Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Astronomia - Wikipedia, le encyclopedia libere

Astronomia

De Wikipedia, le encyclopedia libere

Le astronomia [as-tro-no-mí-a] (ab le greco astro pro "stella" e nomia de nomos pro "lege", tunc astronomia o "leges del stellas") es le scientia que studia le universo material ultra le atmosphera terrestre.

Le astronomia es le scientia que tracta de quanto se refere al astros, e principalmente al leges de lor movimentos.

Le Astronomia se divide in varie specialitates, in function del objecto a studio, technica empleate, e aspecto del astros que se studia (Feinstein):

Inter alteres, nos distingue specialitates como:

  • Astrometria e Mechanica celestial: Studio del movimentos del astros (real e apparente) e del leges que los rege.
  • Astrophysica: Le studio del formas, dimensiones e characteres del superficies del astros, assi como su natura, constitution, evolution e conditiones physic.

Themas relationate:


Astronomia, que significa etymologicamente "leges del stellas", es le scientia cuje objecto es le observation e le explication de phenomenos que occurre o existe foras del terra. Quando se comprendeva que le elementos que forma le "objectos celestial" era le mesme que forma le terra, e que le mesme leges del physica se applica a illos, le astrophysica habeva nascite, como un application del physica al phenomenos observate per le astronomia.

Le majoritate del astronomos (si non tote illes) ha un solide preparation in le physica, e le observationes son sempre ponite in contexto astrophysic, assi que le distinction inter astronomia e astrophysica jam quasi non existe.

Le Astronomia es un del poc scientias ubi amateurs totevia joca un rollo active, per exemplo in le discoperta de objectos transiente (como cometas) e le observation del variabilitate del stellas.

In su principios, le astronomia suponeva solo le observation e prediction del movimentos del objectos celestial que poteva esser identificate per simple vista. Le astronomos era communmente tamben sacerdotes, e per un large tempore se credeva que le phenomenos celestial habeva alcun influentia occulte in le eventos in le terra. Vide (astrologia). Le grecos faceva importante contributiones al astronomia, ma le progresso cessava quasi completemente in le Medievo, excepto per le travalio de alcun astronomos arabe.

Le studio del planetas de nostre systema solar ha essite in tempores recente considerate un disciplina a parte, appellate Scientia planetari o Planetologia.

Debite al amplitude de su objecto de studio le Astronomia se divide in diferente brancas.

Iste brancas non es completemente separate, non obstante, e su intersectiones, assi como le astronomos qui travalia in differente areas, son le norma plus que le exception.

In astronomia, on obtene information principalmente del detection e analyse del radiation electromagnetic. Un division traditional del astronomia tracta del regiones del spectro electromagnetic observate:

  • Astronomia optic se refere al technicas usate pro detectar e analysar lumine in le longitudes de onda que pote esser detecte per le oculo, o multo circa de illos (circa de 400 - 800 nm).
  • Astronomia infrarubie tracta con le detection del lumine infrarubie (longitudes de unda plus longe que le rubie).
  • Le Radioastronomia usa technicas multo differente: pro deteger radiation con longitudes de unda de mm a cm, le receptores son similar a illos usate in radiodiffusion (que usa radiation in ille longitudes de unda).

Le Astronomia optic e illo de Radio pote realisar se usante observatorios terrestre, proque le atmosphera es transparente in ille longitudes de unda. Le lumine infrarubie es facilemente absorbite per le vapor de aqua, assi que le observatorios de infrarubie debe establir se in locos alte e sic.

In Astronomia de radios X, Astronomia de radios gamma, Astronomia ultraviolette e Astronomia in le lontano infrarubie se pote facer observationes unicamente desde globos aerostatic desde observatorios spatiales.

Tote le disciplinas previe son basate in le detection de photones, ma tamben nos pote reciper information desde foras del Terra transportate per le radios cosmic, neutrinos, e, in un futuro proxime, gravitones.

Un division differente pote esser realisate usante le regiones del spatio e le problemas commentate in alto; alcun de illos son:

  • Astronomia galactic
  • Astronomia extragalactic
  • Astronomia stellar
  • Cosmologia
  • Formation e evolution del galaxias
  • Formation stellar

[modificar] Vide etiam

[modificar] Ligamine externe

Wikimedia Commons ha archivos multimedia de: Astronomia

commons

Altere linguas
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com