Mirko Nešpor
Z Wikipédie
| Mirko Nešpor | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. september 1924 Skalica, ČSR |
| Úmrtie | 17. december 1944 Bratislava |
| Pozri aj Biografický portál | |
Mirko Nešpor (*28. september 1924 Skalica – † 17. december 1944 Bratislava) - vysokoškolák, antifašista. Poslucháč Stavebnej fakulty SVTŠ v Bratislave. Účastník Slovenského národného povstania.
[úprava] Život
Mirko Nešpor sa narodil ako jedno z piatich detí Antona Nešpora a Ľudmily Nešporovej, rodenej Korčákovej 28. septembra 1924 v Skalici. Tu navštevoval aj osemročné gymnázium. Neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Holíča. Napriek tomu, že vynikal v matematike a fyzike, s pokračovaním štúdia na vysokej škole z finančných dôvodov váhal. Na Vysokej škole technicekj v Bratislave začal študovať až po tom, čo si zabezpečil štipendium, ktoré ho však zaväzovalo zostať pracovať po skončení štúdia 5 rokov v štátnej službe. Už v tej dobe sa bol presvedčený antifašista.
Do ilegálnej činnosti sa zapojil v lete 1944. Po skončení 1. ročníka odišiel na prádzninovú prax na stabe priehrady v Ústí nad Oravou. Tam sa spolu s Ľubomírom Linhartom podieľal na organizovaní a zakladaní národných výborov v obciach na Orave. Po príchode do Banskej Bystrice bol poverený odovzdávať politické inštrukcie ilegálnemu hnutiu na Orave, tam sa tiež niekoľkokrát zapoijil so zbraňou v ruke do ozbrojeného boja. Cestu cez územie obsadené fašistami uskutočnil 2x. Svoje postredy z obsadeného územia, potifašistického hnutia na Orave a partizánskeho bojov odovzdával redakcii povstaleckých novín Pravda. Koncom októbra 1944 sa účastnil partizánskeho boja v Nízkych Tatrách, kde ochorel a na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Pred zatknutím sa rozhodol ujsť do Bratislavy, na železničnej stanici v Skalici ho 13. decembra 1944 zatkli príslušníci Hlinkovej Gardy. Tam sa podrobil krutému dvojdňovému výsluchu. Dňa 16. decembra 1944 ho previezli na ústredie štátnej bezpečnosti do Bratislavy na Vlčkovej ulici 35. Po tom čo však vyšlo najavo, že dobití väzeň nehodlá vypovedať ani po krutom mučení, rozhodli sa ho vyšetrovatelia zbaviť. Mirko Nešpor bol popravený v pivničnej cele popravili v cele. Podľa oficiálnej správy väzeň Nešpor spáchal samovraždu a obesil sa. Odporuje tomu skutočnosť, že v čase smrti mal ruky pevne zviazané reťazou, ktorá sa mu zarezala hlboko do rúk. Tieto rany boli tak bolestivé, že ruky prakticky nemohol dať od seba.
V Bratislave bola v minulosti po ňom pomenovaná ulica a vysokoškolský internát, v Holíči mu bol odhalený pomník. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica v Prešove. In memoriam bol vyznamenaný Radom SNP I. triedy. Roku 1946 mu bol udelený titul Ing.
