Terbium

Z Wikipédie

65 gadolínium ← terbium → dysprózium - ↑ Tb ↓ Bk Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	terbium, Tb, 65
Séria	lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok	n/a, 6, f
Vzhľad	striebrobiely
Atómová hmotnosť	158,92535(65)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f9 6s2
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 27, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	8,23  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.	7,65  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	1629 K (1356 °C, 2473 °F)
Teplota varu	3503 K (3230 °C, 5846 °F)
Teplo vyparovania	10,15  kJ·mol−1
Teplo tavenia	293  kJ·mol−1
Tepelná kapacita	(25 °C) 28,91  J·mol−1·K−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1789 1979 (2201) (2505) (2913) (3491)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	hexagonálna
Oxidačné stupne	3, 4 (slabo zásaditý)
Elektronegativita	? 1,2 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie (viac)	1.:  565,8  kJ·mol−1
	2.:  1110  kJ·mol−1
	3.:  2114  kJ·mol−1
Atómový polomer	175  pm
Atómový polomer (vyp.)	225  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti	feromagnetický v suchom ľade [1]
Elektrický odpor	(i.t.) (α, poly) 1,150 µΩ·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 11,1  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť	(i.t.) (α, poly) 10,3 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč)	(20 °C) 2620 m/s
Youngov modul	(α forma) 55,7  GPa
Pružnosť v šmyku	(α forma) 22,1  GPa
Objemová pružnosť	(α forma) 38,7  GPa
Poissonova konštanta	(α forma) 0,261
Vickersova tvrdosť	863  MPa
Brinellova tvrdosť	677  MPa
Registračné číslo CAS	7440-27-9
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy terbia izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 157Tb syn 71 r ε 0,060 157Gd 158Tb syn 180 r ε 1,220 158Gd β- 0,937 158Dy 159Tb 100% Tb je stabilný s 94 neutrónmi
Referencie

Terbium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Tb a protónové číslo 65. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 0,9 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm terbia 600 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.