Karol IV. (SRR)

Z Wikipédie

Karol IV., narodený ako Václav, (* 14. máj 1316, Praha – † 29. november 1378, Praha) bol český kráľ (ako Karol I. 1346 – 1378), lombardský kráľ (1355), „rímsky“ kráľ (1346 – 1355) a cisár (1355 – 1378), arelátský kráľ (1365) z dynastie Luxemburgovcov.

Obsah 1 Životopis 1.1 Detstvo a výchova 1.2 Vládnutie a korunovácie 1.3 Manželky a deti 1.4 Význam Karola IV. v dejinách 2 Literárna činnosť 3 Externé zdroje

[úprava] Životopis

[úprava] Detstvo a výchova

Karol IV. bol synom Elišky Přemyslovny, sestry českého kráľa Václava III., a Jána Luxemburského. Narodil sa ako Václav. V detstve bol jeho vychovávateľom v Čechách Viliam Zajíc z Valdeku.

Malého Václava poslali do Paríža na výchovu k francúzskemu kráľovskému dvoru, kam dorazil 4. apríla 1323. V tom istom roku bol birmovaný a od svojho kmotra, ktorým bol jeho strýko, francúzsky kráľ Karol IV. Krásny (1322 – 1328), prijal meno Karol. Zároveň sa oženil s Blankou z Valois.

V Paríži získal Karol rozsiahle vzdelanie: budúci cisár vedel po nemecky, francúzsky, latinsky, taliansky a česky. Jeho učiteľom bol Pierre de Rosieres (neskorší pápež Klement VI.). V rokoch 1330 – 1331 pobýval Karol v Luxembursku, v rokoch 1331 – 1333 pôsobil ako zástupca svojho otca (generálny miestodržiteľ) v severotalianskej luxemburskej signorii.

[úprava] Vládnutie a korunovácie

Na konci októbra 1333 sa Karol vrátil do Čiech a spravoval České kráľovstvo namiesto neprítomného otca. Od januára 1334 bol moravským veľkovojvodom.

Od začiatku štyridsiatych rokov bol Karol favoritom pápežskej kúrie na hodnosť rímskeho panovníka proti cisárovi Ľudovítovi Bavorskému – aj preto pápež Klement VI. povýšil pražské biskupstvo 30. apríla 1344 na arcibiskupstvo. 21. novembra 1344 sa začala stavba metropolitnej katedrály sv. Víta.

Dňa 11. júla roku 1346 bol Karol hlasmi piatich kurfirstov (nemecké kniežatá s právom voliť cisára) zvolený v Rhens na Rýne za rímskeho protikráľa a 26. novembra 1346 v Bonne korunovaný.

Českým kráľom sa Karol stal smrťou svojho otca 26. augusta 1346. Korunovaný bol 2. septembra 1347. K tejto príležitosti dal Karol zhotoviť novú kráľovskú svätováclavskú korunu, neskôr sa podieľal na formulovaní korunovačného poriadku.

Po náhlej smrti cisára Ľudovíta Bavorského 11. októbra 1347 stratil Karol svojho rivala. Syn Ľudovíta Bavorského - Ľudovít Braniborský - síce v boji pokračoval, zaistil zvolenie anglického kráľa Eduarda III. ako rímskeho protikráľa, ale jeho boj bol márny. Eduard III. čoskoro na ríšsky trón rezignoval. Od roku 1349 bol Karol uznávaný ako jediný rímsky panovník.

Dňa 26. marca 1348 bolo zahájené spoločné zasadanie ríšskeho a českého snemu – prvý generálny snem. Pod vedením Karola IV. 7. apríla 1348 prijal veľa zásadných rozhodnutí. Boli potvrdené privilégiá Českého kráľovstva, ako „obzvlášť vznešeného článku Ríše rímskej“, v origináli ipsum regnum Boemie Romani regni membrum fore nobilius.

Prvý raz bol použitý pojem „krajiny Českej koruny“, čím bolo odstránené staré chápanie krajiny ako osobného majetku panovníka. V budúcnosti mala krajina kráľa, nie len kráľ krajinu. Ku krajinám Českej koruny patrilo České kráľovstvo, Moravské markgrófstvo, Olomoucké biskupstvo, Opavské vojvodstvo, aj sliezske kniežatstvá a Horná Lužica; od roku 1368 Dolná Lužica a od roku 1373 Braniborsko.

V rovnaký deň, teda 7. apríla 1348, udelil Karol IV. Karlovej univerzite imunitu pred zásahmi svetskej moci, čo je mylne interpretované ako jej založenie. Karlova univerzita, najstaršia univerzita na sever od Álp, bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím cirkvi, tu bulou Klementa VI., vydanou v Avignone 26. januára 1347.

