Londýnske metro
Z Wikipédie
Londýnske metro (alebo anglicky London Underground, v hovorovej reči the Tube) je najstarším podzemným dopravným systémom na svete. Prvý podzemný úsek bol odovzdaný do prevdzky už v druhej polovici 19. storočia a to v roku 1863. V súčasnosti metro obsluhuje 275 staníc a vyše 408 kilometrov liniek. Množstvo staníc a tunelov bolo či už z ekonomických alebo technických dôvodov zrušených. Počas jedného dňa Londýnske metro prepraví takmer 3 milióny cestujúcich.
Od roku 2003 je Londýnske metro súčasťou organizácie Transport for London (TfL), ktorá zabezpečuje aj autobusovú dopravu.
Obsah |
[úprava] História
[úprava] Prvé kroky podzemnej dráhy
Prvé vlaky začali premávať 10. januára 1863 na Metropolitan Railway (Metropolitná železnica) medzi stanicami Paddington a Farringdon, ktorej väčšia časť je dnes súčasťou Hammersmith & City Line. Prvý deň prepravila dráha 40 000 cestujúcich a vlaky jazdili v intervaloch 10 minút. O necelé dve dekády, v roku 1880, prepravilo londýnske metro už 40 miliónov pasažierov ročne. Postupne sa začalo s budovaním ďalších trás a v roku 1884 bola dokončená Circle Line.
Vtedajšie vlaky boli poháňané parou, čo vyžadovalo dômyselný systém ventilácie. S nastupujúcou elektrifikáciou železíc bolol možné umiestniť dráhu hlbšie do podzemia (tzv. deep level lines) ako u pôvodných podpovrchových liniek. Prvá takáto trasa - City & South London Railway, dnes súčasť trasy Nothern Line bola sprevádzkovaná v roku 1890.
Na začiatku 20. storočia prevádzkovalo rôzne linky metra šesť nezávislých spoločností, čo spôsobovalo najmä cestujúcim nemalé problémy – na mnohých miestach museli vystupovať na povrch aby prešli medzi zastávkami rôzných spoločností. Rovnako aj náklady na údržbu a prevádzku takéhoto systému boli značné a bolo treba hľadať zdroje na financovanie rozšírenia trás na londýnske predmestia a na postupnú elektrifikáciu trás, na ktorých premávali ešte parné vlaky.
Nejdôležitejším investorom bol Američan Charles Yerkes, ktorý 9. apríla 1902 založil Underground Electric Railways of London Company Ltd. (Underground), ktorá vlastnila okrem iného – Metropolitan District Railway, rozostavanú Charing Cross, Euston & Hampstead Railway (neskôr pridružená k trase Northern Line), Great Northern & Strand Railway, Brompton & Piccadilly Circus Railway (neskôr poslúžili ako základ pre trasu Piccadilly Line) a Baker Street & Waterloo Railway (dnešná trasa Bakerloo Line). Spoločnost taktiež vlastnila mnoho električkových linek a London General Omnibus Company.
V roku 1933 bola založená spoločnost London Passenger Transport Board (LPTB). Do správy spoločnosti boli začlenené Underground Group, Metropolitan Railway, mestské a nezávislé autobusové a električkové linky, čo predstavuje zhruba úplný súbor činností, ktoré zaisťuje dnešná spoločnosť Transport for London (TfL). Táto společnosť vytvorila plán rozvoja mestskej a prímestskej hromadnej dopravy pro obdobie rokov 1935-1940 – plán obsahoval návrh rozšírenia a raciolanizácie niektorých linek a návrh na ich prevzatie od niektorých súkromných prevádzkovateľov.
Po Druhej svetovej vojne se zvyšoval rozsah dopravy. Bola vybudovaná trasa Victoria Line na osi severovýchod-juhozápad cez centrum Londýna, ktorá prevzala väčšiu časť povojnového nárastu dopravy. Trasa Piccadilly Line bola predĺžená k letisku Heathrow v roku 1977 a v roku 1979 bola dobudovaná Jubilee Line. Jubilee Line bola na niekoľko etáp predĺžená v roku 1999 do Východného Londýna, pričom bola kompletne prestavaná stanica Westminster.
[úprava] Súčasnosť
Od januára 2003, je londýnské metro prevádzkované v rámci verejnoprávno-súkromného obchodného združenia (tzv. Public-Private Partnership - PPP). Zatiaľ čo celá infraštruktúra je udržovaná spoločnosťami s kontraktom na 30 rokov, samotné metro vlastní a prevádzkuje TfL. Sieť bola rozdelená na tri časti:
- JNP: Jubilee, Northern a Piccadilly Lines - udržuje ich firma Tube Lines.
