Z Wikipédie
|
|
| Všeobecne |
| Názov, Značka, Číslo |
tálium, Tl, 81 |
| Séria |
kovy |
| Skupina, Perióda, Blok |
13, 6, p |
| Vzhľad |
striebrobiely
 |
| Atómová hmotnosť |
204,3833(81) g·mol−1 |
| Elektrónová konfigurácia |
[Xe] 4f14 5d10 6s2 6p1 |
| Elektrónov na hladinu |
2, 8, 18, 32, 18, 3 |
| Fyzikálne vlastnosti |
| Skupenstvo |
pevné |
| Hustota (pri i.t.) |
11,85 g·cm−3 |
| Hustota tekutiny v b.t. |
11,22 g·cm−3 |
| Teplota topenia (tavenia) |
577 K
(304 °C, 579 °F) |
| Teplota varu |
1746 K
(1473 °C, 2683 °F) |
| Teplo vyparovania |
4,14 kJ·mol−1 |
| Teplo tavenia |
165 kJ·mol−1 |
| Tepelná kapacita |
(25 °C) 26,32 J·mol−1·K−1 |
Tlak pary
| P(Pa) |
1 |
10 |
100 |
1 k |
10 k |
100 k |
| pri T(K) |
882 |
977 |
1097 |
1252 |
1461 |
1758 |
|
| Atómové vlastnosti |
| Kryštálová štruktúra |
hexagonálna |
| Oxidačné stupne |
3, 1 (stredne zásaditý) |
| Elektronegativita |
1,62 (Paulingova stupnica) |
| Ionizačné energie |
1.: 589,4 kJ/mol |
| 2.: 1971 kJ/mol |
| 3.: 2878 kJ/mol |
| Atómový polomer |
190 pm |
| Atómový polomer (vyp.) |
156 pm |
| Kovalentný polomer |
148 pm |
| Van der Waalsov polomer |
196 pm |
| Rôzne |
| Elektrický odpor |
(20 °C) 0,18 µ Ω·m |
| Tepelná vodivosť |
(300 K) 46,1 W·m−1·K−1 |
| Tepelná roztiažnosť |
(25 °C) 29,9 µm·m−1·K−1 |
| Rýchlosť zvuku (úzka tyč) |
(20 °C) 818 m/s |
| Youngov modul |
8 GPa |
| Pružnosť v šmyku |
2,8 GPa |
| Objemová pružnosť |
43 GPa |
| Poissonova konštanta |
0,45 |
| Mohsova tvrdosť |
1,2 |
| Brinellova tvrdosť |
26,4 MPa |
| Registračné číslo CAS |
7440-28-0 |
| Vybrané izotopy |
Hlavný článok: Izotopy tália
| izotop |
NA |
t1/2 |
ZM |
ER (MeV) |
PR |
| 203Tl |
29,524% |
Tl je stabilný s 122 neutrónmi |
| 204Tl |
syn |
119 Ms
(3,78 r) |
β- |
0,764 |
204Pb |
| ε |
0,347 |
204Hg |
| 205Tl |
70,476% |
Tl je stabilný s 124 neutrónmi |
|
| Referencie |
Tálium (lat. thalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Tl a protónové číslo 81. Tálium je v zemskej kôre veľmi vzácny chemický prvok. Priemerný obsah je 0,5 - 2 ppm (mg/kg). V morskej vode je jeho koncentrácia taká nízka, že ju nemožno zmerať ani najcitlivejšími analytickými technikami, pričom sa udáva, že nižšia ako 0,01 μg/l. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm tália približne 300 miliárd atómov vodíka.
V horninách sa vyskytuje vždy ako prímes, predovšetkým v sulfidických rudách medi, olova a zinku. Odpad po spracovaní týchto rúd slúži ako surovina na prípravu čistého tália elektrolýzou. V niektorých lokalitách sa nachádza vo zvýšenej koncentrácii v ílovitých mineráloch a žule.
Zlúčeniny tália sú veľmi toxické a používajú sa ako základná súčasť niektorých prostriedkov na hubenie krýs, iných hlodavcov a hmyzu.
