Grónsko

Z Wikipédie

Grónsko

(Vlajka - Grónsko) (Znak - Grónsko)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Kalaallit Nunaat (grón.), Grønland (dán.)
- Krátky	Grønland (dán.)
Úradné jazyky	grónčina, dánčina
Hlavné mesto	Nuuk (Godthåb)
Najväčšie mesto	Nuuk (Godthåb)
Hlava štátu	Margaréta II. (Margrethe II.)
Predseda vlády	Hans Enoksen
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	13. miesto 2 166 086 km² ? km² ? km² 81,1 %
Susedia	nemá
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	210. miesto 56 375 (odhad)
Hustota obyvateľov   - Sčítanie ?	?. miesto ? /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav ?	?. miesto ?
Vznik	autonómia s vlastnou správou od 1979
Forma štátu	autonómne územie Dánska s vlastnou vládou a parlamentom
Mena	dánska koruna
Gramotnosť	približne 100%
Časová zóna	UTC 0 až UTC -4
Štátna hymna	Nunarput utoqqarsuanngoravit / Nuna asiilasooq
Medzin. kód (ISO 3166-1)	?
Kód motorových vozidiel (OSN)	?
Internetová doména	.gl
Smerové telefónne číslo	299

Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat - „Krajina ľudí“, po dánsky Grønland - „Zelená krajina“) sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky - ale historicky, politicky a ekonomicky sa jedná o krajinu veľmi prepojenú s Európou.

Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale len 15 percent územia (asi o veľkosti Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km²) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.

Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 - 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a grónčina. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Obsah 1 Dejiny 1.1 Starovek a stredovek 1.2 Novovek 2 Politický systém 3 Obyvateľstvo 4 Geografia 5 Grónska kultúra a jazyk

[úprava] Dejiny

[úprava] Starovek a stredovek

• okolo 3000 pred. Kr. prichádzajú predkovia prvých Inuitov cez Beringovu úžinu z Ázie na Aljašku
• cca. 2500 pred. Kr. prvé sťahovanie Indiánov do Grónska (kultúra Sarqaq)
• 500 pred Kr. až 1000 po Kr. indiánska kultúra Dorset
• okolo roku 875 objavuje tento ostrov viking Gunnbjørn Ulfsson, nazýva ho Gunnbjørnland
• 982 Erik Červený uniká z Islandu a pristáva na juhozápade Grónska. Od roku 986 osídľuje so svojou družinou okolie Brattahlidu
• 986 – z 25 lodí vysťahovalcov iba 14 pripláva až do Grónska. Vezú asi o 700 ľudí.
• Z doby okolo roku 1000 sú na juhu Grónska zachované ruiny obydlí a kostolov
• 1000 Leif Eriksson (syn Erika Červeného) sa vracia z Nórska už ako kresťan a priváža so sebou aj jedného misionára. Z grónskych Vikingov sa stávajú kresťania, je vybudovaný prvý kostol
• okolo roku 1000 objavil Leif Eriksson Severnú Ameriku. (Vinland) Obchodné vzťahy s Vinlandom trvajú až do 14. storočia
• od roku 1000 – sťahovanie Inuitov z Aljašky a severnej Kanady do Grónska (kultúra Thule)
• 1076 Adam Brémsky zaznamenáva vo svojej kronike arcibiskupstva Hamburk prvú písomné zmienku o osídlení a christianizácii Grónska, ktoré nazýva Gronland
• 1124-1126 zriadená vlastná dieceza pre Grónsko sa sídlom v Gardarz, dnešnom
• 1350 Ivar Bardarsson, islandský cirkevný činiteľ, zaznamenáva, že osídlenie na západe boli uzatvorené. V blízkosti územia Normanov sa objavujú Inuiti a zachraňujú ich
• 1408 posledná písomná zmienka o Normanoch, svatba v kostole v Hvalsey. Kontakt s Nórskom a Islandom sa prerušuje. Veľký nedostatok dreva.
• cca. 1550 mizne posledná normanská osada v Grónsku. Je nejasné, či Normani vyhynuli alebo sa zmiešali s Inuitmi

