Ján Sokol

Z Wikipédie

Nestrannosť tohoto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si prosím prečítajte diskusiu.

Ján Sokol
slovenský rímskokatolícky diecézny biskup
Narodenie	9. október 1933 Jacovce, Slovensko
Pozri aj Biografický portál

Arcibiskup Ján Sokol (* 9. október 1933, Jacovce) je diecézny biskup bratislavsko-trnavskej rímskokatolíckej arcidiecézy.

[úprava] Život

Ján Sokol študoval na gymnáziu v Topoľčanoch a na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. 23. júna 1957 bol vysvätený za kňaza biskupom Ambrózom Lazíkom. Po vysviacke z dôvodu neudelenia štátneho súhlasu zastával najnižšiu funkciu v cirkevnej hierarchii kaplána 11 rokov (obvykle je to 3 až 6 rokov). Počas tohto obdobia ako kaplán pôsobil v Šuranoch, Leviciach, a od roku 1960 v Bratislave - Novom Meste. V roku 1966 mu štát udelil zákaz pôsobenia v hlavnom meste a musel byť preložený do farnosti vzdialenej od Bratislavy. To sa naplnilo jeho preložením do Štúrova.

V čase uvoľnenia spoločenských pomerov v roku 1968, keď bola zrušená povinnosť žiadať o štátny súhlas, bol biskupom Ambrózom Lazíkom rehabilitovaný a menovaný za prefekta kňazského seminára v Bratislave. V normalizačnom roku 1970 bol nariadením ministerstva kultúry číslo MK 4657/1970-Dud z tohto postu odvolaný a menovaný opäť za kaplána, tentoraz v Seredi. Roku 1971 sa tu stal správcom farnosti a v roku 1975 dekanom. V konšpiratívnych podmienkach sa tu venoval najmä mládeži ^[1].

V roku 1981 bol biskupom Júliusom Gábrišom navrhnutý za dekana trnavskej farnosti. S týmto návrhom však štátne orgány nesúhlasili.

[úprava] Zvolenie za administrátora arcidiecézy

Trnavský biskup Gábriš, ktorý zomrel 13. novembra 1987, pred svojou smrťou ustanovil so schválením Svätej Stolice tajný zbor konzultorov, ktorého úlohou bolo hneď po jeho smrti zvoliť dočasného administrátora arcidiecézy na dobu do ustanovenia riadneho biskupa. Malo sa tým predísť zasahovaniu štátu do cirkevného procesu výberu vhodného kandidáta. Zbor konzultorov sa zišiel 14. novembra 1987 v zložení: prelát Ján Čížik, kanonik Emil Scheimer, farár Karol Kolečanský, farár Jozef Slamka, dekan Ján Sokol a farár Zórád. Väčšinou hlasov bol za administrátora Trnavskej arcidiecézy zvolený Ján Sokol. Táto voľba bola ešte v ten deň schválená Svätou Stolicou.

Sekretariát vlády SSR pre veci cirkevné však 30. novembra 1987zamietol žiadosť o udelenie štátneho súhlasu ^[2] a Ján Sokol zostal vo funkcii arcidiecézneho administrátora nelegálne. Voči štátnym orgánom v nasledujúcom období zastupoval Trnavskú arcidiecézu tajomník Arcibiskupského úradu.

[úprava] Zvolenie za biskupa

Štátne orgány preverovali prijateľnosť potenciálnych kandidátov na nového trnavského biskupa už na sklonku života biskupa Gábriša. Na základe posudku^[3] Sekretariátu vlády SR pre cirkevné veci zo dňa 23. septembra 1987, v ktorom boli použité spravodajské informácie o kontakte s tajnou cirkvou, odhováraní kňazov od členstva v združení Pacem in terris a o aktívnom laickom apoštoláte, bol Ján Sokol zaradený do skupiny: Vhodný pre Vatikán, nevhodný pre SR ^[4].

S cieľom nájsť dohodu o novom biskupovi prišla na Slovensko začiatkom roka 1988 vatikánska komisia v zložení arcibiskup Francesco Colasuonno a Ján Bukovský. Komisia rokovala so štátnymi orgánmi a v arcidiecéze vykonala kanonické šetrenie medzi kňazmi o vhodnom kandidátovi. Vypočutých bolo asi 100 diecéznych kňazov.

