Súhvezdie Kentaur
Z Wikipédie
Kentaur | |
---|---|
Pre väčší obrázok kliknite sem |
|
Latinský názov | Centaurus |
Skratka | Cen |
Genitív | Centauri |
Symbolické vyjadrenie | Kentaur |
Rektascenzia | 13 h |
Deklinácia | −50° |
Plocha | 1 060 štvorcových stupňov Poradie: 9 |
Počet hviezd (magnitúda < 3) |
10 |
Najjasnejšia hviezda | Alfa Centauri (α Cen) (Zdanl. magnitúda −0,01) |
Meteorický roj | |
Susedné súhvezdia |
|
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° |
|
Horná kulminácia | |
Dolná kulminácia | |
Kentaur (lat. Centaurus, skratka CEN) je jasné súhvezdie na južnej oblohe. Súhvezdie Kentaur bolo jedným zo 48 súhvezdí zaznamenaných Ptolemaiom a počíta sa tiež medzi 88 moderných súhvezdí. Toto južné súhvezdie je jedným z najväčších na oblohe.
Pred 2500 rokmi mohli ešte Gréci vidieť na jar v súhvezdí Kentaura aj súhvezdie Južný kríž, ktorý je do neho vkliesnený od juhu. V Ptolemaiových časoch (2. stor.) patril Južný kríž ku Kentaurovi, ale neskôr bol vyčlenený ako osobitné súhvezdie. V dôsledku precesie sa niektoré z hviezd južnej oblohy stávajú pre nás neviditeľné, iné naopak vychádzajú nad náš obzor. Zhruba pred 7000 rokmi bol v našej zemepisnej šírke viditeľný celý Kentaurus aj s Južným krížom.
Obsah |
[úprava] Pozoruhodné prvky
[úprava] Hviezdy
Obsahuje Proximu Centauri, hviezdu typu červený trpaslík, ktorá je najbližšia známa hviezda (okrem Slnka) k Zemi. Taktiež obsahuje Alfu Centauri, trojhviezdu, ku ktorej je Proxima Centauri pravdepodobne pripojená gravitačnou silou. Beta Centauri má názov Agena alebo Hadar (Hadar a gana = „koleno“). Je to jedenásta najjasnejšia hviezda na oblohe. V zemepisných šírkach Slovenska zostáva stále pod obzorom. Théta Centauri sa nazýva Menkent, čiže „rameno kentaura“. Je to oranžový obor a jedna z mála hviezd súhvezdia Kentaurus, ktorú máme možnosť vidieť aj z našich zemepisných šírok, hoci len veľmi nízko nad obzorom. Je to najvrchnejšia hviezda základného obrazca.
R Centauri je premenná hviezda typu Mira Ceti a leží hneď nad spojnicou hviezd alfa a beta. Centaurus X-3 je röntgenová dvojhviezda. Za zmienku stojí aj hviezda BPM 37093. Odhaduje sa, že je to zdegenerovaná hviezda, obsahujúca kryštalický uhlík. V roku 185 zasiahlo Zem svetlo zo vzdialenej supernovy, ktoré bolo pozorované z územia Číny. Bola viditeľná až 20 mesiacov a dosiahla najväčšiu jasnosť až -8 mag.
[úprava] Pozoruhodné objekty na oblohe
Súhvezdím prechádza aj časť Mliečnej cesty a je veľmi bohaté na zaujímavé objekty. Predovšetkým je to nádherná guľová hviezdokopa, ktorá má nezvyčajné označenie - omega Centauri, akoby to bola hviezda. So svojou jasnosťou 3,6 magnitúd je najjasnejšia guľová hviezdokopa na oblohe, avšak zo zemepisných šírok strednej Európy je neviditeľná.
Hviezdokopa IC 2948 leží okolo hviezdy gama Centauri a obklopuje ju hmlovina IV 2944. Otvorená hviezdokopa je aj NGC 5460 s celkovou jasnosťou 6,3 mag. Ďalším objektom v súhvezdí Kentaura je galaxia Centaurus A.
