Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Argentinn-a - Wikipedia

Argentinn-a

Da Wikipedia

Nomme offiçiâ: República Argentina, o l'è in pàize de l'America do Sûd. A sêu capitâ a l'è Buenos Aires.

Indiçe

[Modificâ] Dati geògraffici e polittici

A g'ha 'n tæritöjo continentâ de 2.780.403 km², c'o g'ha confîn con Bolivia e Paraguay a nòrd, Uruguay e l'Oçeano Atlantico a est, Cile a òvest e sûd, e Brasî a nòrd-est. A g'ha ascì 965.597 km² de tære inte l'Antartide e a reciamma l'ìsöe Falkland (Islas Malvinas), pârte do tæritojo argentin, amministræ da l'Inghiltæra. Pe-a sêu estension o l'è o segondo stato de l'America do Sûd e l'ottavo do mondo.

O stato o l'è ordenòu comme repûbbrica federâle prescidensiâle, indipendente da Spagna da o 9 Lûggio 1816. O comprende 23 provinse e 'na çittæ outònoma oppûre Capolêugo Federâ, c'a sajeiva a dî a çittæ de Buenos Aires. Âtre çittæ d'importansa son Córdoba, Rosario, Santa Fe, Mendoza, La Plata, San Miguel de Tucumán e Mar del Plata.

A l'è membro do Mercosur, OAS, ONU, OEA, G15 e WTO.


[Modificâ] Popolassiôn

O se stima c'a sêu popolassiôn a l'è de 37.355.000 abitanti (2004), con 'na denscitæ de 13 ab/km². L'ûrbanissasiôn a riva a-o 89,3% da popolassiôn totâle e Buenos Aires conçentra ûn terso d'i abitanti da nassion.


[Modificâ] Léngua

A léngua ûffissiâ a l'è o spagnòllo, con predominnio da varietæ rioplatense, parlâa da-a maggioransa da popolassion. Son parlæ ascì diversce léngue minoritâje indigeni (guaranì, quechua, ecc.) e tra çerti grûppi molte léngue foreste vegnûe con l'immigrassion da-o 1860 scinn-a circa 1960, comme l'italian (e tanti dialetti), o franséize, o tedesco, o rûsso, l'yiddish, ebraico, galissian e catalan, o polacco, l'ingleise, ecc.


[Modificâ] Religiôn

Ghe n'è ampia libertæ de cûlto scibben o stato o sostegne a religiôn cattolica, professâa da-a maggioransa d'i argentîn. Ghe son ascì comûnitæ d'ebrei e d'islamici.


[Modificâ] Stòja

Primma da conquista spagnòlla o tæritöjo argentin o l'ëa popolòu da diversce tribù indigeni e occûpòu into nòrd da l'Impero Inca.

Zà sott'a coronn-a spagnòlla, l'attuâle Argentinn-a a fâva in prinçipio pârte do Virreynato del Perú, amministròu da Lima, ma into 1776 o l'è stæto fondòu o Virreynato del Río de la Plata, con capitâ a Buenos Aires.

Çerte pârti de l'attuâle tæritöjo, comme o sûd dïto Patagonia, no sajeivan occûppæ e dominæ completamente scinn-a çirca 1880.

L'origgine do nomme "Argentina" a g'ha relassion co-a leggenda da Sierra del Plata (d'i monti pïn d'argento), comûn tra i primmi conquistatoî do Sûdamerica, portogheixi e spagnòlli, c'arrivando a-o Río de la Plata, o ciû lârgo do mondo, scoverto into 1516, ghe l'aivan ciammòu in quello mòddo.

Int'o 1810, o popolo de Buenos Aires o l'ha comensòu a Revolución de Mayo, façendo sciortî da-a çittæ a-o virrey (delegòu da coronn-a), formando 'n nêuvo grûppo de governo integròu da nativi criollos e dandoghe inissio a-a Guæra d'Indipendensa de-e Provinse Ûnîe do Río de la Plata (Provincias Unidas del Río de la Plata) contro a Spagna coloniâ (1810-1824).

O 9 Lûggio 1816, inta çittæ de San Miguel de Tucumán, 'n congresso de depûtæ de-e provinse do nòrd-òvest e çentro-òvest do pàize, insëmme a di depûtæ in exillio da l'attuâle Bolivia, han diciaròu l'indipendensa de-e "Provincias Unidas en Sud América".