Výsledkom pôsobenia komisie bola dohoda na osobe Jána Sokola. Štát vydal súhlas 18. mája 1988. Cirkev oficiálne oznámila vymenovanie nového biskupa 19. mája 1988 a biskupská vysviacka sa konala 12. júna 1988 v Trnave v katedrále sv. Jána Krstiteľa.

Keďže arcidiecéza môže byť vedená iba arcibiskupom, Ján Sokol bol vysvätený na biskupa diecézy di Luni a bol poverený dočasným administrovaním Trnavskej arcidiecézy.

[úprava] Zvolenie za arcibiskupa

Postupná zmena spoločenských pomerov v komunistickom bloku umožnila začiatkom roku 1989 vatikánskej diplomacii otvoriť rozhovory o obsadení dlhodobo voľných biskupských a arcibiskupských stolcov. Vatikánska komisia v zložení arcibiskup Francesco Colasuonno a Ján Bukovský absolvovala v Prahe v dňoch 10.-20.4.1989 a 27.-28.6.1989 sériu rokovaní, ktorých výsledkom bola dohoda^[5]. o vymenovaní arcibiskupa Trnavy, biskupov Spiša a Litoměřic a administrátora Olomouca.

30. júna 1989 Svätá stolica oficiálne deklarovala záujem povýšiť biskupa Ján Sokola na arcibiskupa. Štátny súhlas bol vydaný 12. júla 1989.

26. júla 1989 bol Ján Sokol menovaný za trnavského arcibiskupa.

10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.

Arcibiskupské pálium mu odovzdal pápež Ján Pavol II 22. apríla 1990 pri svojej návšteve Československa v BratislaveVajnoroch

Od 31. augusta 2000 je podpredsedom Konferencie biskupov Slovenska.

[úprava] Kontroverzná osobnosť

[úprava] Srholcova kritika

26. novembra 2001 na konferencii Novembrová revolúcia a vstup Slovenska do NATO kritizoval kňaz Anton Srholec súčasnú situáciu v cirkvi na Slovensku, ktorá je podľa neho dodnes málo prítomná vo verejnom živote a ešte sa nevyrovnala so svojou minulosťou. Na konferencii vyjadril presvedčenie, že v súčasnej cirkvi na Slovensku by nemali pôsobiť ľudia, ktorí sa angažovali v komunizmom organizovanom hnutí Pacem in terris. Srholec na konferencii ostro kritizoval aj arcibiskupa Sokola, ktorý podľa neho: nedorástol na svoju funkciu a kňazi žijú v strachu, pretože si do funkcií dosadzuje oddaných ľudí bez väčších nárokov^[6]

[úprava] Účasť na spomienkovej slávnosti na vojnový Slovenský štát

14. marca 2005 sa arcibiskup Sokol spolu s inými osobnosťami zúčastnil spomienkovej slávnosti na 66. výročie vzniku vojnového Slovenského štátu, ktorú organizovala Matica slovenská, Zväz protikomunistického odboja, Spoločnosť Andreja Hlinku a Slovenská organizácia na ochranu ľudských a národných práv. Na slávnosť bol oficiálne pozvaný aj predseda novoregistrovanej politickej strany Slovenskej pospolitosti Marián Kotleba. Podľa svedectva členov pospolitosti ich "vodca" po skončení oslavy pozdravil Jána Sokola, ktorý mu potom požehnal.^[7]

Hovorca Arcibiskupského úradu Tibor Hajdu však zdôraznil: „Arcibiskupský úrad, cirkev a arcibiskup Sokol nemá nič spoločné so Slovenskou pospolitosťou“.

