Archaikum

Z Wikipédie

Prekambrické stromatolity formácie Siyeh Formation (Glacier National Park - Montana, USA).

Archaikum alebo prahory alebo archea je eón dejín Zeme, v časovom poradí druhý po hadaiku, po ňom nasledovali prvohory. Časový interval archaika je 3,8 - 2,5 mld. rokov. Pojem archaikum prvýkrát zaviedol J. D. Dana v roku 1872.

[úprava] Rozdelenie

Archaikum sa delí na tieto geologické éry:

[úprava] Geologický vývoj

Začiatok archaika je poznamenaný veľkou vulkanickou aktivitou (omnoho vyššou ako dnes). Začali sa vytvárať zárodky budúcich kontinentov - protokontinenty. Počas vývoja nikdy nedosiahli väčšiu veľkosť, nakoľko boli rýchlo rozlámané na viacero platní roztaveným plášťovým materiálom stúpajúcim z horúcich škvŕn a tektonickými pohybmi transformných zlomov. Atmosféra v tom čase obsahovala omnoho menej kyslíka ako v súčasnosti, ale pomer sa začal časom zvyšovať.

Horniny archaika sa vyskytujú v prekambrických štítoch - najstarších častiach povrchu Zeme (Grónsky štít, Kanadský štít, Škandinávsky štít, Austrálsky štít, Africký štít a Sibírsky štít). Sú to najčastejšie vysoko metamorfované derivované z hornín ostrovných oblúkov a nízkometamorfované horniny hlbokomorských sedimentov zaoblúkových bazénov, príp. pieskovce a zelené bridlice.

[úprava] Vývoj života

Z archaika pochádzajú početné nálezy stromatolitov, vzniknutých biologickou aktivitou primitívnych organizmov (siníc). Najstaršia známa fosília pochádza z Austrálie a jej vek je stanovený na niekoľko sto miliónov rokov po začiatku archaika. Život bol pravdepodobne rozšírený v celom období, ale boli to len jednoduché, jednobunkové organizmy bez jadra - prokaryoty, príp. eukaryoty sa mohli začať vyvíjať, ale nezachovali sa po nich fosílne nálezy.