Dòpo o periodo coloniâ o l'ha comensòu ûn de lòtta interna pe l'amministrassiôn do tæritöjo e scinn-a-o 1861 no ghe n'è stæta 'na nassiôn ûnîa.

Inta segonda meitæ de l'Êuttoçento o s'inissia 'n periodo de prosperitæ c'o finià çent'anni ciû târdi, caratterissòu da-a forte inverxon in edûcassion e into svilûppo de l'agricoltûa e da prodûssion de cârne e græn pe o mercòu europeo, fattô c'o l'ha attivòu l'immigrassion ouropea, prinçipalmente italiann-a e spagnòlla, oumentando in millioîn a sêu popolassion. L'Argentinn-a a l'ëa conosciûa in quelli tempi comme "el granero del mundo" (o granâjo do mondo).

Quella prosperitæ a l'ha condûto a vàrrie reforme inta polittica, inta soçietæ e anche inte l'ûniverscitæ, comme l'institûssion da lezze de voto e o svilûppo da classe mëza.

O governo d'Hipólito Yrigoyen o l'ha incorporòu a-a nassiôn a-i figgi de l'immigræ, Juan Domingo Perón (prescidente da-o 1946 a-o 1955, e ciû tardi da-o 1973 a-a sêu morte l'anno sûccescivo), insëmme a sêu moggê Eva Duarte (dïta Evita), o l'ha travaggiòu pe a giûstìssia sôçiâ e institûto o vôto da dònna.

In mëzo a 'na scituassiôn de violensa polittica, han piggiòu o poei i militâri inte l'anno 1976. Questo periodo de convolxon o l'ha lasciòu 30.000 personn-e sparîe (nûmmero molto questionòu scinn-a anchêu) e o l'è finîo into 1983, ûn anno dòppo a guæra de Malvinas contro l'Inghiltæra, c'a l'ha sconfitto l'Argentinn-a ricoverando o contròllo de-e ìsöe Falkland.

Zà in democraçia, into 1991 o prescidente Carlos Menem o l'ha taggiòu l'instabilitæ econommica co-a lezze de convertibilitæ, c'a fâva ûn peso ûguâle a ûn dòllaro, dêuviâ scinn-a-a fin de l'anno 2001, dòppo o scciûppâ da crixi econommica do governo do prescidente De La Rúa.


[Modificâ] Tûriximo

L'Argentinn-a, pe l'estension do sêu tæritöjo, a g'ha 'na vasta diverscitæ d'ambienti, con gran richessa natûrâle e importanti reserve iddriche, c'a ghe fan diventâ 'n pòsto molto attivo pe o tûriximo, svilûppòu ciû fortemente inti ûrtimi anni.

I tûristi rivan soviatûtto da li Stati Ûnîi, da l'Ouropa e da-o resto do Sûdamerica, e scellian l'Argentinn-a comme pàize sensa conflitti de terorìximo, sensa emergense sanitâje, con 'na mävegiosa gastronomia, di belliximi paisaggi e òttimi prexi.

I destîn preferîi son: Buenos Aires co-a sêu richessa coltûrâle, e sêu sejann-e attive e a mûxica do tango; l'Iguazú co-e cascâe e a selva; o giassâjo Perito Moreno e o Lago Argentin inte l'estremo sûd de-e Andes da Patagonia; l'avvistamento de balenn-e a Puerto Madryn; o lago Nahuel Huapi e a neive de Bariloche; i vîn de Mendoza; e âtre çittæ comme Salta, Jujuy (vexinn-a a-a dïta Quebrada de Humahuaca) e Córdoba.


[Modificâ] Argentinn-a e a Ligûria

In Argentinn-a gh'è a ciû grande comûnitæ d'emigræi ligûri e ciû de tûtto zeneixi. Testimôniansa de questo a s'attrêuva anche inte cöse piccinn-e, comme a maggetta da squaddra de ballon do Boca Juniors co-o sêu scrîo Xeneizes.

O quartæ de "La Boca", inscio porto de Buenos Aires, o l'è o pòsto prinçipâ d'influensa ligûre.


In ätre lengue
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com