Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha

Z Wikipédie

Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha je najväčším a najvýznamnejším pražským chrámom. Do roku 1989 bol pre katedrálu používaný názov Katedrála sv. Víta.

[úprava] Rotunda

Prvý kostol, zasvätený sv. Vítovi, uctievanému vo vtedy spriatelenom Sasku, založil knieža Václav. Kruhová románska rotunda o priemere 13 metrov bola dokončená niekedy v 30. rokoch 10. storočia a hneď tu boli uložené pozostatky jej zakladateľa, ktorý začal byť uctievaný ako patrón celej zeme. O sto rokov neskôr sem knieža Břetislav I. z Gniezna preniesol i ostatky sv. Vojtecha. Presná podoba rotundy je predmetom mnohých vedeckých sporov, lebo sa z nej v podzemí dnešného chrámu dochovali len malé časti základového muriva. Z kruhovej stavby najskôr vybiehali štyri apsidy, dodávajúce celému kostolu pôdorys kríža. Rotunda sv. Víta bola zo začiatku kniežacím dvorským kostolom, po zriadení pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.

[úprava] Bazilika

Břetislavov syn a nástupca knieža Spytihněv II. dal namiesto priestorovo nedostačujúcej rotundy vybudovať oveľa väčšiu a reprezentatívnejšiu románsku baziliku. Stavba bola zahájená v roku 1060 a po požiari, ktorý už hotové dielo postihol v roku 1091, definitívne dokončená v roku 1096. Trojloďová bazilika s dvojicou apsidálne zakončených chórov (východným a západným), priečnou loďou na západnom konci a dvojicou veží mala podstatne monumentálnejšie rozmery než predchádzajúci kostol – dĺžku 70 m a šírku 35 m. Jej pôdorys je dobre doložený; v podzemí južnej časti dnešnej katedrály sa dochovali bohato zdobené stĺpy západnej i východnej krypty, fragmenty muriva, dlažby a nosných stĺpov.

[úprava] Katedrála

V roku 1344 Karol IV., vtedy ešte kráľovič a moravský markgróf pokladá s dlhoročným priateľom, Arnoštom z Pardubíc a so svojim otcom, Jánom Luxemburským, základný kameň katedrály sv. Víta v súvislosti povýšenia pražského biskupstva na arcibiskupstvo. Hlavnými architektmi boli Matej z Arrasu a neskôr Peter Parlér Je to trojloďová katedrála s priečnou loďou a vencom kaplniek. Najvýznamnejšia z nich je kaplnka sv. Václava postavená nad jeho hrobom. Veľká alebo zvonová veža 99,5 metrov vysoká bola založená Parléřom, avšak dokončená až v roku 1554. Západná časť priečelia s osemdesiatmetrovými vežami, bola pristavená v 19. a 20. storočí podľa projektu Jozefa Mockera. Po jeho smrti (1899) prevzal vedenie Josip Plečnik. V septembri 1929 bola dokončená dostavba katedrály pri príležitosti tisícročia zavraždenia svätého Václava. Mimo iného slúži ako pokladnica českých korunovačných klenotov, mauzóleum kráľov a galéria ich sochárskych a maliarskych portrétov.