Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Cristoforo Colombo - Wikipedia

Cristoforo Colombo

Da Wikipedia


ZE-T
Questa pagina a l'è scrïa in lengua zeneise segondo a ortografia tradiçionâ
Retræto de Cristoforo Colombo
Retræto de Cristoforo Colombo

Cristoforo Colombo (Zena, 25 agosto o 31 ötobre 1451 - Valladolid, 20 mazzo 1506) o l'è stæto de segùo o ciù importante navegatô e esploratô zeneise e italian.

[Modificâ] Biografia

Cristoforo Colombo o l'é nasciùo a Zena inte l'anno 1451, primmo de quattro figgi (tre fræi e unn-a sœa) de Domenego e Susanna Fontannarossa.

Pöco se sa da seua vitta fin a l'anno 1470. Inte unn-a lettia Colombo dixe de avei inandiòu a navegâ a quattorze anni.

Int'o 1470 a famiggia Colombo stramua a Sann-a, donde o poæ o l'ha unn-a béttoa e o vende vin.

Int'o 1473 Cristoforo o l'è garson comme commisso pe-i traffeghi de famigge Çenturion, Di Negro e Spinola.

Int'o 1474 o l'ëa a Scio (Chio) in Greçia e doppo in Pòrtogallo. Int'o 1476 Colombo o l'ëa a Bristol, doppo che o l'aveiva fæto parte da flotta zeneise, diretta in Inghiltæra, che a vegne attaccä da e nae françeisi a largo mâ de Capo Vinçenso.
Appreuvo o l'ëa anæto a Galway in Irlanda e squæxi de seguo into 1477 o l'ëa in Islanda.

Verso o 1479 Colombo stramua a Lisbonn-a, continuando a traffegâ pe-a famiggia Çenturion. In questo momento piggia comme moggê Felipa Meniz Perestrello, da-a quæ in to 1481 o l'ha un figgio, Diego, e sta de casa in ta cà da moggê a Porto Santo (Madeira). Doppo lö stramuan a Lisbonn-a, donde seu fræ Bartolomé loua comme cartografo.

O l'è poscibilmente in sto momento da seua vitta, tra o soggiorno a Madeira e o momento appreuvo in Pòrtogallo che in sciâ testa do Cristoforo piggia forma o disegno da rotta curta pe-e Indie. Basou sci papêi geografici de seu seuxoo, in scî conti di mainâi e in scî stracqui (canne, legni e ätro) trovæ a o largo de coste de isoe do oçeano Atlantico, Colombo se convinse che passa de Azöe a ghe segge unn-a tæra.

A Lisbonn-a Colombo o l'ha inandiòu a documentarse e a lëze libri geografici, comme a Historia rerum ubique gestarum do papa Pio II, stampä into 1477, l'Imago mundi de Pierre d'Ailly (1480) e o Mion de Marco Polo.


Appreuvo che o l'aveiva domandou inutilmente a o re Gioan II do Pòrtogallo a somma pe o seu progetto, Colombo in to 1485, appreuvo a morte da moggê, o l'è anæto a Palos co-o figgio.

Doppo che o l'ëa stæto a Cordoba e a Sivigg-ia, into 1486 Colombo se presenta davanti a o re Ferdinando II de Aragonn-a e da reginn-a Isabella de Castigg-ia, a-i quæi ghe presenta o seu progetto de arrivâ pe mâ in Catai e in Cipango.
Ma unn-a commiscion riunia pe disponn-e e poscibilitæ de riuscia do viæagio a refua l'idea.

Int'o 1488 Colombo o l'ha un ätro figgio, Fernando, da Beatriz Enriquez Arana.

Inti anni suçessivi Colombo o l'ha çercou ciù votte de fâse dâ a mente da corte spagnoll-a e se rivolze finn-a, tramite o fræ Bartolomé, a-i re d'Inghiltæra e de Fransa. Doppo l'unificaçion da Spagna co-a conquista de Granada; Colombo, graçie a l'agiutto de o francescan Juan Pérez, do duca de Medinaceli e do tesorië da corte Luis de Santangel, se appaxenta con Isabella.

Segondo o contræto, firmou o 17 arvî 1492 a Santa Fè, Colombo, in caxo de arriescita do viæagio, o l'avieiva avuo o titolo de ammiraggio e a carega de viçeré e Governatô de tære descoverte.
A somma neçessäia pe-l'armamento da flotta, 2.000.000 maravedí, a saieiva stæta versä meitæ da corte e l'ätra meitæ da Colombo, finansiaou da quarchi banchei italian, tra cui o Berardi.

Son stæte coscì allestïe tre caravelle, a Santa María, de 150 tonnëi, capitanä da Colombo, a Pinta de 140 t. e a Niña de 100 t., a o cömando de doi armatöi de Palos, Alonso e Vicente Pinzón.

[Modificâ] Viægi

I quattro viæagi de Colombo
I quattro viæagi de Colombo

[Modificâ] O Primmo viægio

Primm-o viæagio
Primm-o viæagio

A partensa a l'è stæta o 3 agosto 1492 da Palos. Appreuvo un scâ a-e Isoe Canaïe pe arreccuggeita de giasci, e trei näe ripiggian o largo o 6 de settembre. Spoinciæ da i alisei, e caravelle navegan pe un meise sensa che i mainâ veddan tæra. O 7 ötobre Colombo se deçidde de inandiâ a sud-ovest, avendo visto arcunni oxelli inandiase inta mexima diresion. Finalmente a-e doi do 12 ötobre Rodrigo de Triana, a bordo da Pinta, o vedde tæra. A-o spægâ do sô Colombo o l'è sbarcou in sce un isoa, ciammä Guanahani da-i indigeni, che lë a l'ha battezzou San Salvador.
L'esploraçion da isoa no daia i resultati spaâi, Colombo no attrova e ricchesse descrïe da o venessian Marco Polo in Cinn-a.

Colombo piggia possesso do Neuvo Mondo
Colombo piggia possesso do Neuvo Mondo

Ripiggou o mâ, Colombo o l'ha esplorou a costa nord-orientâ de Cuba. A seia do 27 ötobre 1492, e caravelle de Colombo arrivan a-a fonda de Cayo Bariay a Cuba, in quella che ancheu a l'è a provinsa de Holguin, o giorno appreuvo manda o seu ammiraggio a esplorâ a tæraferma, into diaio de bordo de domenega 28 ötobre 1492 se attreuva scrïo: Es la isla mas hermosa que ojos humanos hayan visto. Appreuvo lë esplora quella settentrionâ de Haiti, dovve o arriva o 5 dexembre e ciamma Hispaniola. Chi a Santa Maria sponcia un scheuggio e a vegne ciantä lì. Colombo o l'ha fæto tiâ sciù un forte, La Navidad, donde o l'ha lasciou parte do seu ciusma.

O 2 zennâ 1493 Colombo o l'ha ripiggiou a rotta pe-l'Euròpa. Appreuvo che un fortunà o l'ha sforsou a attraccâ a e Azöe, Colombo l'è arrivou into pòrto de Lisbonn-a o 4 de marso.

Appreuvo avei incontrou o re do Pòrtogallo Gioan II, Colombo o l'è arrivou a Palos o 15 de marso.

In Spagna Colombo, che aveiva portou con lë quarchi indigeni, un pittin d'öo, tabacco e di pappagaggi, o vegne riçevou comme un eroe da i sovran.

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com