Bocian čierny
Z Wikipédie
| Bocian čierny | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ciconia nigra Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
 Areál rozšírenia bociana čierneho vo svete. Oranžovou hniezdiská, modrou zimoviská, zelenou oblasti výskytu stálych populácií |
||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Bocian čierny (Ciconia nigra) je brodivec z čeľade bocianovitých.
Obsah |
[úprava] Opis
Ako napovedá jeho názov, dospelé vtáky majú čierne perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom, okrem brucha a trojuholníkov na spodnej časti krídel, ktoré sú biele. Zobák, okolie oka a nohy sú červené. Mladé vtáky sú skôr čiernohnedé, kovový lesk chýba a zobák a nohy majú hnedozelené. Farba nôh a zobáka sa u mladých jedincov neskôr mení na svetlo červenú. Lieta podobne ako bocian biely s krkom natiahnutým dopredu. Často ho môžeme vidieť ako plachtí vysoko na oblohe.
[úprava] Rozšírenie
Bociany čierne obývajú Európu a Áziu. Celkový areál rozšírenia bociana čierneho sa tiahne medzi 30° – 61° s. z. š. od východného Francúzska v Európe po Sachalin a Kóreu v Ázii. Tento typ rozšírenia nazývame palearktický. V Európe má ťažisko rozšírenia v Pobaltí, Bielorusku, Poľsku a na Slovensku. Zimoviská ležia v strednej a južnej Afrike, a južnej Ázii. Izolovane hniezdi aj na Iberskom polostrove, v južnom Iráne a v južnej Afrike. Tieto populácie sú však stále. Areál rozšírenia na Slovensku sa rozprestiera na väčšine štátu od nížin po horské polohy do 1000 m n. m. s jadrom rozšírenia v severnej polovici štátu v Karpatoch.
[úprava] Biotop
Na Slovensku obýva všetky typy lesov od lužných, cez nížinné, podhorské a horské lesy s dostatkom zrážok a sieťou potokov, alebo riečok. Na hniezdenie si vyberá najmä staršie porasty s mohutnými stromami. Potrebuje vhodný letový koridor na prílet na hniezdo. Potravu si hľadá pri rôznych typoch vôd a na vlhkých lúkach.
[úprava] Potrava
Potrava je čisto živočíšna. Bocian čierny sa živí najmä rybami a obojživelníkmi, v menšej miere aj vodným hmyzom. Potravu loví v mokradiach, jazierkach, riekach a potokoch v okolí hniezdisk. Podľa pozorovaní na Slovensku môže za potravou zalietať až 5 kilometrov od hniezda.
[úprava] Hniezdenie
Stavia si veľké hniezda z konárov na mohutných stromoch (na Slovensku sú to najmä smrek, borovica, dub, buk). Na Slovensku, ale aj v iných krajinách si môžu bociany čierne postaviť hniezdo aj na skalách v lese alebo na útesoch nad riekou. Hniezdo na strome býva umiestnené blízko kmeňa a v prípade ihličnatých stromov môže byť úplne skryté v korune. Po návrate na hniezdiská, čo je v prípade Slovenska od polovice marca do polovice mája, sa páry bocianov vracajú na svoje hniezda. Bociany používajú to isté hniezdo viac rokov po sebe. Hniezdo opravia, vystelú ho machom, spária sa a samica znesie 1 až 6 vajíčok, z ktorých sa koncom mája začiatkom júna vyliahnu mláďatá. Do konca júna mláďatá vyrastú na naučia sa lietať. Spočiatku sa ešte môžu vracať na noc na hniezdo, ale zvyčajne v polovici augusta sa spolu s rodičmi vydajú na zimoviská.
[úprava] Populácia
[úprava] Populácia vo svete a v Európe
Celková populácia bociana čierneho na svete sa odhaduje na 32.000-44.000 jedincov (Wetlands International 2002). Globálny Trend vývoja populácie je neznámy, ale nepredpokladá sa, že by výrazne klesal.
V Európe sa odhaduje početnosť hniezdiacich párov na 7.800-12.000. Celkový trend populácie v Európe bol v období rokov 1990 - 2000 stabilný (BirdLife International 2004).
[úprava] Populácia na Slovensku
Na Slovensku sa odhaduje početnosť bocianov čiernych na 400-600 hniezdnych párov (KARASKA 2002).
[úprava] Migrácia
V polovici augusta sa bociany čierne s odrastenými mláďatami začnú pripravovať na odlet na zimoviská do Afriky. Vtedy je možné vidieť na lúkách okolo riek zhromažďujúce sa, alebo migrujúce kŕdle bocianov čiernych v počte až okolo 30 jedincov.
Bocian čierny, tak ako jeho príbuzný, využíva pri lete na dlhé trate a pri migrácii teplé vzdušné prúdy, ktoré vznikajú ohrevom vzduchu nad pevninami. Bociany sa nechajú vyniesť stúpavými vzdušnými prúdmi do výšky a potom plachtia ako vetrone. Keď klesnú, opäť vyhľadajú stúpajúce prúdenie a tak sa to opakuje až kým nepriletia k cieľu cesty. Preto bociany migrujú len nad pevninou a nad morom preletia len krátke úseky. Pri migrácii z Európy do Afriky a naopak bociany prelietajú Stredozemné a Čierne more ponad úžinami. Preto hovoríme o dvoch migračných trasách bocianov. Západná trasa vedie cez Francúzsko, Španielsko a ponad Gibraltar alebo Tarifu do Afriky. Potom bociany pokračujú na svoje zimoviská v Západnej Afrike. Malá časť bocianov zo Slovenska používa túto trasu. Druhá, východná trasa vedie cez Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, kde bociany preletia ponad Bospor do Malej Ázie. Ďalej pokračujú cez ponad Izrael, a Suezský prieplav do Afriky. Bociany letiace touto trasou zimujú vo východnej a južnej Afrike. Väčšina slovenských bocianov čiernych používa východnú trasu.
[úprava] Použité zdroje
- BirdLife International (2005) Species factsheet: Ciconia nigra. http://www.birdlife.org
- BirdLife International (2004) Birds in Europe: population estimates, trends and conservation status. Cambridge, UK: BirdLife International. (BirdLife Conservation Series No. 12).
- KARASKA, D., 2002: Bocian čierny (Ciconia nigra). In: DANKO, Š., DAROLOVÁ, A. & KRIŠTÍN, A. (eds): Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, Bratislava. 688 pp.