- BCV: Bakerloo, Central a Victoria Lines - udržuje ich firma Metronet.
- SSL: podpovrchové trasy District, Metropolitan, East London, Circle a Hammersmith & City Line - udržuje ich firma Metronet.
[úprava] Najväčie nešťastia v Londýnskom metre
18. novembra 1987 vypukol na stanici King's Cross St Pancras ničivý požiar, ktorý si vyžiadal životy 31 ľudí. Požiar vznikol v dôsledku odhodenej zápalky, ktorá vznietila odpadky a maz pod drevenými eskalátormi.
V júni 2005 sa Londýnske metro stalo terčom teroristických útokov. Séria bomb explodovala vo vlakoch medzi stanicami Aldgate a Liverpool Street, Russel Square a stanicou King's Cross St Pancras a medzi Edgware Road a Paddington. Doprava bola na niekoľko hodín odstavená a tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre. Oficiálne údaje hovoria o vyše 50 mŕtvych a 700 zranených.
[úprava] Sieť
Sieť má dovedna 275 staníc a vyše 408 kilometrov liniek. Londýnske metro nepremáva 24 hodín denne, na rozdiel od metra v New Yorku. A to z prostého dôvodu, že sieť je tak postavená, že počas údržby trás nie je možné väčšinu vlakov presmerovať tak, aby mohli udržiavané úseky obísť.
[úprava] Vozový park
Na trasách metra sa počas jeho existencie používali rôzne druhy súprav. Pôvodné lokomotívy boli poháňané parou (stiahnuté zo služby v roku 1971), prípadne dieslom a elektinou (stiahnuté v roku 1962). Typy súprav premávajúcich na podpovrchových linkách sú označované podľa písmen, zatiaľ čo súpravy na podzemných linkách sú označované rokom vzniku návrhu.
V súčasnej dobe na podzemných linkách premávajú súpravy 1967 (Victoria Line), 1972 (Bakerloo Line), 1973 (Piccadilly Line), 1992 (Central a Waterloo & City Line), 1995 (Northern Line), 1996 (Jubilee Line) a na rok 2009 pripravuje sa spustenie modelov 2005. Na podpovrchových linkách premávajú A60 a A62 (Metropolitan a East London Line), C69 a C77 (Circle Line a na District Line v úseku Wimbledon - Edgware Road) a D78 (District Line).
[úprava] Stanice
Normálne vlaky Londýnskeho metra obsluhujú celkom 275 staníc.
V súlade s trendom sprístupňovania mestskej hromadnej dopravy ľuďom s telesným postihnutím sú nové stanice budované bezbariérovo. Bohužial v minulosti to tak nebolo a preto mnohé zo starších staníc ostávajú naďalej nedostupné pre telesne postihnutých ľudí. Rekonštrukcia starých staníc je však finančne náročná a v mnohých prípadoch aj technicky nemožná, najmä kvôli architektúre starých staníc.
TfL v súčasnosti vydáva mapy metra, kde sú vyznačené stanice, na ktoré je bezbariérový prístup. Napriek všetkej snahe je však na niektorých bezbariérových staniciach výškový rozdieľ medzi nástupišťom a podlahou vlaku aj 200 mm alebo široká medzera vznikajúca medzi zahnutým nástupišťom a vlakom - čo môže značne skomplikovať osobe s invalidným vozíkom nástup do vlaku. Iba nové stanice, otovrené v roku 1999 vrámci Jubilee Line Extention, sú plne bezbariérové, možno s výnimkou Waterloo.
Ďalšou zvlášnosťou staníc Londýnskeho metra je fráza Mind The Gap, po anglicky: Pozor na medzeru, ktorá sa používa od roku 1969, na to aby varovala cestujúcich pred veľkou medzerou, ktorý sa nachádza medzi vlakom a zahnutým nástupišťom.
Upozornenie sa nachádza namaľované na podlahe nástupištia, avšak používa sa aj zvukové pozostávajúce z niekoľko krát zopakovanej vety „Mind the gap“, nasledovanej „Stand clear of the doors, please“ pri odchode vlaku.
Toto upozornenie má aj ďalší praktický výraz - nápis na nástupišti približne korešponduje s miestom, kde sa nachádzajú dvere pristavenej súpravy, čo môže v mnohom urýchliť nástup a následné usadenie sa v rannej a poobedňajšej špičke.
Fráza sa stala natoľko kultovou, že v súčasnosti ju nájdete na rôznych druhoch suvenírov, od tričiek cez spodnú bielizeň, šálky až po odznaky a magnetky na chladničku.
