Chronostratigrafická tabuľka
Z Wikipédie
Chronostratigrafická tabuľka je tabuľka geologických období, ktorá ukazuje hierarchicky členené a chronologicky zoradené dejiny Zeme.
Zem je stará asi 4570 miliónov rokov. Jej dejiny vedci geologicky rozdelili na rôzne úseky – geologické obdobia, ktoré sú spravidla ohraničené významnými geologickými alebo paleontologickými udalosťami, napríklad masovými vyhynutiami. V najnovšej fáze – fanerozoiku – je delenie založené na vývoji života.
Obsah |
[úprava] Terminológia
Geologická minulosť Zeme sa delí na nasledovné geochronologické obdobia (od najväčšieho po najmenšie). Za pomlčkou sú uvedené ekvivalentné názvy z hľadiska vrstviev a súvrstviev vzniknutých v jednotlivých obdobiach. V zátvorkách sú uvedené alternatívne názvy:
- eón
- éra (ératerm) – grupa (skupina útvarov)
- perióda – formácia (systém, útvar)
- epocha – séria (oddelenie, oddiel)
- vek – etáž (stupeň)
- obdobie(v užšom zmysle) (chronozóna) – zóna (pásmo)
- doba – horizont (vrstva)
V paleobotanike sa namiesto koncovky –zoikum používa koncovka –fytikum (namiesto kenozoikum je však neofytikum – podľa zastaraného názvu kenozoika „neozoikum“), pričom ale paleofytikum trvalo dlhšie ako paleozoikum a pod., takže ekvilencia s geologickými obdobiami nie je celkom 100%-ná
[úprava] Tabuľka
Dolu uvedená tabuľka je prevzatá podľa tabuľky Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu (stav október 2006). Najmä na úrovni „stupňov“ existujú na Zemi regionálne rozličné delenia, táto komisia bola vytvorená práve preto, aby sa tieto delenia a názvy medzinárodne zjednotili.
Farby použité v tabuľke sú prevzaté z Komisie pre geologickú mapu Zeme.
| eón | éra | perióda [1] | epocha | vek | Trvanie | hlavné udalosti | špecifické fosílie | |
| mil. r.[2] | ±[3] | |||||||
| Fanero- zoikum |
Kenozoikum- kvartér[4] |
Neogén[4] | Holocén | 0,00118 | usadenie sa človeka | |||
| Pleistocén | mladý | 0,126 | vyhynutie obrovských cicavcov, evolúcia človeka | H. sapiens Neandertálec H. erectus |
||||
| stredný | 0,781 | |||||||
| starý | 1,806 | |||||||
| Pliocén | Gelan (?) | 2,588 | H. habilis | |||||
| Kenozoikum- terciér[4] |
Piacent | 3,600 | Abel, Lucy | |||||
| Zanclean | 5,332 | |||||||
| Miocén | Messin | 7,246 | ||||||
| Torton | 11,608 | |||||||
| Serravall | 13,82 | |||||||
| Langh | 15,97 | |||||||
| Burdigal | 20,43 | |||||||
| Akvitán | 23,03 | |||||||
| Paleogén[4] | Oligocén | Chatt | 28,4 | 0,1 | ||||
| Rupel | 33,9 | 0,1 | ||||||
| Eocén | Priabón | 37,2 | 0,1 | prvé moderné cicavce | ||||
| Bartón | 40,4 | 0,2 | ||||||
| Lutét | 48,6 | 0,2 | ||||||
| Ypress | 55,8 | 0,2 | ||||||
| Paleocén | Tanet | 58,7 | 0,2 | |||||
| Seland (?) | 61,7 | 0,2 | ||||||
| Dán | 65,5 | 0,3 | ||||||
| Mezozoikum | Krieda | vrchná krieda | Mástricht | 70,6 | 0,6 | oddelenie rozpad Gondwany rozkvet a vyhynutie dinosaurov prvé cicavce s placentou |
amonity | |
| Kampán | 83,5 | 0,7 | ||||||
| Santón | 85,8 | 0,7 | ||||||
| Koňak | 89,3 | 1,0 | ||||||
