New Immissions/Updates:
boundless - educate - edutalab - empatico - es-ebooks - es16 - fr16 - fsfiles - hesperian - solidaria - wikipediaforschools
- wikipediaforschoolses - wikipediaforschoolsfr - wikipediaforschoolspt - worldmap -

See also: Liber Liber - Libro Parlato - Liber Musica  - Manuzio -  Liber Liber ISO Files - Alphabetical Order - Multivolume ZIP Complete Archive - PDF Files - OGG Music Files -

PROJECT GUTENBERG HTML: Volume I - Volume II - Volume III - Volume IV - Volume V - Volume VI - Volume VII - Volume VIII - Volume IX

Ascolta ""Volevo solo fare un audiolibro"" su Spreaker.
CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Apocinacoj - Vikipedio

Apocinacoj

El Vikipedio

?Apocinacoj
Alyxia oliviformis
Alyxia oliviformis
Biologia klasado
Regno: Plantoj Plantae
Divizio: Angiospermoj Magnoliophyta
Klaso: Dukotiledonaj Magnoliopsida
Ordo: Gencianaloj Gentianales
Familio: Apocinacoj Apocynaceae
Tip-genro
Apocynum
L.
Genroj

Vidu Taksonomio kaj Genroj.

Sinonimoj

Asclepiadaceae Borkh. (nom. cons.)
Periplocaceae Schltr. (nom. cons.)
Plumeriaceae Horan.
Stapeliaceae Horan.
Vincaceae Vest
Willughbeiaceae J. Agardh

La apocinacoj (Apocynaceae) lignecaj (plimulto de la genroj) aŭ moltigaj plantoj (arbustoj) (Apocynum, Vinca) de la kontinenta zono (Apocynum, Vinca) kaj en la tropikoj. La familio havas ĉ. 164 genrojn kaj 1500 speciojn.

Enhavo

[redaktu] Gravaj genroj + specioj

  • vinko (Vinca): la specioj estas plurjaraj herboj kaj arbustoj kun duope kontarŭsidantaj folioj. Ili havas laktosuko en ĉiuj verdaj partoj. Iliaj floroj estas unuopaj bluaj aŭ blankaj, kies korolo en la burĝonstadio estas torde konvolvita. La fruktoj estas fendofruktoj, kies du fruktetoj estas folikloj.
    • eta vinko (Vinca minor) estas kultivita pro la alkaloido vincamino, kiu reguligas la sangopremon. La planto altas 15 cm, havas helbluajn florojn.
  • apocino (Apocynum) estas staŭdo
    • kanaba apocino (Apocynum cannabinum) havas rampan rizomon, malgrandajn blankajn florojn kaj gumhavan laktosukon
  • nerio (Nerium) specioj estas dŭrafoliaj arbedoj kaj arboj kun grandaj brilkoloraj folioj. Ofte kultivata enĉambrekaj subvitre en la nordaj regionoj.
    • oleandro (Nerium oleander) estas ornamplanto, tre ŝatata venena arbedo kun lancetformaj folioj kaj grandaj blankaj aŭ ruĝaj, senodoraj floroj.
    • odora nerio
  • strofanto (Strophantus) specioj kreskas en Afriko, tropikaj regionoj kaj donas la kordrogon strofantino, ekstraktitan glukozidon el la planta grajno kaj radiko.
  • Rauwolfia: specioj estas tre riĉaj je alkaloidoj, pro tio valoraj por medicino.e riĉaj je alkaloidoj, pro tio valoraj por medicino.

[redaktu] Taksonomio

La familio, kiel oni ĝin nun rekonas, havas en si ĉ. 1500 speciojn en ĉ. 424 genroj. Laŭ AGP II, la membroj de la familio Asclepiadaceae nun estas parto de la apocinacoj (Endress & Bruyns, 2000).

Estas kvin subfamilioj:

  • Rauvolfioideae
  • Apocynoideae
  • Periplocoideae
  • Secamonoideae
  • Asclepiadoideae

La unuaj du jam antaŭe estis en la familio de apocinacoj, dum la lastaj tri antaŭe estis parto de la familio Asclepiadaceae.

