Mikoláš Aleš
Z Wikipédie
| Mikoláš Aleš | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 18. november 1852 Mirotice |
| Úmrtie | 10. júl 1913 Praha |
| Pozri aj Biografický portál | |
Mikoláš Aleš (* 18. november 1852, Mirotice – † 10. júl 1913, Praha) bol český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor, jedna z najvýznamnejších osobností takzvanej generácie Národního divadla, klasik českého umenia 19. storočia. V skorom ranom období tvoril v neskoro romantickom štýle, pričom vychádzal z odkazu Josefa Mánesa, neskôr smeroval skôr k secesii.
[úprava] Životopis
Otcom Mikoláša Aleša bol František Aleš, pisár a neskôr mestský tajomník, člen významnej a zámožnej Mirotickej rodiny, matkou Veronika Alšová, rodená Famfulová. Kvôli finančným problémom sa celá rodina niekoľkokrát presťahovala. V roku 1856 najprv do Písku a potom do Prahy. Ani tam sa však nepodarilo situáciu zlepšiť a tak sa rodina vo februári 1859 vrátila späť do Mirotic.
Mikoláš Aleš začal kresliť už ako štvorročný. V roku 1862, podobne ako jeho dvaja bratia František a Jan, nastúpil na školu v Písku a v roku 1865 na gymnázium, ktoré však kvôli nezhodám s jedným z profesorov musel opustiť. Začal sa teda učiť za maliara a neskôr, roku 1867 vstúpil do druhej triedy Píseckej reálky, kde študoval až do roku 1869, kedy odišiel do Prahy na Akadémiu umení. Počas štúdia si privyrábal vyučovaním kreslenia a drobnými ilustráciami. Jeho profesormi boli Josef Matyáš Trenkwald a J. Sweerts. V roku 1876 sa zúčastnil demonštrácie proti profesorovi A. Woltmannovi, ktorý poprel existenciu českého umenia, za čo bol Aleš potrestaný väzením a vylúčený z akadémie.
Po tom, ako predčasne zomreli obaja jeho bratia (1865 František, 1867 Jan), zomrela v roku 1869 aj jeho matka. Otec sa v roku 1874 znovu oženil, ale v tom istom roku aj zomrel, takže Mikoláš zostal ako dvadsaťdva ročný celkom sám.
V roku 1879 spoločne s Františkom Ženíškom zvíťazil s cyklom „Vlast“ v konkurze na výzdobu foyera Národního divadla. 29. apríla v tom istom roku sa oženil so svojou detskou láskou Marinou rodenou Kailovou a spoločne začali bývať na Malej Strane v Prahe. Následne odišiel na študijnú cestu do Talianska a po návrate, v rokoch 1880–1881 pracoval na štrnástich veľkých lunetách pre Národní divadlo a ilustráciách pre Arbesov časopis Šotek. V roku 1889 vytvoril cyklus ilustrácií národných piesní „Osiřelo dítě“ a nasledovali ďalšie cykly. Jeho posledným dielom bol akvarel „Svätý Václav“, ktorý namaľoval na jar roku 1913.
Mikoláš Aleš bol uznávaný už počas svojho života, aj keď skôr len ako kresliar a dekoratér, jeho olejomaľba bola docenená až neskôr, v 20. storočí. Na Národopisnej výstave v roku 1895 bolo vystavených mnoho jeho sgrafit. V roku 1896 vydal spolok Mánes prvú samostatnú publikáciu o jeho diele a k šesťdesiatym narodeninám ho vymenovali za pražského mešťana a dostal titul inšpektor kreslenia na meštianskych školách a radca v umeleckých dielach.
[úprava] Dielo
- cykly obrazov Smysly (1876), Živly (1881), Praha (1882), Život starých Slovanů (1891)
- ďalšiľ obrazy:
- fresky a sgrafita na priečelí mnohých domov v Prahe (napr. Rottov dom)
- návrhy fresiek a sgrafit na 15 fasádach domov v Plzni
- fasády domov v Nerudovej ul. č. 2, 4, 6, 8 a 10
- cyklus Sběr léčivých bylin na dome s lekárňou na nám. Republiky č. 27
- dom U Červeného srdce na nám. Republiky č. 36 z roku 1894
- cyklus Řemesla na dome v Sedláčkovej ul. č. 31
- fasáda Cingrošovho domu v Bezručovej ul. č. 31
- cyklus Sv. Jiří na Štechovej vile v Dvořákovej ul. č. 1
- fasády domov v Továrnej ul. č. 6 a 8
- výzdoba domu v Purkyňovej ul. č. 35 a domu na rohu Petákovej a Jegellonskej ulice
- výzdoba chrámu Narodenia Panny Márie na námestí Slobody vo Vodňanoch
- spoločne s Františkom Ženíškom cyklus obrazov „Vlast“ pre Národní Divadlo (1877 - 1881, 14 lunet, 4 nástenné a 3 nástropné polia vo foyeru.)
- knižné ilustrácie diel Františka Ladislava Čelakovského, Aloisa Jiráska a Jakuba Arbesa (české ľudové piesne, Špalíček pohádek, povestí a príslovia, ...)
- kresby pre časopisy Květy, Zlatá Praha a Šotek