| Turón | 93,5 | 0,8 | ||||||
| Cenoman | 99,6 | 0,9 | ||||||
| spodná krieda | Alb | 112,0 | 1,0 | |||||
| Apt | 125,0 | 1,0 | ||||||
| Barém | 130,0 | 1,5 | ||||||
| Hoteriv | 136,4 | 2,0 | ||||||
| Valangin | 140,2 | 3,0 | ||||||
| Berias | 145,5 | 4,0 | ||||||
| Jura | vrchná jura malm |
Titón | 150,8 | 4,0 | cicavce vačkovce, prvé vtáky prvé krytosemenné rastliny |
|||
| Kimeridž | 155,7 | 4,0 | ||||||
| Oxford | 161,2 | 4,0 | ||||||
| stredná jura dogger |
Kelovej | 164,7 | 4,0 | |||||
| Bat | 167,7 | 3,5 | ||||||
| Bajok | 171,6 | 3,0 | ||||||
| Álen | 175,6 | 2,0 | ||||||
| spodná jura lias |
Toark | 183,0 | 1,5 | rozdelenie Pangey | ||||
| Pliensbach | 189,6 | 1,5 | ||||||
| Sinemúr | 196,5 | 1,0 | ||||||
| Hetanž | 199,6 | 0,6 | ||||||
| trias | vrchný trias | Rét | 203,6 | 1,5 | prvé dinosaury vajcorodé cicavce |
keratity | ||
| Norik | 216,5 | 2,0 | ||||||
| Karn | 228,0 | 2,0 | ||||||
| stredný trias | Ladin | 237,0 | 2,0 | |||||
| Anis | 245,0 | 1,5 | ||||||
| spodný trias | Olenek | 249,7 | 0,7 | |||||
| Indu (?) | 251,0 | 0,4 | ||||||
| Paleozoikum | Perm | Loping | Čchangsing (?) | 253,8 | 0,7 | veľké permské vymieranie | ||
| Wuťiapching (?) | 260,4 | 0,7 | ||||||
| Guadalup | Capitan | 265,8 | 0,7 | |||||
| Word | 268,0 | 0,7 | ||||||
| Road | 270,6 | 0,7 | ||||||
| Cisural | Kungur | 275,6 | 0,7 | |||||
| Artinsk | 284,4 | 0,7 | ||||||
| Sakmar | 294,6 | 0,8 | ||||||
| Assel | 299,0 | 0,8 | ||||||
| Karbón | Pensylván | Gžel | 303,9 | 0,9 | rozmach hmyzu prvé plazy prvé primitívne stromy veľkého vzrastu vznik kontinentu Pangea |
|||
| Kasimov | 306,5 | 1,0 | ||||||
| Moskov | 311,7 | 1,1 | ||||||
| Baškir | 318,1 | 1,3 | ||||||
| Mississip | Serpuchov | 326,4 | 1,6 | |||||
| Visén | 345,3 | 2,1 | ||||||
| Turnén | 359,2 | 2,5 | ||||||
| Devón | Vrchný devón | Famen(ian) | 374,5 | 2,6 | prvé obojživelníky, papraďorasty | |||
| Frasn(ian) | 385,3 | 2,6 | ||||||
| Stredný devón | Givet(ian) | 391,8 | 2,7 | |||||
| Eifel(ian) | 397,5 | 2,7 | ||||||
| Spodný devón | Ems | 407,0 | 2,8 | |||||
| Prag(ian) | 411,2 | 2,8 | ||||||
| Lochkov | 416,0 | 2,8 | ||||||
| Silúr | Přídolí | Přídol | 418,7 | 2,7 | prvé suchozemské rastliny, veľa vápenatých rias v moriach | eurypteridy | ||
| Ludlow | Ludford | 421,3 | 2,6 | |||||
| Gorst | 422,9 | 2,5 | ||||||
| Wenlock | Homer | 426,2 | 2,4 | |||||
| Sheinwood | 428,2 | 2,3 | ||||||
| Llandover | Telych (?) | 436,0 | 1,9 | |||||
| Éron (?) | 439,0 | 1,8 | ||||||
| Rhuddan (?) | 443,7 | 1,5 | ||||||
| Ordovik | Vrchný ordovik | Hirnant (?) | 445,6 | 1,5 | jednoduché a útesové riasy, prevaha bezstavovcov | graptolity | ||
| 455,8 | 1,6 | |||||||
| 460,9 | 1,6 | |||||||
| Stredný ordovik | Darriwil (?) | 468,1 | 1,6 | |||||
| 471,8 | 1,6 | |||||||
| Spodný ordovik | 478,6 | 1,7 | ||||||
| Tremadok | 488,3 | 1,7 | ||||||
| Kambrium | Furong (?) | - | - | kambrická explózia | trilobity | |||
| Pchajpi (?) | 501,1 | 2,0 | ||||||
| Stredné kambrium | - | - | ||||||
| 513,0 | 2,0 | |||||||