[redaktu] Genroj

[redaktu] Apocynoideae

Acokanthera Adenium Aganonerion Aganosma
Alafia Allamanda Allomarkgrafia Allowoodsonia
Alstonia Alyxia Amocalyx Ambelania
Amsonia Ancylobotrys Anechites Angadenia
Anodendron Apocynum - Apocino Arduina Artia
Asketanthera Aspidosperma Baissea Beaumontia
Bousigonia Cabucala Callichilia Calocrater
Cameraria Carissa Carpodinus Carruthersia
Carvalhoa Catharanthus Cerbera Cerberiopsis
Chamaeclitandra Chilocarpus Chonemorpha Cleghornia
Clitandra Condylocarpon Couma Craspidospermum
Crioceras Cycladenia Cyclocotyla Cylindropsis
Delphyodon Dewevrella Dictyophleba Dipladenia
Diplorhynchus Dyera Ecdysanthera Echites
Elytropus Epigynium Eucorymbia Farquharia
Fernaldia Forsteronia Funtumia Galactophora
Geissospermum Gonioma Grisseea Gymnema
Hancornia Haplophyton Himatanthus Holarrhena
Hunteria Hymenolophus Ichnocarpus Isonema
Ixodonerium Kamettia Kibatalia Kopsia
Lacmellea Landolphia Laubertia Laxoplumeria
Lepinia Lepiniopsis Leuconotis Lochnera
Lyonsia Macoubea Macropharynx Macrosiphonia
Malouetia Mandevilla Mascarenhasia Melodinus
Mesechites Micrechtites Microplumeria Molongum
Mortoniella Motandra Mucoa Neobracea
Neocouma Nerium - Nerio Nouettea Ochrosia
Odontadenia Oncinotis Orthopichonia Pachypodium - Pakipodio
Pachouria Papuechites Parahancornia Parameria
Parepigynum Parsonsia Peltastes Pentalinon
Petchia Picralima Plectaneia Pleiocarpa
Pleioceras Plumeria Pottsia Prestonia
Pycnobotrya Quiotania Rauwolfia Rhabdadenia
Rhazya Rhigospira Rhodocalyx Rhyncodia
Saba Schizozygia Secondatia
Sindechites Skytanthus Spirolobium Spongiosperma
Stemmadenia Stephanostegia Stephanostema Stipecoma
Strempeliopsis Strophanthus - Strofanto Tabernaemontana Tabernanthe
Temnadenia Thenardia Thevetia Tintinnabularia
Trachelospermum Urceola Urnularia Vahadenia
Vallariopsis Vallaris Vallesia Vinca - Vinko
Voacanga Willughbeia Woytkowskia Wrightia
Xylinabaria Xylinabariopsis

La sekvaj genroj iam apartenis al la familio Asclepiadaceae :

  • Araujia
  • Asclepias (subfamilio Asclepiadoideae)
  • Caralluma
  • Ceropegia
  • Cionura
  • Cynanchum
  • Periploca (Subfamilio Periplocoideae)
  • Vincetoxicum



Komunejo
La Vikimedia Komunejo havas dosierojn rilatajn al


[redaktu] Eksteraj ligiloj

•  http://delta-intkey.com/angio/www/apocynac.htm
•  http://delta-intkey.com/angio
•  http://delta-intkey.com
•  http://herbarium.uvsc.edu/Virtual/default.asp?table=Family&f=31&t=Apocynaceae


Ĉi tie estas aldonaj bildoj por la artikolo. Vi povas helpi al Vikipedio se vi elektos la taŭgajn bildojn kaj metos ilin en la artikolon.


Ĉi tie estas aldonaj eksteraj ligiloj por la artikolo. Vi povas helpi al Vikipedio se vi elektos la taŭgajn eksterajn ligilojn kaj metos ilin en la artikolon.

Static Wikipedia (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu