More

Z Wikipédie

Pobrežie Severného mora pri Lønstrupe v Dánsku

More je rozsiahla plocha slanej vody spojená s oceánom. Rozlišuje sa vnútrozemské more, okrajové more a medziostrovné more.

More je časť oceánu, ktorá má odlišný vodný režim od svojho oceánu.Moria na okrajoch oceánov, čiastočne ohraničené pevninou (napríklad ostrovmi, súostroviami alebo polostrovmi), sa nazývajú okrajové moria (Severné more) alebo medziostrovné moria (Karibské more). Okrajové a medziostrovné moria sa svojimi systémami prúdov, slanosťou vody alebo usadeninami príliš nelíšia od zvyšku oceánu. Ak obklopuje pevnina takmer celé more, tak sa to more označuje ako vnútrozemské more (Stredozemné more, Baltské more, Červené more). Vnútrozemské moria mávajú kvôli nadmernému vyparovaniu alebo naopak prítoku riečnej vody výrazne vyššiu resp. nižšiu slanosť ako je zvyčajných 35 ‰ a aj v mnohých ďalších charakteristikách sa od okrajových morí odlišujú.

Niekedy môže byť ako more nepresne označené aj veľké vnútrozemské (spravidla slané) jazero, ktoré nemá prirodzený odtok (napr. Kaspické more alebo Mŕtve more). Tu však nie je splnená jedna zo základných vlastností morí, a to spojitosť s ostatnými moriami.

Moria a oceány pokrývajú celkom 361 miliónov km², čiže 71 % povrchu planéty Zem a ich objem dosahuje 1 370 miliónov km³ vody. Morská voda tak predstavuje 96,5 % planetárneho vodstva. Priemerná hĺbka svetového oceánu je približne 3 790 m.

[úprava] Zoznam morí podľa oceánov

[úprava] Tichý oceán

[úprava] Atlantický oceán

Baltské more
Írske more
Karibské more
Keltské more
Sargasové more
Severné more
Stredozemné more
- Čierne more
  - Azovské more
- Egejské more
- Jadranské more
- Iónske more
- Krétske more
- Ligurské more
- Marmarské more
- Tyrrhenské more
Weddellovo more

[úprava] Indický oceán

Andamanské more

Červené more – typické vnútrozemnské more
Arabské more
Mackenzieho more
Červené more

[úprava] Severný ľadový oceán

[úprava] Jazerá, označované ako moria

Aralské more
Kaspické more
Mŕtve more

[úprava] Mimozemské moria

Takzvané mesačné moria (latinsky maria, j. č. mare) sú rozsiahle čadičové pláne, pokrývajúce asi 16 % povrchu Mesiaca, najmä na jeho privrátenej strane. Tmavé plochy, vytvorené v minulosti rozsiahlymi výlevmi magmy po dopadoch meteoritov, považovali totiž prví astronómovia za skutočné moria, podobné tým pozemským. Dnes už na túto predstavu upozorňujú iba tradičné latinské pomenovania mesačných „morí“, „oceánov“ a „zálivov“. Napríklad oblasť, kde 20. júla 1969 pristála výprava Apolla 11 nesie názov Mare Tranquillitatis – „More Kľudu“. Analogicky sa ako moria označujú podobné tmavšie oblasti na povrchu Merkúra a Marsu.

Skutočné oceány zmrznutej vody pravdepodobne pokrývajú povrch Jupiterovho mesiaca Europa. Podobne pri Saturnovom mesiaci Titan sa dlho predpokladalo, že sa na ňom rozprestiera oceán kvapalných uhľovodíkov. Najnovšie pozorovania sond Cassini-Huygens z rokov 2004-2005 však naznačujú, že moria a jazerá zrejme predstavujú iba menšiu časť povrchu.