Súhvezdie Had

Z Wikipédie

Had
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Serpens
Skratka	Ser
Genitív	Serpentis
Symbolické vyjadrenie	Had
Rektascenzia	15h až 18 h
Deklinácia	−5° až +10°
Plocha	637 štvorcových stupňov Poradie: 23
Počet hviezd (magnitúda < 3)	1
Najjasnejšia hviezda	Unukalhai (α Ser) (Zdanl. magnitúda 2,7^m)
Meteorický roj	žiadny
Susedné súhvezdia	Severná koruna Pastier Panna Váhy Herkules Orol Hadonos Strelec Štít
Viditeľné na zemepisnej šírke +80° a −80° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Had (Serpens) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, ako aj jedným zo 48 súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Medzi modernými súhvezdiami je jedinečné, že niekedy sa rozdeľuje na 2 časti, Hlava hada a Chvost hada. Medzi týmito dvoma súhvezdiami leží súhvezdie Hadonos, človek držiaci hada.

Had, znak opatrnosti a múdrosti, bol podľa legendy pomocníkom lekára Aeskulapa, ktorý sa tiež dostal na oblohu ako Hadonos. Had mu pomáhal hľadať v lese liečivé byliny a korienky. Preto býval Aeskulap zobrazovaný s palicou, po ktorej sa vinie had. Je to symbol neustále sa ohrozujúceho života. S týmto obrázkom sa ešte môžeme stretnúť v mnohých starých lekárňach, v starých lekárskych knihách a aj v znaku dnešných lekárov. Podľa trochu inej legendy Hadonos s Hadom bojoval a roztrhol ho na dve časti – na Hlavu Hada a Chvost Hada.

Had je medzi všetkými 88 súhvezdiami jedinečné – ako jediné je totiž rozdelené na dve časti, na Hlavu Hada a Chvost Hada. Medzi nimi je súhvezdie Hadonos. Tieto dve časti súhvezdia sa však spomínajú vždy len pod jedným názvom Had. Zodpovedá tomu aj označenie hviezd Flamstreedovými číslami: Začínajú od západnej časti Hlavy Hada a postupne vzrastajú smerom na východ, kde potom rovnako pokračujú do Chvosta Hada, akoby súhvezdie ani nebolo rozdelené.

[úprava] Hlava Hada (Serpens Caput)

Väčšia časť súhvezdia je Hlava Hada (Serpens Caput) na západ od Hadonosa, ktorá obsahuje aj najjasnejšiu hviezdu súhvezdia alfa s názvom Unukalhai, ktorá sa niekedy skrátene volá aj Unuk. Jej názov pochádza z z arabského Unk al Hayyah alebo Unuk El Haia, čo znamená „šija hada“. Zriedkavejšie sa používa aj latinský názov Cor Serpentis, čiže „srdce hada“. Táto pomerne jasná hviezda 2,6 magnitúdy prevyšuje svietivosť Slnka 35-krát. Vo vzdialenosti 62“ má sprievodcu jasného 11,5 magnitúd. Nie je to fyzická dvojhviezda, na rozdiel od bety, ktorá nemá nijaký názov. Jasnosti zložiek  Serpentis sú 3,7 a 9,2 mag. a ich vzájomná vzdialenosť je 31“. Na vyhľadanie slabšieho sprievodcu potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 6 cm. Od zeme sú vzdialené 95 svetelných rokov. Beta je najspodnejšia hviezda z „kríža“ nachádzajúceho sa pod Severnou korunou a tvoreného okrem nej ešte hviezdami kappa, gama, ró a iota. Ľahšie ako beta sa dá rozlíšiť hviezda delta Serpentis s jasnosťou zložiek 4,5 a 5,4 magnitúd, ktorých vzdialenosť je 4“. Na ich rozlíšenie stačí už 5 cm ďalekohľad.

Medzi hviezdami beta a gama Serpentis, asi 10° od Unukalhai je R Serpentis, premenná hviezda typu Mira Ceti.

V Hlave Hada sa nachádza jedna z najkrajších guľových hviezdokôp severnej oblohy M5. Leží v juhozápadnom (pravom dolnom) okraji súhvezdia. Má celkovú jasnosť 6,2 mag., čiže leží takmer na hranici viditeľnosti voľným okom. Leží vo vzdialenosti asi 25 000 až 27 000 svetelných rokov a obsahuje zhruba 60 000 hviezd.

Orlia hmlovina

[úprava] Chvost Hada (Serpens Cauda)

Chvost Hada (Serpens Cauda) je menší ako Hlava Hada a leží východne od Hadonosa. Jeho najjasnejšia hviezda je bezmenná éta, ktorá má jasnosť 3,26 mag. Théta Serpentis má meno Alya, či Alga, čo značí „had“. Je to dvojhviezda. Obe zložky patria do spektrálneho typu A5 a fyzicky spolu určite súvisia, aj keď sú od seba ďaleko. Ní Serpentis je optická dvojhviezda, v ktorej sa partneri s jasnosťou 4,4 a 8,7 magnitúd nachádzajú vo vzájomnej vzdialenosti 46“.

Takmer na rozhraní so súhvezdím Štít, sa nachádza hviezdokopa aj hmlovina, pričom obe majú katalógové označenie M16. Hmlovina je známa pod menom Orlia hmlovina. Je to veľmi známa hmlovina obsahujúca tmavé prachové stĺpy, "stlĺpy stvorenia", v ktorých vznikajú hviezdy.

[úprava] Poloha

Had je letné súhvezdie, ktoré sa nachádza nad ekliptikou po oboch stranách Hadonosa. Hoci nájsť Hadonosa je pomerne komplikované, s Hadom je to o niečo jednoduchšie. Hlava Hada sa totiž dvíha priamo pod výrazným obrazcom Severnej koruny, východne od Pastiera.

88 súhvezdí modernej astronómie uprav