Ur
Z Wikipédie
Iné významy slova Ur pozri: Ur (rozlišovacia stránka)| Základné články |
|---|
| Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
| Geografia |
| rieky: Eufrat – Tigris |
| dnes: Irak |
| oblasti: Sumer, Akkad, Babylónia, Asýria, Mezopotámia |
| Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky) |
| Jadro Mezopotámie: Obejdská kultúra |
| Periféria Mezopotámie: Elam, Urartu, Média, Mitanni, |
| Mestá (výber) |
| Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur |
| Dlhý zoznam: Mezopotámia |
| Vládcovia |
| Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria |
| Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur, Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti |
| Jazyk, kultúra, náboženstvo |
| klinové písmo |
| sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina), amorejčina, elamčina, churritčina |
| Náboženstvo Mezopotámie |
| Gilgameš, Nibiru |
Ur (dnes Tell al-Mukajjar) bol sumerský mestský štát v južnej Mezopotámií. Začiatky mesta sa datujú približne k roku 5000 pred Kr.
Trosky Uru dokazujú, že sú troskami metropoly: troskami vystavaných chrámov a palácov, ľudnatých ulíc a mocných opevnení. Medzi hradbami bolo najmenej osem chrámov, šesť rozľahlých palácov, niekoľko verejných skladísk obilia a posvätných pohrebísk. Pred týmito hradbami boli dva prístavy: západný na Eufrate a severný na umelom kanáli.
V meste Ur využívali v architektúre pálené aj nepálené tehly, omietku a farebné dekorácie. Odtiaľto pochádza aj Soška ženy s vtáčou hlavou, nájdená v najhlbších vykopávkach. Patrí k najstarším plastikám zo súboru sošiek zobrazujúcich ženské božstvá. Na nahom štíhlom trupe majú tieto bohyne vtáčiu alebo hadiu hlavu. Majú zvláštny, naivný a súčasne zlovestný výraz.
Mesto sa spomína v Starom zákone ako rodné mesto Abraháma.
