anete Rivierovej, ktorá sa vymaňuje z meštianskych predsudkov a bojuje za svoju predstavu života pre seba a pre svojho syna. Počas jedenásť ročnej práce na románe autor reagoval aj na aktuálnu politickú situáciu v duchu pozitívneho spoločenského ideálu. V Anete vytvoril typ priameho, otvoreného človeka, ktorý s hrdosťou nesie bremeno slobodnej matky v meštianskej spoločnosti. Jej samostatnosť i demokratizmus, schopnosť preniknúť k životnej pravde sa prehlbujú. Neprechádza životom jednoducho, bez omylov, ale má v sebe odhodlanie a silu porozumieť veciam, meniť seba i svet. Pozoruhodný je Rollandov prienik do psychológie postáv. Vonkajší svet je tu často iba pozadím, na ktorom sa rozvíja bohatý citový a myšlienkový svet hrdinky. Spolu so zosilňovaním sociálneho dôrazu v románe Očarená duša silnie tendencia k publicizmu, k priamym prejavom autora.
[úprava] Divadelné hry
- Orsino (1890),
- Les baglioni (1891),
- Caligula (1893),
- Le Siège de Mantoue (1894, Obliehanie Mantovy),
- Jeanne de Piennes (1896),
- Les tragédies de la foi (1903, Tragédia viery), dramatická trilógia, v ktorej Rolland ukázal na troch príkladoch ohrozujúci silu viery (na viere náboženskej, vlasteneckej a revolucionárskej). Trilógia se skladá z týchto častí:
- Le Théâtre de la Révolution (1903, Divadlo revolúcie), cyklus divadelných hier, týkajúcich sa Veľkej francúzskej revolúcie
- Le temps viendra (1903, Príde čas),
- La Montespan (1904, Montespanová),
- Les Trois amoureuses (1906, Traja zamilovaní),
- Empédocle (1918, Empedokles)
- Liluli (1919), dramatická protivojnová groteska.
[úprava] Životopisy, eseje a ostatné
- Empédocle d'Agrigente (1890, Empedokles z Akragantu)
- Histoire de l'opéra avant Lully et Scarlatti (1895, Dejiny opery v Európy pred Lullym a Scarlattim)
- François-Millet (1902), monografia francúzskeho maliara Jeana Françoise Milleta,
- Le Théâtre du peuple (1903, Divadlo ľudu)
- La Vie de Beethoven (1903, Život Beethovenov)
- La Vie de Michel-Ange (1906, Život Michelangelov)
- Musiciens d'autrefois (1908, Hudobníci minulosti)
- Musiciens d'aujourd'hui (1908, Hudobníci nedávnej doby)
- Haendel (1910, Händel), monografia nemeckého hudobného skladateľa Georga Friedricha Händela).
- La Vie de Tolstoï (1911, Život Tolstého)
- Inde (1915-1943, India)
- Voyage musical aux pays du passé (1919, Hudobníkova cesta do minulosti),
- Mahatma Gandhi (1924, monografia Mahátmy Gándhího,
- Les Aimés du Beethoven (1927, Beethoven a ženy),
- Beethoven. Les grandes époques créatrices (1928-1945),
- Essai sur la mystique et l'action de l'Inde vivante (1929-1930, Mystický a činný život dnešnej Indie),
- Goethe et Beethoven (1930, Goethe a Beethoven),
- Quinze ans de combat (1935, Pätnásť rokov bojov),
- Comment empécher la guerre (1936, Zabráňte vojne),
- Compagnos de route (1936, Cesta k pravde),
- Le Voyage intérieur (1942, Cesta do hlbín vnútra),
- Charles Péguy (1945), posmrtne vydaná monografia francúzskeho básnika a eseistu,
- Mémoires (1956, Pamäti a spomienky),
- Journal 1915-1943 (1960, Denník 1915-1943).
1901 - Sully Prudhomme 1902 - Theodor Mommsen 1903 - Bjørnstjerne Bjørnson 1904 - José Echegaray y Eizaguire/Frédéric Mistral 1905 - Henryk Sienkiewicz 1906 - Giosuè Carducci 1907 - Rudyard Kipling 1908 - Rudolf Eucken 1909 - Selma Lagerlöfová 1910 - Paul Heyse 1911 - Maurice Maeterlinck 1912 - Gerhard Hauptmann 1913 - Rabíndranáth Thákur 1914 - nebola udelená 1915 - Romain Rolland 1916 - Verner von Heidenstam 1917 - Karl Gjellerup/Henrik Pontoppidan 1918 - nebola udelená 1919 - Carl Spitteler 1920 - Knut Hamsun 1921 - Anatole France 1922 - Jacinto Benavente y Martínez 1923 - William Butler Yeats 1924 - Władyslaw Reymont 1925 - George Bernard Shaw 1926 - Grazia Deleddová 1927 - Henri Bergson 1928 - Sigrid Undsetová 1929 - Thomas Mann 1930 - Sinclair Lewis 1931 - Erik Axel Karlfeldt 1932 - John Galsworthy 1933 - Ivan Alexejevič Bunin 1934 - Luigi Pirandello 1935 - nebola udelená 1936 - Eugene O'Neill 1937 - Roger Martin du Gard 1938 - Pearl S. Bucková 1939 - Frans Eemil Sillanpää 1940–1943 - nebola udelená 1944 - Johannes Vilhelm Jensen 1945 - Gabriela Mistralová 1946 - Hermann Hesse 1947 - André Gide 1948 - Thomas Stearns Eliot 1949 - William Faulkner 1950 - Bertrand Russell 1951 - Pär Lagerkvist 1952 - François Mauriac 1953 - Winston Churchill 1954 - Ernest Hemingway 1955 - Halldór Laxness 1956 - Juan Ramón Jiménez 1957 - Albert Camus 1958 - Boris Pasternak 1959 - Salvatore Quasimodo 1960 - Saint-John Perse 1961 - Ivo Andrić 1962 - John Steinbeck 1963 - Giorgos Seferis 1964 - Jean-Paul Sartre 1965 - Michail Alexandrovič Šolochov 1966 - Šmuel Josef Agnon/Nelly Sachsová 1967 - Miguel Ángel Asturias 1968 - Yasunari Kawabata 1969 - Samuel Beckett 1970 - Alexandr Isajevič Solženicyn 1971 - Pablo Neruda 1972 - Heinrich Böll 1973 - Patrick White 1974 - Eyvind Johnson/Harry Martinson 1975 - Eugenio Montale 1976 - Saul Bellow 1977 - Vicente Aleixandre 1978 - Isaac Bashevis Singer 1979 - Odysseas Elytis 1980 - Czesław Miłosz 1981 - Elias Canetti 1982 - Gabriel García Márquez 1983 - William Golding 1984 - Jaroslav Seifert 1985 - Claude Simon 1986 - Wole Soyinka 1987 - Joseph Brodsky 1988 - Nagib Mahfuz 1989 - Camilo José Cela 1990 - Octavio Paz 1991 - Nadine Gordimerová 1992 - Derek Walcott 1993 - Toni Morrison 1994 - Oe Kenzaburo 1995 - Seamus Heaney 1996 - Wisława Szymborska 1997 - Dario Fo 1998 - José Saramago 1999 - Günter Grass 2000 - Gao Xingjian 2001 - V. S. Naipaul 2002 - Imre Kertész 2003 - J. M. Coetzee 2004 - Elfriede Jelineková 2005 - Harold Pinter 2006 - Orhan Pamuk