Svetové obchodné centrum
Z Wikipédie
Svetové obchodné centrum (ang. World Trade Center) bol koncom 20. storočia veľký komplex siedmych budov, ktoré sa nachádzali na Dolnom Manhattane v meste New York v Spojených štátoch. Dňa 11. septembra 2001 bol katastrofálne zničený (údajne) náletmi unesených veľkých dopravných lietadiel v rámci série teroristických útokov na USA.
Obsah |
[úprava] Krátka história WTC
[úprava] Počiatok projektu
Na počiatku myšlienky postaviť komplex Svetového obchodného centra (ďalej len WTC; World Trade Center) stojí spoločnosť Downtown-Lower Manhattan Development Assiociation, ktorej zakladateľom je prezident Manhattan Bank David Rockefeller. Ten sa spoločne so svojím bratom Nelsonom Rockefellerom, v tom čase guvernérom štátu New York, odhodlal zrealizovať veľký projekt, ktorý mal navždy zmeniť tvár Manhattanu. Tí si najali odborný tím z Michiganu, na ktorého čelo dosadili skúseného architekta, Američana japonského pôvodu, menom Minoru Yamasaki (* 1912 - † 1986).
Tento ambiciózny stavebný inžinier navrhol projekty oboch veží WTC, ktoré napokon aj napriek veľkému odporu mnohých aktivistov spoločnosť a mesto schválili.
[úprava] Výstavba
Základové práce pre stavbu Svetového obchodného strediska sa začali v auguste 1966. Plocha, ktorú WTC malo zaplniť, bola veľká asi 64 750 m², pričom sa muselo zdemolovať presne 164 iných budov. Bolo vyťažených viac než 1 600 000 m³ zeminy.
Prví nájomníci sa v Severnej veži usadili v decembri 1970, v Južnej veži v januári 1972, ale samotná stavba pokračovala a obe budovy boli oficiálne otvorené 4. apríla 1973.
V čase dokončenia bolo WTC najvyšším komplexom budov na svete (do roku 1974), no v New Yorku zostalo najvyšším až do svojho katastrofálneho zničenia v roku 2001.
Dohromady sa na stavbe veží vystriedalo 10 tisíc pracovníkov, pričom pri prácach zahynulo 60 z nich.
[úprava] Využitie priestorov
V komplexe sídlilo približne 430 amerických i zahraničných korporácií a firiem (okrem USA aj z ďalších 25 krajín).
[úprava] Prvý teroristický útok
26. februára 1993 WTC prežilo svoj prvý útok, keď vybuchla nálož v podzemnej garáži pod Severnou vežou. Pri útoku zahynulo 6 ľudí a asi 1 040 ďalších bolo zranených. Z vplyvu na zosnovanie útoku je obvinená al-Káida.
[úprava] Druhý teroristický útok
11. septembra 2001 uniesli moslimskí teroristi lietadlá a dvoma z nich narazili do WTC. Útok si vyžiadal viac ako 3000 obetí a budovy boli úplne zničené.
[úprava] Fakty o WTC
[úprava] Opis veží WTC
Severná veža alebo veža č. 1 bola vysoká 417 m (nerátajúc anténu) a Južná veža 415 m (oboje mali 109 poschodí; podľa európskeho chápania podlažného systému). Hĺbka základov pri stavbe dosiahla až 21 m. Podlahy vo WTC ako i celý pôdorys bol v tvare štvorca s rozmermi 63 m x 63 m. Celkový počet oceľových skriňových stĺpov dosiahol 35 000 a počet okien 43 000, ktoré obsadili, mimochodom, plochu cca. 55 740 m². Hmotnosť konštrukčnej ocele sa vyšplhala až na 90 720 ton. Pri prácach sa inštalovalo približne 19 200 kilometrov elektrického vedenia. V oboch vežiach fungovalo po 97 riadnych výťahov a po 6 nákladných.
[úprava] Počet zamestnancov
Po ukončení stavebných prác na ostatných budovách WTC na začiatku 80-tych rokov sa pozvoľna počet zamestnancov celého komplexu pracujúcich na 929 000 m² kancelárskej plochy odhadoval na takmer 50 tisíc, pričom denne oblasťou s vlastným poštovým smerovacím číslom (10048) prešlo približne 150 tisíc návštevníkov.
[úprava] Opis oblasti WTC
Celý komplex WTC pozostával aj spolu s mrakodrapmi zo 7 budov, pri ktorých sa rozprestieralo námestie. Pod ním bola verejná nákupná hala, z ktorej návštevníci a pracovníci boli spojení so všetkými časťami veľkomesta dvomi hlavnými trasami newyorského metra a vlakmi, ktorými ľudia dochádzali do New Jersey. Pod komplexom sa tiež využívalo 6 obrovských suterénov.
[úprava] Význam komplexu
WTC sa počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia stalo neodmysliteľnou súčasťou panorámy Manhattanu. Ako veľké finančné a ekonomické centrum, v ktorom pracovalo aj mnoho zahraničných zamestnancov, zostalo dlhé roky symbolom amerických globálnych, technologických a finančných úspechov, až sa napokon stali obeťou svojho ikonického postavenia.
[úprava] Zdroje
- PARKYN, Neil: Sedemdesiat zázrakov architektúry. Slovart, Bratislava 2003.