Ravenna

Z Wikipédie

O rovnomennej provincii pozri Ravenna (provincia).

Ravenna je mesto v regóne Emilia-Romagna v Taliansku. Mesto sa nachádza vo vnútrozemí, ale je spojené s Jadranským morom prostredníctvom kanála. Ravenna bola významným historickým centrom, jeden čas bola hlavným mestom Rímskej ríše a neskôr kráľovstva Ostrogótov. V súčasnosti je hlavným mestom provincie Ravenna.

[úprava] Dejiny

Pôvod mesta sa stráca v legendách, ale je isté, že pôvodne územie mesta osídlili Umbrovia a neskôr ho ovládli Etruskovia. V 2. storočí pred Kr. prenikali do východnej oblasti severnej Itálie Rimania a kolonizovali aj Ravennu.

Prvý rímsky cisár Augustus si zvolil Ravennu za základňu pre loďstvo, operujúce vo východnom Stredomorí. Dal tu vybudovať prístav (classis) a tábor pre vojsko. V nasledujúcich štyroch storočiach žila Ravenna pomerne pokojným životom. Jej postavenie sa zmenilo v roku 402 po Kr., kedy si ju cisár Honorius zvolil za svoje sídelné mesto. Viedlo ho k tomu predovšetkým strategické postavenie mesta a jeho prístav, ktorý mu umožňoval kedykoľvek ujsť pred nebezpečenstvom na more a do Konštantínopola. Vtedy sa po celej Východorímskej i Západorímskej ríši pohybovali rôzne germánske kmene, ktoré si hľadali jednak vhodné sídla pre usadenia sa, jednak podplácané z jednej i druhej strany plienili rímske územie.

Vrchol a rozkvet prežívala Ravenna za vlády cisára Valentiniana III., namiesto ktorého vládla ako regentka jeho matka Galla Placidia. Tá pozývala do Ravenny byzantských umelcov, ktorí postavili v meste mnohé cirkevné stavby, vyzdobené nádhernými byzantskými mozaikami s výjavmi zo Starého a Nového zákona.

Keď v roku 476 zanikla Západorímska ríša, Ravenny sa zmocnil Odoaker, ktorý prijal titul kráľa Itálie. O moc v severovýchodnej Itálii súperil s Theodorichom Veľkým, ktorý ho po obliehaní Ravenny zabil a sám sa zmocnil mesta. Za Theodorichovej vlády mesto opäť prežívalo rozkvet, boli postavené nové významné budovy. Pretože bol ariánom, dal postaviť nové kostoly pre stúpencov arianizmu: Baptistéium ariánov, kostol S. Apollinare Nuovo. Zachovalis a zvyšky jeho paláca a za hradbami mesta si dal napokonpostaviť osemuholníkové mauzóleum, ktoré kryje 20-tonová kamenná platňa.

Roku 540 ovládli Ravennu byzantskí vojaci pod Belissariovým velením v službách byzantského cisára Justiniána I., čím skončila gótska nadvláda nad Ravennou. Mesto opäť prežívalo rozkvet vďaka úzkym hospodárskym a kultúrnym kontaktom s Konštantínopolom. POstupne však byzantský vplyv slabol a v roku 751 sa Ravenny zmocnili Longobardi. V období ich nadvlády slabol význam Ravenny, pretože prístav bol zanesený bahnom a nánosmi piesku, v okolí mesta sa rozšírili močiare a ubúdala úrodná pôda.

V stredoveku sa tu striedala nadvláda okolitých feudálov, v určitých obdobiach si Ravenna vybojovala samostatnosť. V roku 1431 sa dostala pod nadvládu Benátskej republiky, v roku 1500 sa Ravenna a celá Romagna dostala pod nadvládu pápežského štátu. Po zjednotení a vzniku Talianskeho kráľovstva bolo územie Ravenny začlenené do nového štátu, ale mesto nezískalo významné postavenie. V súčasnosti je Ravenna predovšetkým významným turistickým centrom, navštevovaným pre jeho ranokresťanské stavby s bohatou mozaikovou výzdobou.

[úprava] Významné stavby

• Baptistérium ortodoxných - koniec 4., začiatok 5. storočia

• kostol sv. Jána Evanjelistu - prvá polovica 5. storočia

• Katedrála - začiatok 5. storočia, prebudovaná v 18. storočí

• Mauzóleum Gally Placidie - 2. štvrtina 5. storočia

• Baptistérium ariánov - koniec 5. storočia

• S. Apollinare Nuovo - koniec 5. alebo začiatok 6. storočia

• Theodorichovo mauzóleum - zač. 6. storočia

• Arcibiskupská kaplnka - 6. storočie

• S. Vitale - 1. polovica 6. storočia

• S. Apollinare in classe - 6. storočie

• Theodorichov palác - 6. storočie

• kostol sv. Františka - začiatky v 5. storočí, prebudovaný v 10. - 11. storočí

• S. Maria in porto - 16. storočie

• Danteho hrobka - 18. storočie

[úprava] Mozaikové umenie

Vďaka tomu, že Ravenna ležala v stredoveku a zaiatkom novoveku mimo hlavné politické centrá Apeninského polsotrova, uchovali sa v nej vzácne architektonické pamiatky, ale predovšetkým vzácna mozaiková výzdoba, ktorá v Európe nemá takmer obdobu.

Keď sa Ravenna stala sídlom západorímskeho cisára Honoria a neskôr Valentiniana III., do Ravenny prichádzali umelci z Konštantínopola, ktorí sa podieľali na výzdobe chrámov a ďalších cirkevných stavieb.

Byzantské mozaiky využívali umelo vytvorené sklené dosky, pokryté zlatou alebo striebornou fóliou. Tie sa lámali na malé štvorčeky a z nich vytvárali rozsiahle mozaiky. Ako motívy sa obyčajne volili výjavy zo Starého a Nového zákona, pričom najmä Ježiša Krista zobrazovali ako Svetovládcu (Pantokrator) a nie ako trpiaceho na kríži.