1. marca 2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky na žiadosť generálneho prokurátora (zo dňa 31.10.2005) rozpustil stranu Slovenská pospolitosť-NS, pretože jej politická činnosť bola v rozpore s Ústavou SR.^[8]

[úprava] Prezentácia Ďuricovej knihy o Tisovi

12. októbra 2006 sa arcibiskup Sokol spolu s inými predstaviteľmi verejného a politického života zúčastnil na prezentácii knihy^[9] historika prof. Milana Ďuricu o Jozefovi Tisovi - prezidentovi prvého Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny. V tejto knihe historik obhajuje Tisa a tvrdí, že ako prezident a katolícky kňaz nebol zodpovedný za protižidovské opatrenia a podľa neho si zaslúži cirkevné blahorečenie (tvrdí, že vinu za antisemitské opatrenia nesú skôr iní predstavitelia vojnového štátu, najmä Tuka a Mach.^[10]) Ďurica je mnohými považovaný za skôr kontroverzného autora. Podľa Smolca je však za tým údajná propaganda komunizmom ovplyvnených autorov a neprajných novinárov. ^[11]

Ján Sokol pri tejto príležitosti vyjadril súhlas s myšlienkou, že vojnového prezidenta by mali historici hodnotiť objektívnejšie, avšak k otázke možnosti blahorečenia sa vyjadril negatívne: „Nie je správne, aby boli politici vyhlasovaní za blahoslavených. Politik musí robiť aj kompromisy a blahoslavený musí byť ochotný za svoje presvedčenie aj zomrieť“ ^[12]

[úprava] Téma dňa na TA3/Blahobytné obdobie počas vojnového Slovenského štátu

27. decembra 2006 v rozhovore pre televíziu TA3 sa okrem iného vyjadril aj k otázke pozitív Jozefa Tisa:

„Ja v tejto oblasti, ja si vážim pána prezidenta Tisu a veľmi vážim, lebo sa pamätám ako dieťa, my sme boli veľmi chudobní a keď on bol, sme boli teda na úrovni. A dokonca mám dôkazy: ktorí potom z Maďarska prešli sem, keď sa zabraté územie dostalo do Maďarska - južné Slovensko, tu bol blahobyt. Tak to hovoria oni, ktorí prišli z Maďarska sem. A ja to môžem potvrdiť ako dieťa, ako chlapec - pravda, ktorý som vnímal, lebo však som aj štvrták-tretiak, štvrták-piatak, takže už v takých rokoch človek vníma - že nič nám nechýbalo, pritom bola ale vojna... ale ja som nie za politiku, viete - politika je vec kompromisu“^[13]

Proti takýmto vyjadreniam protestovali Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR ^[14] ako aj predstavitelia Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít.^[15]

Tajomník arcibiskupského úradu Tibor Hajdu na ich prehlásenia reagoval slovami: „S poľutovaním konštatujeme, že sa objavujú pokusy zo strany niektorých subjektov o negatívnu interpretáciu slov a postojov pána arcibiskupa“^[16] A tiež vyhlásil: „Pán arcibiskup zásadne odmieta a dištancuje sa od akejkoľvek nespravodlivosti a porušovania ľudských práv, ktoré sa dialo v období existencie vojnovej Slovenskej republiky.“^[17]

Cirkev nemôže odsudzovať celú osobu,^[18] ale nanajvýš len konkrétny skutok a to v tejto kauze urobila už aj v minulosti (už pri plánovaní vysťahovania Židov sa biskupi prostestným listom 12. marca 1942 obrátili na vládu SR^[19] a v júli 1942 uznávaná autorita - blahoslavený biskup a martýr Pavol Gojdič - napísal pápežovi sťažnosť na Tisa, v ktorej transporty Židov nazýva „barbarstvom“, vďaka čomu napokon aj pápež zakročil proti týmto deportáciám.^[20] Podobne biskupi 21. marca 1943 nariadili čítať v kostoloch ich list, v ktorom odsudzujú diskrimináciu menšín odvolávajúc sa na § 81 vtedajšej Ústavy SR).

