Siderit

Z Wikipédie

Siderit

FeCO₃
Trieda	Nitráty, karbonáty a boráty
Zaradenie	V/B.02-40
Rok objavenia	1845
Pôvod názvu	z gr. sideros - železo
IMA status	prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	trigonálna
Bodová grupa	32/m
Priestorová grupa	R3c
Mriežkové param.	a=4,72 Å c=15,46 Å V=298,28 Z=6
Morfológia
Habitus	masívny, jemnozrnitý, kryštalické drúzy, romboédrické {1011}, skalenoédrické {2131}, prizmatické {1010}, {0001} kryštály
Zrasty	zriedkavo podľa {0112}, {0001}
Optické vlastnosti
Farba(y)	žltohnedý, hnedý, šedý
Farba vrypu	biely
Lesk	sklený
Priesvitnosť	priesvitný až polopriehľadný
Indexy lomu	n_ε=1,57-1,633 n_ω=1,785-1,875
Dvojlom	δ=0,2150
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	3,5
Hustota	3,96 kg.dm^-3
Štiepateľnosť	dokonalá podľa {1011}
Lom	lastúrový
Ostatné
Rozpustnosť	v kyselinách
Rádioaktivita	nerádioaktívny
Odrody a variety
koloidný siderit, pistomesit, sideroplesit, sférosiderit, prímesi so zvýšeným obsahom Ca, Co, Mn, Mg, Zn

Siderit je minerál, kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan železnatý - FeCO₃. Názov pochádza z gr. sídēros – železo. Známy je aj pod názvom ocieľok.

[úprava] Charakteristika

Siderit sa rozpúšťa v horúcej kyseline chlorovodíkovej za vzniku oxidu uhličitého, čím ho možno odlíšiť od kalcitu, ktorý a rozpúšťa už v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej.

[úprava] Využitie

Siderit má obsah železa 48 % s prímesou mangánu a neobsahuje nežiaduce prvky síru, fosfor a pre ľahké hutné spracovanie je používaný ako železná ruda.

[úprava] Výskyt

Je to bežný minerál metamorfovaných železných formácií, prípadne železných sedimentov. Taktiež sa vyskytuje na hydrotermálnych žilách, karbonatitoch, vzácne aj v nefelinických pegmatitoch. Ako bežné asociované minerály sa spolu so sideritom vyskytujú kremeň, barit, fluorit a pyrit.

Vyskytuje sa v ložiskách v Nemecku (Freiberg, Neudorf), Rakúsku (Štajersko), Francúzsku, Anglicku (Cornwall), Portugalsku, Kanade (veľké kryštály v provincii Quebec), USA (Arizona, Colorado), Brazílii (Minas Gerais), Bolívii a v Grónsku.