[úprava] Novovek

• 1721 nové európske osídlenie Grónska od nórskeho misionára Hansa Egede
• 18. a 19. storočia: hlavne holandskí, dánski a nemeckí veľrybári opakovane navštevujú Grónsko. Na plavbách do Grónska bohatne nemecké mesto Flensburg (vtedy druhý najväčší dánsky prístav)
• 1814 Kielský mier: Grónsko sa dostáva pod dánsku nadvládu
• Po druhej svetovej vojne zriaďuje USA v Grónsku svoju leteckú základňu (Thule Air Base). 1951 je uzatvorená zmluva medzi Dánskom a USA o spoločnej obrane ostrova
• 1953 Grónsko sa stáva vnútornou súčasťou Dánska
• 1979 Grónsko dostáva autonómiu (vlastná vláda a parlament)
• 1982 Referendum o výstupe z Európskeho spoločenstva
• 1985 Grónsko vystupuje z ES, avšak ponecháva si aj naďalej štatút zámorského teritória ES s výhodami colnej únie

[úprava] Politický systém

V krajine sídli parlament (Landsting) volený na 4 roky, ktorý zo svojich 31 poslancov volí premiéra a vládu (Hjemmestyre). Tá riadi všetky záležitosti týkajúce sa grónskej domácej politiky vrátane zákonodarstva. Dánsku pripadá len obrana krajiny a zahraničná politika, pričom samozrejme mnoho rôznych aspektov zahraničnej politiky spravujú sami Grónčania (vzťahy s ostatnými Inuitmi a pod.) Grónsko rovnako ako Dánsko nie je členom Menovej Únie (neprijalo Euro).

Hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčasnej dobe Margaréta II. Premiérom je zvyčajne predseda najsilnejšej strany v grónskom parlamente.

[úprava] Obyvateľstvo

Počet obyvateľov:
56,375 (Júl 2005 odhad)

Veková štruktúra:
0-14 rokov: 27% (mužov 7 718; žien 7 483)
15-64 rokov: 68% (mužov 20 860; žien 17 272)
65 rokov a viac: 5% (mužov 1 332; žien 1 644) (2000 odhad)

Populačný prírastok:
0.09% (2000 odhad)

Pôrodnosť:
16.85 narodení na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Úmrtnosť:
7.55 úmrtí na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Prírastok obyvateľstva (migrácia):
-8.38 migrantov na 1 000 obyvateľov (2000 odhad)

Pomer pohlaví:
pri narodení: 1 muž na 1 ženu
pod 15 rokov: 1.03 muža na 1 ženu
15-64 rokov: 1.21 muža na 1 ženu
65 a viac rokov: 0.81 muža na 1 ženu
Celková populácia: 1.13 muža na 1 ženu (2000 odhad)

Detská úmrtnosť:
18.26 úmrtí na 1 000 živonarodených (2000 odhad)

Dĺžka života:
Celková populácia: 68.07 rokov
muži: 64.52 rokov
ženy: 71.69 rokov (2000 odhad)

Počet narodených detí:
2.45 narodených detí na 1 ženu (2000 odhad)

Etnické skupiny:
Grónčania 87% (Inuiti a Európania narodení v Grónsku)
Dáni a iné národnosti 13%