[úprava] Podpora Slovenského hnutia obrody

5. januára 2007 Občianske združenie Slovenské hnutie obrody vyjadrilo podporu Jánovi Sokolovi: „Odmietame štvavú mediálnu kampaň proti jeho osobe len kvôli tomu, že vyjadril svoj názor na obdobie I. Slovenskej republiky a na osobu pána prezidenta Jozefa Tisu.“(Róbert Švec, predseda hnutia)^[21]

(Toto hnutie sa v minulosti zviditeľnilo nacionalistickými aktivitami ako napr. Petičná akcia za rozpustenie SMK). ^[22]

[úprava] SNS má k hodnoteniu režimu zdržanlivejší postoj

Poslanec SNS Rafael Rafaj vyhlásil: „K režimu sa nebudeme vyjadrovať. Je ale nepopierateľný fakt, že slovenský národ si uplatnil medzinárodné právo na sebaurčenie a že to urobil legálnou cestou vyhlásením cez zákonodarný zbor“^[23]

(Táto strana je známa svojimi nacionalistickými vyhláseniami, vôľou zrušiť SMK a presadiť aj trest smrti.)^[24]

Paradoxne, práve vytvorenie samostatnej SR bolo hlavným (prvým) bodom Tisovej obžaloby (ktorá napokon viedla k jeho poprave), pretože bola chápaná ako zrada Čechov ("vlastizrada").

[úprava] Vyhlásenie SNJ a SDJT

„Slovenská národná jednota a Spoločnosť Dr. Jozefa Tisu sa stotožňuje s výrokmi J. E. arcibiskupa Jána Sokola, ktoré sú pravdivé a ktoré odmietajú len neobjektívnymi komunisticko-čechoslovakistickými uzurpátormi vychovaní pseudohistorici a nepriatelia slovenského národa. Dá sa konštatovať, že ide o cielenú dlhodobú diskreditačnú kampaň voči otcovi arcibiskupovi a rímskokatolíckej cirkvi.“ (Stanislav Pánis) ^[25]

[úprava] Vyhlásenie NSS

Občianske združenie Nové slobodné Slovensko verejne vyjadruje svoju podporu arcibiskupovi Sokolovi: „Otec arcibiskup vyjadril svoj súkromný názor na osobu prvého prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vychádza okrem iného aj z jeho bohatých životných skúseností. Ihneď bol zbombardovaný neodôvodnenou, neopodstatnenou a účelovou kritikou zo strany odborníkov na všetko.“ (Radovan Novotný, predseda NSS)^[26]

[úprava] Záznamy vo zväzkoch ŠtB

V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, uverejnených na webovej stránke Ústavu pamäti národa, sa nachádza signálny zväzok s menom Ján Sokol a dátumom narodenia 9. október 1933 pod registračným číslom 8751, krycie meno „!“.

V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, uverejnených na webovej stránke Ústavu pamäti národa, sa nachádza zväzok dôverníka s menom Ján Sokol a dátumom narodenia 9. október 1933 pod registračným číslom 13007, krycie meno „Špiritual“, zmenené na „Svätopluk“.

V Registračných protokoloch agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti, uverejnených na webovej stránke Ústavu pamäti národa, sa nachádza zväzok agenta s menom Ján Sokol a dátumom narodenia 9. október 1933 pod registračným číslom 13007, krycie meno „Svätopluk“.

Dňa 1. marca 2007 Ústav pamäti národa zverejnil dokumenty, podľa ktorých arcibiskup Sokol chodil na schôdzky v konšpiračnom byte, kde konzumoval občerstvenie a od príslušníka ŠtB Svätoslava Monsbergera prijal vecné alebo finančné dary v hodnote viac ako 5 000 korún. Najviac - tritisíc korún - prijal Sokol 7. júna 1988, čo vtedy predstavovalo sumu vo výške jednej mesačnej mzdy.^[27]

Správnosť faktov alebo vierohodnosť tohto článku alebo jeho časti je sporná.
Upravujte preto opatrne, uveďte zdroj a prosím prečítajte si diskusiu.

[úprava] KBS zverejnilo historické dokumenty o Sokolovi

12. januára 2007 KBS zverejnilo historické dokumenty^[28] z archívov ŠtB a Komunistickej strany bývalej ČSSR, ktoré vážne spochybňujú údajnú spoluprácu Sokola s ŠtB a zároveň poskytujú mnohé doplňujúce fakty.