- Pozri aj: en:Zoznam staníc Londýnskeho metra | en:Zoznam zrušených staníc Londýnskeho metra | en:Mind The Gap
[úprava] Linky
Celkovo systém londýnskeho metra tvorí 12 liniek. Trasy metra je možné rozdeliť do dvoch typov: hĺbené - podpovrchové a razené - podzemné. Jazdné dráhy podpovrchových trás sú v úrovni cca 5 m pod zemou a vlaky, ktoré na nich jazdia majú rovnaký profil, ako vlakové súpravy na bežných železniciach. Podzemné trasy sú v úrovni cca 20 m pod zemou a vlakové soupravy jazdia v oddelených tuneloch. Tunely týchchto tras majú priemer 3,56 m takže rozmery vlakových súprav sú výrazne menšie ako u podpovrchových liniek.
Trasy oboch typov vedú v prímestských častiach mimo centra mesta po povrchu, s výnimkou Victoria Line, ktorá sa nachádza pod zemou po celej jej dĺžke (ale depo má na povrchu) a trasy Waterloo & City Line, ktorá je prikrátka (2 km). Z celkovej dĺžky metra sa nachádza v podzemí iba 45%.
Metro zabezpečuje dopravné spojenie s najvýznamnejšími dopravnými uzlami v meste. Prepojenie s vlakmi Eurostar sa nachádza na stanici Waterloo.
Trasa Piccadilly Line spája centrum mesta s letiskom Heathrow. Aj keď je tento spôsob dopravy mnohokrát preplnený a pomalší (cca 52 minút do stanice Green Park) než Heathrow Express, je však oveľa lacnejší. Spojenie s letiskom Stansted zabezpečuje Stansted Express, ktorý odchádza každú polhodinu zo stanice Liverpool Street a Tottenham Hale. Na letisko v Gatwicku sa dostanete zo stanice Victoria Expressom Gatwick.
Nasledujúca tabuľka zachytáva linky Londýnskeho metra a ich farebné označenie na mapách, rok otvorenia prvého úseku a celkovú dĺžku trasy:
| Meno | Farba | Rok otvorenia | Typ | Dĺžka |
|---|---|---|---|---|
| Bakerloo Line | Hnedá | 1906 | Podzemná | 23 km |
| Central Line | Červená | 1900 | Podzemná | 74 km |
| Circle Line | Žltá | 1884 | Podpovrchová | 22 km |
| District Line | Zelená | 1868 | Podpovrchová | 64 km |
| East London Line | Oranžová | 1869 | Podpovrchová | 8 km |
| Hammersmith & City Line | Ružová | 1863 | Podpovrchová | 14 km |
| Jubilee Line | Strieborná | 1979 | Podzemná | 36 km |
| Metropolitan Line | Fialová | 1863 | Podpovrchová | 67 km |
| Northern Line | Čierna | 1890 | Podzemná | 58 km |
| Piccadilly Line | Tmavo-modrá | 1906 | Podzemná | 71 km |
| Victoria Line | Bledo-modrá | 1969 | Podzemná | 21 km |
| Waterloo & City Line | Tyrkysová | 1898 | Podzemná | 2 km |
[úprava] Tarifa
V londýnskom metre se používá rozdelenie staníc do zón, tak ako je to použité v systéme TfL Travelcard. Zóna 1 je vnútorná zóna s hranicami zodpovedajúcimi zhruba trase Circle Line. Zóna 6 je vonkajšia zóna, která obsahuje i stanice na letisku Heathrow. Zóny 1–6 pokrývajú celé územie Veľkého Londýna.
Iba niekoľko zástavok, ktoré sa nachádzajú za hranicami Veľkého Londýna patrí do zóny 5 alebo 6. Pre ostatné stanice mimo Veľkého Londýna sú vytvorené špeciálne zóny A, B, C a D. V zóne D sa nachádzajú najvzdialenejšie stanice ako napríklad Amersham a Chesham nachádzajúce sa na trase Metropolitan Line.
Všeobecne platí zásada, že čím väčším počtom zón prebieha cesta, tým drahšie je cestovné. Cestovné v zóne 1 je drahšie ako vo vonkajších zónach. Väčšina pamiatok a miest zaujímavých pre turistov sa nachádza v zónach 1 a 2. Lístky môzu byť zakúpené pri prepážkach alebo v automatoch na staniciach.
V Londýne, podobne ako v Moskve, sa používa zatvorený tarfiný systém - na to aby ste mohli vojsť na nástupište musíte mať vopred zakúpený lístok alebo platnú Oyster Card.