| Spodné kambrium | - | - | ||||||
| 542,0 | 1,0 | |||||||
| koniec prekambria[5] | ||||||||
| Protero- zoikum[5] |
Neo- protero- zoikum |
Ediakarium (?) | 630 | - | prvé mnohobunkovce, červy | |||
| Kryogenium (?) | Varanger (?) | 650 | - | Varangerské zaľadnenie | ||||
| Sturt | 850 | - | ||||||
| Tonium (?) | 1 000 | - | vznik kontinentu Rodinia | |||||
| Mezo- protero- zoikum |
Stenium (?) | 1 200 | - | akritarchy | ||||
| Ektazium (?) | 1 400 | - | ||||||
| Kalymnium (?) | 1 600 | - | ||||||
| Paleo- protero- zoikum |
Staterium (?) | 1 800 | - | vznik kontinentu Columbia | ||||
| Orosirium (?) | 2 050 | - | prvé eukaryoty, zvyšuje sa obsah kyslíka |
|||||
| rhyacium (?) | 2 300 | - | ||||||
| Siderium (?) | 2 500 | - | ||||||
| Archaikum[5] | Neoarchaikum | 2 800 | - | mizne metán mizne oxid uhličitý, archeobaktérie |
stromatolity | |||
| Mezoarchaikum | 3 200 | - | ||||||
| Paleoarchaikum | 3 600 | - | ||||||
| Eoarchaikum | nedef. (3800) |
- | ||||||
| Hadaikum[5][6] | nedef. (4 550) |
- | vznik oceánov kondenzáciou vody z atmosféry,vznik zemskej kôry | |||||
[úprava] Referencie a poznámky
- ↑ Paleontológovia často používajú (stratigrafické) biozóny (či fázy vývoja života, napr. tzv. „faunal stages“) namiesto presných geologických období. Názvoslovie týchto fáz je dosť komplikované. Pozri aj „faunal stages“ na Harland.
- ↑ V stĺpci milióny rokov je zapísaný začiatok obdobia.
- ↑ Uvádzané dátumy a rozsahy neistoty sú prevzaté z Geologic Time Scale 2004 Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu. Rozsahy neistoty v podstate vychádzajú z chýb týkajúcich sa datovania.
- ↑ 4,0 4,1 4,2 4,3 Podľa staršieho delenia sa rozlišovali prvohory (primér, starovek Zeme), druhohory (sekundér, stredovek Zeme), treťohory (terciér, novovek Zeme) a štvrtohory (kvartér, najnovšia etapa dejín Zeme). Kým prvohory a druhohory sa dnes používajú ako synonymum pre paleozoikum a mezozoikum, označenia treťohory a štvrtohory boli v roku 2004 síce oficiálne zrušené (porov. http://www.stratigraphy.org/geowhen/TQ.html), ale v roku 2005 boli štvrtohory znova zavedené ako formálna jednotka (subéra) na základe tohto odporúčania (http://www.stratigraphy.org/Q2.pdf). Treťohory v roku 2005 zostávajú iba ako neformálna jednotka.
- ↑ 5,0 5,1 5,2 5,3 Nedávne objavy (najmä po roku 1980) značne zmenili pohľad na geológiu prekambria. Prekambrium (pravek Zeme, kryptozoikum) je súhrnný názov pre proterozoikum, archaikum a hadaikum. Od roku 2004 sa zaviedlo ediakarium oficiálne ako obdobie pred kambriom. Zastarané názvy pre neoproterozoikum resp. ediakarium sú: vendium, varangium, protokambrium, eokambrium alebo prekambrium.
- ↑ aj keď sa často používa, hadaikum nie je formálny eón, hranica medzi archaikom a hadaikom je len dohodnutá.
- (?) Otáznik v zátvorke znamená, že slovenský preklad stupňa je iba (systematický) odhad a oficiálny slovenský tvar sa nepodarilo nájsť, čo vyplýva z toho, že ide spravidla o novo ustanovené medzinárodné pomenovania.