Náboženstvá:
Evanjelickí Luteráni

Jazyky:
Grónčina (Východoinuitský jazyk)
Dánčina
Angličtina

[úprava] Geografia

Rozloha Grónska je 2 099 988 km², z toho 1 799 992 km² (85,7%) pripadá na pevninský ľadovec. Pobrežná čiara je dlhá 39 330 km. Všetky mestá a osady sa nachádzajú pri pobreží. Z 18 miest je 15 na západnom pobreží (Aasiaat, Ilulissat, Kangaatsiaq, Qasigiannguit, Qeqertarsuaq, Upernavik, Uummannaq v severnej časti, Maniitsoq, Nuuk, Paamiut, Sisimiut v strednej časti, a Ivittuut, Nanortalik, Narsaq, Qaqortoq v južnej časti), 2 vo východnom Grónsku (Ammassalik, Ittoqqortoormiit) a 1 v severnom Grónsku (Qaanaaq). Tieto tri časti sa nazývajú Kitaa (Západné Grónsko), Tunu (Východné Grónsko) a Avannaa (Severné Grónsko) V severovýchodnej časti Grónska sa nenachádza žiadne mesto a bola vyhlásená za Národný Park Severovýchodné Grónsko. Na ľadovci boli založené 4 výskumné stanice a tábory.

Najsevernejší bod Grónska (Pearyho zem) nie je pokrytý ľadovcom pretože je tu príliš suchý vzduch na tvorbu snehu, z ktorého sa ľadová pokrývka skladá. Ak by sa ľadový príkrov Grónska roztopil, hladina morí by stúpla o 7 metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím.

Medzi rokmi 1989 a 1993 vyvŕtali americkí a európski klimatológovia do ľadovca dve diery s dĺžkou 3,2 km a z chemického rozboru zistili klimatické zmeny za posledných 100 000 rokov. Zistili taktiež že počasie, ale aj teploty na planéte Zem, sa často rapídne menili.

[úprava] Grónska kultúra a jazyk

Grónska kultúra začala usadením Inuitských a Vikingských bádateľov na ostrove. Inuiti stále rybárčia. Každý rok sa tu konajú preteky psích záprahov.

Grónsko sa stáva v poslednej dobe turisticky atraktívnejším. Aby prilákalo turistov usporadúva súťaž okrem rybárčenia a psích záprahov aj súťaže v pešej turistike, a cezpoľnom behu.

Domorodým jazykom je grónčina, nárečie inuitskej vetvy eskimáčtiny.

V Grónsku se bežne používa aj dánčina, najmä v hlavnom meste Nuuk. Grónčinu sa učí len pár pôvodom negrónčanov, takže na pracoviskách je hlavným jazykom dánčina.

Tretí jazyk v Grónsku je angličtina, ktorú ovláda väčšina mladých Grónčanov a Dánov. Niektorí ďalší ľudia ovládajú aj iné jazyky.

Administratívne členenie Dánska

Do roku 2006 okresy (dán. amter): Århus | Frederiksborg | Fyn | Kodaň | Severné Jutsko | Ribe | Ringkjøbing | Roskilde | Južné Jutsko | Storstrøm | Vejle | Viborg | Západné Jutsko obce s postavením okresu: Bornholm | Frederiksborg | Kodaň autonómne územia: Faerské ostrovy | Grónsko Od roku 2007 regióny: Severné Jutsko | Stredné Jutsko | Južné Dánsko | Hovedstaden | Sjaelland autonómne územia: Faerské ostrovy | Grónsko

Krajiny v Severnej Amerike
Antigua a Barbuda | Bahamy | Barbados | Belize | Dominika | Dominikánska republika | Grenada | Guatemala | Haiti | Honduras | Jamajka | Kanada | Kostarika | Kuba | Mexiko | Nikaragua | Panama | Svätý Krištof a Nevis | Salvádor | Svätá Lucia | Svätý Vincent a Grenadíny | Spojené štáty americké | Trinidad a Tobago
Závislé územia: Americké Panenské ostrovy | Anguilla | Aruba | Bermudy | Britské Panenské ostrovy | Grónsko | Guadeloupe | Holandské Antily | Kajmanie ostrovy | Martinik | Montserrat | Portoriko | Saint Pierre a Miquelon | Turks a Caicos