Súhvezdie Drak

Z Wikipédie

Drak
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Draco
Skratka	Dra
Genitív	Draconis
Symbolické vyjadrenie	drak
Rektascenzia	15 h
Deklinácia	+65°
Plocha	1083 štvorcových stupňov Poradie: 8
Počet hviezd (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Etamin (γ Dra) (Zdanl. magnitúda 2,23)
Meteorický roj	Drakonidy
Susedné súhvezdia	Malý voz Žirafa Veľký voz Pastier Herkules Lýra Labuť Cefeus
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −15° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Horná kulminácia	2. jún
Dolná kulminácia	1. december
pre územie Slovenska je súhvezdie cirkumpolárne

Drak (Draco) je severné súhvezdie, ktoré je pre veľa obyvateľov severnej pologule cirkumpolárne. Je jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom.

[úprava] Mytologický pôvod

Drak je jedno z najstarších a najväčších súhvezdí na našej oblohe. Vinie sa okolo Malého medveďa. Nápadná je jeho podoba s papierovým drakom. Hrdina Herakles (u Rimanov Herkules) musel splniť niekoľko ťažkých úloh kráľa Erystea, mimo iného priniesť zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek. Hesperidky boli dcéry Atlanta, jedného z Titánov, ktorí bojovali proti bohom. Atlas bol za tres odsúdený na to, aby na svojich ramenách naveky niesol nebeskú klenbu. Herakles premohol draka, ktorý strážil prístup do záhrady (dodnes v kresbách súhvezdí stojí jednou nohou na hlave), a potom prehovoril Atlanta, aby mu jablká priniesol. Musel však za neho podržať nebeskú klenbu. Atlas jablká priniesol, ale tiež nechcel vziať klenbu naspäť. Nakoniec sa predsa len Heraklovi podarilo úlohu splniť. V susednom súhvezdí (Herkules) je znázornený, ako kľačí a odovzdáva zlaté jablká bohyni Hére; bol to jej svadobný dar. Za vernú službu pri bráne do záhrad Hesperidiek bol drak prenesený na oblohu. Tam sa vinie okolo pólu medzi oboma medveďmi Hlavu má natočenú k Heraklovi tak, ako by ho chcel ešte dodatočne napadnúť. Podľa inej legendy to môže byť drak, ktorý strážil Zlaté rúno, až kým ho Iáson nepremohol.

[úprava] Hviezdy

Hviezda alpha Draconis menom Thuban bola pred 5000 rokmi Severkou. V jej blízkosti bol totiž v tých časoch Severný svetový pól, ktorý sa neskôr dôsledkom precesie presunul k Polárke. Severný svetový pól bol od Thubanu vzdialený iba 10´, čiže asi tretinu mesačného priemeru. Vtedy začínali Egypťania stavať pyramídy. Thuban bol vraj stále viditeľný priezorom Chufuovej pyramídy. Dnes to už tak nie je; pól sa posunul k Polárke a Thuban obieha okolo pólu tak ako ostatné hviezdy. Asterizmus Hlava Draka tvoria štyri hviezdy: gama Etamin, beta Rastaban, zéta Grumium a ní Kuma. Spolu s hviezdou mí Arrakis tvoria tieto hviezdy aj asterizmus Päť tiav. Ďalšie jasné hviezdy obrazca sú Altais (Nodus II), Tyl, Aldhibah (Nodus I), Eldish, Gianfar, Alsafi a Dziban.

[úprava] Objekty

V súhvezdí nie je veľa zaujímavých objektov. Najjasnejší z nich je planetárna hmlovina NGC 6543 (AR = 17h 58,6´; DEC = +36° 38´) nazývaná aj Mačacie oko, o ktorej sa hovorí, že vyzerá ako modrý disk. Nájsť centrálnu hviezdu je ťažšie. Je vzdialená 3000 ly a má jasnosť 8,8 mag. V hlave Draka leží tiež radiant meteorického roja Drakoníd. Vznikli rozpadom Giacobiniho – Zinnerovej kométy, preto sa im tiež hovorí Giacobinidy. V tomto súhvezdí sa na rektascenzii 18h nachádza aj severný pól ekliptiky.

[úprava] Poloha

Drak patrí medzi cirkumpolárne súhvezdia, preto ho na oblohe vidíme po celý rok. Jeho telo tvoria len slabšie hviezdy, avšak sú to jediné voľným okom viditeľné hviezdy medzi Veľkým a Malým vozom, preto by sa nemali ťažko hľadať. Chvost Draka začína hviezdoulambda. Thuban je asi v polovičnej vzdialenosti medzi Mizarom a zadnými kolesami Malého voza.

88 súhvezdí modernej astronómie uprav