Jedným z objektov v súhvezdí Kentaur, nachádzajúci sa ďaleko od slnečnej sústavy, je Bumerangová hmlovina (po angl. Boomerang nebula), ktorá je najchladnejším miestom, ktoré veda pozná (1 Kelvin, −272°C).
[úprava] História a mytológia
O tomto súhvezdí sa zmienili Eudoxus (4. stor. pred Kr.) a Aratus (3. stor. pred Kr.). Ptolemaios v ňom zaznamenal 37 hviezd. Podľa gréckej mytológie je toto súhvezdie Cheirón alebo Chiron, čo bol múdry kentaur (napoly človek, napoly kôň), známy ako učiteľ Jásona (vodca argonautov) a učiteľ Herkula (poloboh). O Chironovi sa tiež hovorilo, že on rozdelil oblohu na súhvezdia. Pre svoju múdrosť sa dostal na nebo. Je znázorňovaný, ako nesie Vlka, aby ho obetoval na Oltári. Na oblohe je aj kentaurus zlej povesti – Strelec. Menom kentaura Chirona je takisto pomenovaná planétka, ktorá obieha za dráhou Jupitera. Neskôr bolo objavených niekoľko ďalších jej podobných planétok. Nakoľko majú vlastnosti komét aj asteroidov, boli pomenované Kentauri, pretože sú napoly kométy, napoly planétky tak ako boli kentauri napoly ľudia a napoly kone.
[úprava] Poloha
Kentaurus je pomerne veľké a nápadné súhvezdie. Patrí spolu s Južným krížom k najkrajším súhvezdiam južnej oblohy. Z našeho územia bohužiaľ môžeme pozorovať len jeho najsevernejšiu časť. Ani v tom najrovinatejšom obzore neuvidíme viac, ako jednu tretinu. Celé je viditeľné len južne od 25. rovnobežky. V našich zemepisných šírkach nevychádza nad obzor ani dvojica hviezd Rigil Kent a Hadar, ani Omega Centauri, ani nijaká časť Mliečnej cesty v tomto súhvezdí. Súhvezdie je jarné ale možno ho sledovať len od marca do mája.
88 súhvezdí modernej astronómie uprav |
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Kentaur | Ďalekohľad | Delfín | Drak | Eridanus | Fénix | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hodiny | Holubica | Hydra | Chameleón | Indián | Jašterica | Jednorožec | Južná koruna | Južná ryba | Južný kríž | Južný trojuholník | Kasiopeja | Kompas | Koník | Korma | Kozorožec | Kružidlo | Kýl | Labuť | Lev | Lietajúca ryba | Líška | Lýra | Maliar | Malý lev | Malý pes | Malá medvedica | Mečiar | Mikroskop | Mucha | Oktant | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Páv | Pec | Pegas | Perzeus | Plachty | Pohár | Poľovné psy | Povozník | Pravítko | Rajka | Rak | Ryby | Rydlo | Rys | Severná koruna | Sextant | Sieť | Sochár | Stolový vrch | Strelec | Šíp | Škorpión | Štít | Trojuholník | Tukan | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlasy Bereniky | Vlk | Vodnár | Vodný had | Výveva | Zajac | Žeriav | Žirafa |
48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom uprav |
Androméda | Baran | Blíženci | Býk | Cefeus | Delfín | Drak | Eridanus | Had | Hadonos | Havran | Herkules | Hydra | Južná koruna | Južná ryba | Kasiopeja | Kentaur | Koník | Kozorožec | Labuť | Lev | Loď Argo | Lýra | Malý pes | Malá medvedica | Oltár | Orión | Orol | Panna | Pastier | Pegas | Perzeus | Pohár | Povozník | Rak | Ryby | Severná koruna | Strelec | Šíp | Škorpión | Trojuholník | Váhy | Veľký pes | Veľká medvedica | Veľryba | Vlk | Vodnár | Zajac |