Lutécium

Z Wikipédie

71 yterbium ← lutécium → hafnium Y ↑ Lu ↓ Lr Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	lutécium, Lu, 71
Séria	lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok	n/a, 6, d
Vzhľad	striebrobiely
Atómová hmotnosť	174,967(70)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	Xe 6s2 4f14 5d1
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 32, 9, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	9,841  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.	9,3  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	1925 K (1652 °C, 3006 °F)
Teplota varu	3675 K (3402 °C, 6156 °F)
Teplo vyparovania	ca, 22  kJ·mol−1
Teplo tavenia	414  kJ·mol−1
Tepelná kapacita	(25 °C) 26,86  J·mol−1·K−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1906 2103 2346 (2653) (3072) (3663)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	hexagonálna
Oxidačné stupne	3 (slabo zásaditý)
Elektronegativita	1,27 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie (viac)	1.:  523,5  kJ·mol−1
	2.:  1340  kJ·mol−1
	3.:  2022,3  kJ·mol−1
Atómový polomer	175  pm
Atómový polomer (vyp.)	217  pm
Kovalentný polomer	160  pm
Rôzne
Elektrický odpor	(i.t.) (poly) 582 nΩ·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 16,4  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť	(i.t.) (poly) 9,9 µm/(m·K)
Youngov modul	68,6  GPa
Pružnosť v šmyku	27,2  GPa
Objemová pružnosť	47,6  GPa
Poissonova konštanta	0,261
Vickersova tvrdosť	1160  MPa
Brinellova tvrdosť	893  MPa
Registračné číslo CAS	7439-94-3
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy lutécia izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 173Lu syn 1,37 r ε 0,671 173Yb 174Lu syn 3,31 r ε 1,374 174Yb 175Lu 97,41% Lu je stabilný s 104 neutrónmi 176Lu 2,59% 3,78×1010r β- 1,193 176Hf
Referencie

Lutécium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Lu a protónové číslo 70. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,5 – 0,75 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm lutécia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.