Knihy kroník
Z Wikipédie
Knihy kroník alebo Knihy krónické alebo Knihy Paralipomenon sú dve knihy Starého zákona. Vznikli v 4. stor. pred Kr. pôvodne ako jedna kniha. Spolu s knihami Ezdráš a Nehemiáš tvoria podľa svojej koncepcie jednotné dejepisné dielo. Ezdráš a Nehemiáš bolipreto pravdepodobne vyčlenené až neskôr.
Sú podobné Deuteronomiu. Tiež je to také zhrnutie histórie. Obsah v podstate sa opisuje obdobie od Adama a Evy až po babylonský exil.
Knihy Kroník sú historické knihy ale majú iný štýl ako knihy Samuelove a knihy kráľov. Chcú nájsť ponaučenie z chýb minulosti. Ich obsah je paralelný s obsahom kníh Kráľov, ale knihy Kráľov sú skôr morálnym zákonom. Pri posudzovaní každého kráľa je normou jeho vzťah k Jahveho kultu. Pochvalne sa vyjadruje o Dávidovi a Šalamúnovi, ako staviteľovi chrámu.
V prvých deviatich kapitolách (1. k. Kroník 1-9) sú uvedené rodokmene. Po krátkom náčrte Saulovej vlády (1. k. Kroník 10) prechádza k podrobnému objasňovaniu a idealizovaniu Dávidovho panovania.
V druhej knihe Kroník (2. k. Kroník 1-9) sa opisuje a idealizuje pôsobenie Šalamúna.
Záverečná časť (2. k. Kroník 10-35) zhŕňa dejiny kráľov Júdska a vyzdvihuje vládu Jósafáša, Ezechiáša a Josiáša za ich kultové reformy.
