Fanerozoikum

Z Wikipédie

Fotografia skameneliny trilobita Paradoxides davidis.

Fanerozoikum je eón vývoja Zeme, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón proterozoikum, pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu makrofosílií (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542 mil. rokov.

[úprava] Rozdelenie

Fanerozoikum sa delí na tri éry:

Mapa Pangey s vyznačením hraníc súčasných kotinentov.

[úprava] Geologický vývoj

Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených orogénnych udalostí. Koncom proterozoika dochádza k rozpadu superkontinentu Pannotia a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo rovníka. Neskôr (koncom karbónu, približne pred 300 mil. rokmi) dochádza k ich spojeniu do Pangey. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:

Kaledónske vrásnenie - počas periód ordovik-silúr
Varíske (alebo hercýnske vrásnenie) - v karbóne
Uralské vrásnenie - počas permu

Posledný veľký superkontinent Pangaea sa rozpadá na Lauráziu a Gondwanu koncom v jury a rozpad pokračuje v kriede. Približne v koncom eocénu sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze - alpínskemu vrásneniu, ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.

Klíma vo fanerozoiku je veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v kambriu alebo neogéne), až po doby ľadové v ordoviku alebo v pleistocéne. Bližší popis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.

[úprava] Vývoj života

Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukočení globálnej ľadovej doby (Zem - snehová guľa) na konci proterozoika nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako kambrická explózia). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.

Umelcké stvárnenie dopadu asteroidu na konci kriedy na Zem.

[úprava] Paleozoikum

V starších obdobiach to boli prevažne bezstavovce, neskôr aj stavovce (ryby), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy (obojživelníky a plazy). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96 % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako veľké permské vymieranie. Jeho príčina je stále predmetom diskusíí, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.

[úprava] Mezozoikum

Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci kriedy opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50 % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorií o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou klimatických podmienok.

[úprava] Kenozoikum

Obdobie kenozoika sa označuje ako doba cicavcov, ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavujú už v triase, no až s vyhynutím dinosaurov prichádza ich čas. Aj to si ešte museli počkať na krátke obdobie nadvlády vtákov v paleogéne. Približne pred 3 mil. rokmi sa začal aj vývoj človeka.