- Pozri aj: en:Travelcard | en:Oyster Card | en:Cestovné v Londýnskom metre
- Podrobné informácie o cestovnom sa nachádzajú na stránkach TfL
[úprava] Ikonografia
Mapu Londýnskeho metra (PFD) a kruhové logo spozná okamžite každý obyvateľ Londýna, takmer každý Brit a veľké množstvo ľudí na celom svete.
[úprava] Logo
Pôvod okrúhleho loga nie je celkom jasný. Prvý krát sa objavilo v 19. storočí na vozidlách London General Omnibus Company. Koleso priečne preložené obdĺžnikom na sebe nieslo nápis GENERAL. Na označovanie staníc metra sa začal v roku 1908 používať červený disk s modrým obdĺžnikom a nápisom UNDERGROUND - jeden z prvých krokov budovania korporátnej identity vo svete vôbec. Logo bolo upravené Edwardom Johnsonom v roku 1919.
Na každej zo staníc sa nachádza logo metra, s menom stanice v modrom obdĺžniku, pri vchodoch do stanice a taktiež pozdĺž nástupištia, tak aby bolo ľahko viditeľné z prichádzajúcich vlakov. Okrem iného mnohé zo staníc majú aj iné špecifické prvky. Napr. stanica metra Baker Street ma kachličky s profilom známeho románového detektíva Sherlocka Holmesa, zatiaľ čo kachličky na stanici King's Cross St Pancras sú usporiadané do tvaru kríža s malou korunkou.
[úprava] Mapa
[úprava] Budúcnosť metra
[úprava] Zaujímavosti
- Rekordy
- Rekord v návšteve všetkých 275 staníc držia Geoff Marshall a Neil Blake, ktorí to zvládli za 18 hodín, 35 minút a 43 sekúnd.
- Najdlhšia vzdialenosť medzi stanicami je 6,26 km a to medzi stanicami Chalfont & Latimer a Chesham na Metropolitan Line.
- Najkratšia vzdialenosť medzi stanicami je 250 m a to medzi stanicami Leicester Square a Covent Garden na Piccadilly Line.
- Cestujúci a iní obyvatelia metra
- Ohaduje sa, že v metre žije asi pol milióna myší, ktoré môžte bežne vzhliadnuť pobehovať po tratiach. Anthea Turner o nich napísala sériu rozprávok (London Underground Mice), zatiaľ čo videoklip anglickej skupiny Pet Shop Boys k skladbe Home and Dry pozostáva len zo záberov myší v metre.
- 13. mája 1924, žena menom Daisy Hammond porodila na stanici Elephant & Castle na trase Bakerloo Line. Správy hovorili, že dievčatko dostalo meno Thelma Ursula Beatrice Eleanor, čo sa neskôr potvrdilo ako novinárska kačica. Nič ale nemení na fakte, že predseda spoločnosti Underground, Lord Ashfield sa stal jej krstým otcom.
- Stanice a linky
- 23. marca 2001 bola na staniciach metra St. James's Park, Euston a Piccadilly Circus predstavená vôňa »Madeleine«, v snahe urobiť metro voňavejším. Na druhý deň ju stiahli, kedže ľuďom z nej bolo zle.
- Arsenal je jedinou stanicou Londýnskeho metra nazvanou podľa futbalového klubu.
- Niektoré zo staníc metra slúžili počas Druhej svetovej vojny ako protiletecké kryty.
- Mile End je jediná stanica, z ktorej sa dosanete na hociktorú inú stanicu metra (vrátane DLR) bez toho aby ste museli prestúpiť viac než jeden krát.
- Jubilee Line je jediná linka, ktorá pretína všetky ostatné a z District Line sa dá prestúpiť na všetky ostatné linky s výnimkou Metropolitan Line, ktorú minie približne o 20 m pri Aldgate.
- Iné
- London Underground bola prvá spoločnosť na svete s vlastnou korporátnou identitou, ktorá zahŕňala logo, typografiu, značenie, uniformy atď. umiestnené na všetkých verejných i súkromných aspektoch ich podnikania.
[úprava] Externé odkazy
- Transport for London: The Tube; oficiálne webstránky TfL
- Transport for London: The Tube Maps; mapy metra
- Transport for London: Tourist Information; informácie pre turistov
- Journey Planner; plánovač jázd
- London Transport Museum; oficiálna stránka Londýnskeho dopravného múzea
| Londýnska doprava |
|---|
|
Transport for London : Metro | DLR | Autobusy | Električky | Železnice | Riečna doprava | Taxi |