Podľa historika doc. Jozefa Haľka ich obsah svedčí napr. o tom, že keď sa mal Ján Sokol v období po roku 1968 dostať do vyšších cirkevných funkcií, štátne orgány mu k tomu neudelili súhlas, resp. robili pri tomto udeľovaní súhlasu obštrukcie. „V prípade, že by bol poplatný režimu, alebo že by bol agentom ŠtB či jej aktívnym tajným spolupracovníkom, dá sa predpokladať, že by ho do týchto vyšších funkcií priamo navrhovali. Dial sa však pravý opak,“ zdôraznil Jozef Haľko, pričom poukázal na návrh kandidátov na biskupov pre jednotlivé diecézy v bývalej SSR z 23. 9. 1987, podpísaný Vincentom Máčovským, riaditeľom vtedajšieho Sekretariátu vlády SSR pre veci cirkevné. Meno Jána Sokola je v tomto návrhu uvedené v poslednej skupine kandidátov prijateľných zo strany Vatikánu, nie však zo strany Československého štátu.^[29]

Kardinál Ján Chryzostom Korec pri tejto príležitosti uviedol: „Nikdy sme nezapochybovali o jeho lojálnosti, obetavosti, ortodoxnosti a ochote k našej vzájomnej spolupráci. A to si cením dodnes.“^[30]

[úprava] Vyjadrenie predsedu KBS

Konferencia biskupov Slovenska sa k spolupráci duchovných s ŠtB vyjadrila ešte v roku 2005: „Ak sa dobrovoľne ponúkli kvôli vyšším postom, kariére či peniazom, ak na kohokoľvek donášali alebo zlomyseľne škodili – je to odsúdeniahodné. Ak spolupracovali vydieraní pre svoje delikty alebo charakterové slabosti – je to poľutovaniahodné...“

Zaráža nás však jedna skutočnosť. Zatiaľ čo médiá v publikovaných textoch uvádzajú mená kňazov i iných spolupracovníkov, nehovoria o príslušníkoch, ktorí celú spoluprácu organizovali, nanucovali a prostredníctvom nej vydierali. Tí žijú v našej spoločnosti pokojným životom s nemalými životnými pôžitkami.

Konkrétny prípad arcibiskupa Sokola pozorne sledujeme. KBS nie je nadriadeným orgánom diecéz, biskupov nemenuje, ani neodvoláva. To je v plnej kompetencii jedine Svätého Otca. Odpovede na konkrétne otázky prípadnej spolupráce môže poskytnúť iba arcibiskup Sokol. Názory na zverejňované dokumenty sú rôzne. Preto ani KBS v súčasnosti nemôže v tomto konkrétnom prípade vyjadriť jednoznačné stanovisko. Otázkou však zostáva, prečo sa terčom médií stal iba výlučne arcibiskup Sokol. Chýba na to racionálne vysvetlenie.

Arcibiskup Sokol vyhlásil, že vedome s ŠtB nikdy nespolupracoval. Vyhlásenia arcibiskupa Sokola sme zobrali na vedomie. (Mons. František Tondra, predseda KBS, 23.2.2007) ^[31]

[úprava] Stanovisko Mons. Jána Sokola

„Opakovane vyhlasujem a potvrdzujem, že som nikdy s ŠtB vedome nespolupracoval, čiže nikdy som vedome neposkytol ŠtB informácie, ktoré by poškodili Katolícku cirkev, alebo ktoréhokoľvek spoluobčana. Príslušníci ŠtB si vynucovali stretnutia so mnou. Pri týchto stretnutiach, ktoré boli pre mňa ponižujúce, som sa snažil ochraňovať záujmy Cirkvi a odviesť pozornosť ŠtB k nepodstatným záležitostiam. ... Pokladám toto moje vyjadrenie za odpoveď na všetky otázky, týkajúce sa dokumentov zverejňovaných ÚPN.“ (Mons. Ján Sokol, 27.2.2007)^[32]

[úprava] Poznámky

[úprava] Externé odkazy

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../j/%C3%A1/n/J%C3%A1n_Sokol_5f4e.html"