České kráľovstvo sa stalo centrom rímskej ríše a ako také bolo aj náležito zvelebované – Praha sa stala Karlovým sídelným mestom, bolo založené pražské Nové Mesto (1348) a bol postavený aj nový pražský kamenný most (1357 - 1400), ktorý dnes nesie názov Karlov most. Karol IV. založil aj hrad Karlštejn na uloženie ríšskych korunovačných klenotov.

5. apríla 1355 bol Karol v Ríme korunovaný rímskym cisárom. Jeho oficiálny titul bol latinský a znel takto: Karolus Quartus divina favente clemencia Romanorum imperator semper augustus et Boemie rex.

V rovnakom roku sa Karol IV. pokúsil vydať krajinský zákonník Majestas Carolina, návrh však musel stiahnuť pre odpor panstva (formálne ho nestiahol, ale vyhlásil, že nešťastnou náhodou zhorel). Koncom roku 1356 Karol vydal Zlatú bulu Karola IV., zákonník, ktorý platil v rímskonemeckej ríši až do roku 1806.

[úprava] Manželky a deti

Blanka, ktorú si Karol IV. vzal v roku 1323, zomrela 1. augusta 1348. V marci 1349 sa oženil s Annou Falckou, tá však zomrela už 2. februára 1353. Preto sa 27. mája 1353 oženil s Annou Svídnickou a keď zomrela pri pôrode 11. júla 1362, Karol IV. sa znovu oženil 21. mája 1363, kedy si vzal Alžbetu Pomoranskú. Bol teda celkovo štyrikrát ženatý – s Blankou z Valois mal dve dcéry, Markétu a Katarínu, s Annou Falckou mal syna Václava, ktorý zomrel v detstve. Treťou Karlovou ženou sa stala Anna Svídnická, ktorá mu porodila Alžbetu a Václava IV., a štvrtou potom Alžbeta (Eliška) Pomoranská, s ktorou mal Annu, Žigmunda, Jána Zhoreleckého (Ján von Görlitz), Karola, Margarétu (čes. Markétu) a Henricha (čes. Jindřicha).

[úprava] Význam Karola IV. v dejinách

Význam Karola IV. Luxemburského pre Česko je obrovský – za jeho vlády sa České kráľovstvo stalo centrom Európy, Praha bola sídelným mestom rímskonemeckej ríše, celá krajina zažívala neobyčajný hospodársky, umelecký a kultúrny rozvoj. Už Karlovi súčasníci si boli jeho významu vedomí – v pohrebnej reči po jeho smrti 29. novembra roku 1378 bol cisár Karol IV. prvý raz nazvaný Otcom vlasti. Takto ho nazval jeho priateľ Vojtech Raňkov, profesor na francúzskej Sorbonne.

Karol IV. je pochovaný v kráľovskej hrobke, ktorú dal sám postaviť v chrámu sv. Víta na Pražskom hrade. Podľa viacerých zdrojov Karol IV. nezaložil hrobku, v ktorej je v súčasnosti pochovaný. Tá je až neskoršia, pôvodná hrobka sa nachádzala v priestore medzi dnešným oltárom a oltárnym stolom /p. napr. National Geographic, leto 2005/

[úprava] Literárna činnosť

Karol IV. bol okrem iného aj literárne činný, všetky diela písal v latinčine, preložené do češtiny boli ešte za jeho života.

• Vita Caroli – Život Karolov, vlastný životopis. Má dva diely – prvý obsahuje rady nástupcom a životopis do r. 1340, druhý diel je z rokov 1344 – 1346, nezachoval sa, je zložený podľa zápiskov Karola IV.
• Život svätého Václava
• Výklady a naučenia duchovné
• Ďalej ešte napísal niekoľko právnických a teologických spisov.

[úprava] Externé zdroje

• Jiří Spěváček: Karel IV. Život a dílo (1316 – 1378). Svoboda, Praha 1980, 721 pp.
• František Kavka, Vláda Karla IV. za jeho císařství (1355 – 1378) Diel 1. (1355-1364), Karolinum, Praha 1993, 252 pp., ISBN 8070666951.
• František Kavka, Vláda Karla IV. za jeho císařství (1355 – 1378) Diel 2. (1364-1378), Karolinum, Praha 1993, Vyd. 1., 292 pp., ISBN 8070667605.
• František Kavka, Karel IV.: historie života velkého vladaře, Mladá fronta, Praha 1998, Vyd. 1., 361 pp., ISBN 8020407537.
• Ferdinand Seibt, Karel IV.: císař v Evropě (1346 – 1378), Nakladatelství Lidové noviny, Praha 1999, 524 pp., ISBN 8071062650
• Ottův slovník naučný XIII. Otto, Praha 1898, pp. 1032–1035
• Česká televízia: Najväčší Čech – Dokumenty osobností – Karol IV.
• http://www.hrobka.geo-cz.com Podrobné informácie o prieskume pôvodnej hrobky Karola IV.