Milan Kundera

Z Wikipédie

Milan Kundera
česko-francúzsky spisovateľ
Narodenie	1. apríl 1929 Brno, Česká republika
Pozri aj Biografický portál

Milan Kundera (* 1. apríl 1929, Brno) je česko-francúzsky spisovateľ, žijúci od r. 1975 vo Francúzsku a od konca 80. rokov píšuci po francúzsky. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu a jeho romány a eseje výrazne prispeli k vývoju románu ako žánru. V mladosti publikoval tiež básne, drámy a preklady.

Je synom významného muzikológa Ludvíka Kunderu, bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu. V roku 1948 maturoval na brnenskom gymnáziu a zapísal sa na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej. Štúdium však skoro prerušil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Absolvoval potom aj Filmovú fakultu AMU a v rokoch 1958 - 1970 tu prednášal svetovú literatúru.

V rokoch 1948 - 1950 bol členom KSČ (spoločne s J. Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). Roku 1956 mu bolo obnovené členstvo; angažoval sa v reformnom hnutí a roku 1970 bol znova vylúčený a stal sa disidentom. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii; neskôr ich zavrhol.

V roku 1975 mu bolo ponúknuté miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktoré prijal, a hneď nato do Francúzska odišiel. Neskôr prednášal aj na univerzite v Paríži.

Z dôvodu emigrácie mu bolo v roku 1979 odobrané česko-slovenské štátne občianstvo. Zostal teda vo Francúzsku, v roku 1981 získal tamojšie občianstvo a v súčasnosti žije v Paríži.

Do vlasti sa po roku 1989 vracia len sporadicky a aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzuje (napríklad román Neznesiteľná ľahkosť bytia stále v Česku nevyšiel).

[úprava] Dielo

Po básnických začiatkoch písal filozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.

Člověk zahrada širá, 1953 - básnická zbierka, debut
Poslední máj, 1955 - poéma rozvíjajúca obraz pokušenia väzneného Júlia Fučíka gestapáckym komisárom Böhmom z dobovej mytológie
Monology, 1957 - posledná básnická zbierka, milostne deziluzívna poézia
Umění románu: Cesta Vladislava Vančury za velkou epikou, 1960 - marxistická literárnovedná štúdia
Majitelé klíčů, 1962 - dráma o konflikte generácie, ktorá má skúsenosti z vojny a dorastajúcej mládeže
poviedková séria Směšné lásky (středoškolská synopse), súborne 1970
- Směšné lásky (podtitul tři melancholické anekdoty), 1963
- Druhý sešit směšných lásek, 1965
- Třetí sešit směšných lásek, 1968
Žert, 1965 - román, tragický obraz dezilúzie hlavného hrdinu zo série žartov, kvôli ktorým sa zaplieta do sveta komunistických fanatikov a udavačov; najprv sa jeho nevinný študentský žart berie smrteľne vážne a je zaňho prenasledovaný, túži sa pomstiť, ale odplata (zvedenie udavačovej ženy) se minie účinku, pretože sa prijíma s vďakou (aj on je žene neverný), celá situácia je najväčší žart osudu. Román bol sfilmovaný.
Život je jinde (napísané v 1969; francúzsky 1973, č. Sixty-Eight Publishers Toronto 1978) - román o deformácii osobnosti básnika, ktorý sa zapredá komunistickému režimu
Ptákovina, 1969 - divadelná hra
Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi, 1971 - dramatizácia Diderotovho románu
Valčík na rozloučenou (franc. 1976, Toronto 1978, Brno 1997) - román o živote plnom intríg a neuveriteľných náhod
Kniha smíchu a zapomnění, 1978 - román, niekoľko príbehov s témou mravnej devastácie českých ľudí doma aj v cudzine
Nesnesitelná lehkost bytí (franc. 1984, č. Toronto 1985) - román, mnohovýznamová filozofická próza, prelínanie dejových línií. Román bol sfilmovaný.
l'Art du roman (Umenie románu), 1986 - eseje
L'Immortalité, 1990 (č. Nesmrtelnost 1993) - román, dielo postmodernizmu, prelína sa veľké množstvo dejových línií a vystupuje rad historických osobností (Goethe, Hemingway atď.)
La Lenteur (Pomalosť), 1993 - román
Les Testaments trahis (Zradené testamenty), 1995 - eseje
L'Identité (Identita), 1997 - román
L'Ignorance (Nevedomosť), 2003 - román
Můj Janáček (Atlantis 2004, 80 s., ISBN 80–7108–256–2)- dva eseje a záznam rozhlasového rozhovoru
Zneuznávané dědictví Cervantesovo (Atlantis 2005, 48 s., ISBN 80–7108–258–9) - dva eseje z knihy L'Art du roman, okrem titulného aj Jeruzalémský projev: Román a Evropa