Protaktínium
Z Wikipédie
|
||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecne | ||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Názov, Značka, Číslo | protaktínium, Pa, 91 | |||||||||||||||||||||||||||
| Séria | aktinoidy | |||||||||||||||||||||||||||
| Skupina, Perióda, Blok | n/a, 7, f | |||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | strieborný s kovovým odleskom | |||||||||||||||||||||||||||
| Atómová hmotnosť | 231,03588(91) g·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
| Elektrónová konfigurácia | [Rn] 5f2 6d1 7s2 | |||||||||||||||||||||||||||
| Elektrónov na hladinu | 2, 8, 18, 32, 20, 9, 2 | |||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||
| Skupenstvo | pevné | |||||||||||||||||||||||||||
| Hustota (pri i.t.) | 15,37 g·cm−3 | |||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia (tavenia) | 1841 K (1568 °C, 2854 °F) |
|||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | ? 4300 K (? 4027 °C, ? °F) |
|||||||||||||||||||||||||||
| Teplo vyparovania | 12,34 kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
| Teplo tavenia | 481 kJ·mol−1 | |||||||||||||||||||||||||||
| Atómové vlastnosti | ||||||||||||||||||||||||||||
| Kryštálová štruktúra | orthorhombic | |||||||||||||||||||||||||||
| Oxidačné stupne | 2, 3, 4, 5 (slabo zásaditý) |
|||||||||||||||||||||||||||
| Elektronegativita | 1,5 (Paulingova stupnica) | |||||||||||||||||||||||||||
| Ionizačné energie | 1.: 568 kJ/mol | |||||||||||||||||||||||||||
| Atómový polomer | 180 pm | |||||||||||||||||||||||||||
| Rôzne | ||||||||||||||||||||||||||||
| Elektrický odpor | (0 °C) 177 nΩ·m | |||||||||||||||||||||||||||
| Tepelná vodivosť | (300 K) 47 W·m−1·K−1 | |||||||||||||||||||||||||||
| Registračné číslo CAS | 7440-13-3 | |||||||||||||||||||||||||||
| Vybrané izotopy | ||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||
| Referencie | ||||||||||||||||||||||||||||
Protaktínium (protactinium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Pa a protónové číslo 90. Je to 3. člen z radu aktinoidov, rádioaktívny kovový prvok striebrobielej farby, ktorá sa pôsobením vzdušného kyslíka mení na šedú. Hlavný izotop protaktínia 231Pa je α-žiarič.
V zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve od Pa+3 po Pa+5, pričom najstálejšie sú zlúčeniny s valenciou Pa+5, ktoré sa svojim chemickým správaním podobajú tantalu alebo nióbu.
Čistý kov je možné pripraviť redukciou fluoridu protaktínia kovovým báriom pri teplote okolo 1 400 °C.
 |
Tento chemický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| H | He | ||||||||||||||||||||||||||||||
| Li | Be | B | C | N | O | F | Ne | ||||||||||||||||||||||||
| Na | Mg | Al | Si | P | S | Cl | Ar | ||||||||||||||||||||||||
| K | Ca | Sc | Ti | V | Cr | Mn | Fe | Co | Ni | Cu | Zn | Ga | Ge | As | Se | Br | Kr | ||||||||||||||
| Rb | Sr | Y | Zr | Nb | Mo | Tc | Ru | Rh | Pd | Ag | Cd | In | Sn | Sb | Te | I | Xe | ||||||||||||||
| Cs | Ba | La | Ce | Pr | Nd | Pm | Sm | Eu | Gd | Tb | Dy | Ho | Er | Tm | Yb | Lu | Hf | Ta | W | Re | Os | Ir | Pt | Au | Hg | Tl | Pb | Bi | Po | At | Rn |
| Fr | Ra | Ac | Th | Pa | U | Np | Pu | Am | Cm | Bk | Cf | Es | Fm | Md | No | Lr | Rf | Db | Sg | Bh | Hs | Mt | Ds | Rg | Uub | Uut | Uuq | Uup | Uuh | Uus | Uuo |
| Alkalické kovy | Kovy alk. zemín | Lantanoidy | Aktinoidy | Prechodné prvky | Kovy | Polokovy | Nekovy | Halogény | Vzácne plyny |
