David Gilmour
Z Wikipédie
| David Gilmour | |
|---|---|
 skupiny Pink Floyd |
|
| Narodenie | 6. marec 1946 Cambridge |
| Pozri aj Biografický portál | |
David Jon Gilmour (narodený 6. marca, 1946 v Grandchester Meadows, Cambridge) je anglický gitarista, spevák a skladateľ, ktorý je známy ako člen skupiny Pink Floyd. Okrem účinkovania v skupine Pink Floyd je aj producentom nahrávok rôznych iných umelcov. Glimour je okrem svojej kariéry aktívny aj v mnohých charitatívnych organizáciách. Za svoju prácu dostal vyznamenanie, Kríž Britského Impéria.
Roku 1996, bol Gilmour uvedený ako člen skupiny Pink Floyd do Rokenrollovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame).
Vo februári 2006 bol v magazíne Guitarist (UK) zvolený na prvé miesto v hlasovaní o najlepšieho hráča na gitare Fender.
Obsah |
[úprava] Pôvod
Gilmour sa narodil a vyrastal v Grantchester Meadows v Cambridge, v Anglicku. Jeho otec Douglas Gilmour bol docentom zoológie v univerzite v Cambridge a jeho matka Sylvia bola učiteľkou.
[úprava] Hudobné začiatky
Jeho hudobné začiatky sú spojené s blues a rock´n´rollom, hudba pôvodne pochádzajúca z druhej strany oceánu. Dodnes sa tak cíti ako veľký dlžník Pete Seegera, vďaka nemu sa vraj naučil hrať na gitaru.
David bol dlhú dobu spolužiakom Syda Barretta, ktorého cez prestávky učil hrať na gitaru. Potom, čo obaja dokončili strednú školu a rozišli sa každý inam, vstúpil David do skupiny Ramblers, z ktorých sa čoskoro stali Joker's Wild. Skupina mala pomerne veľký úspech u domáceho publika, aj napriek tomu, že hrali z väčšej časti iba prevzaté veci. Vďaka Davidovmu vedeniu a organizácii ale šliapala ako hodinky.
Joker's Wild sa rozhodli rozšíriť svoje pole pôsobnosti a vydali sa na turné po Francúzsku, kde sa viac menej iba zabávali cestovaním a premýšľaním donekonečna obohraných hitov Jimiho Hendrixa. V prvej polovici šesťdesiatych rokov ďalej Joker's Wild pokračovali v úspešnom ťažení Anglickom a chystali sa vydať debutové album. Nádeje na úspech ale prekazila vplyvná pirátska rozhlasová stanica, ktorá dve skladby z pripravovaného albumu vypátrala a vydala sama ako singel.
[úprava] Pink Floyd
V roku 1967 dostal David, ako blízky priateľ Syda Barretta, s ktorým to šlo od deviatich k piatim ponuku, či by nechcel hrať s Pink Floyd pri vystúpeniach ako poistka pre prípad, že by Syd Barrett nebol pod vplyvom LSD schopný vystúpenia, čo sa stávalo pomerne často. Krátko na to prestala skupina brávať Syda na vystúpenia. Syd kapelu opustil. Gilmour sa stal sólovým gitaristom a spolu s Rogerom Waterson, Rickom Wrightom aj spevákom a autorom skladieb pobarretovskej éry skupiny Pink Floyd.
Pri komponovaní albumu Dark Side of the Moon sa začal autorsky presadzovať Roger Waters, ktorého dominancia sa pri nasledujúcich albumoch Wish You Were Here, Animals, The Wall a Final Cut stala absolútnou. David a Rick svoje kompozičné nápady pre albumy začali vydávať na svojich sólových projektoch. Postupne začalo narastať napätie medzi členmi skupiny. Počas nahrávania albumu The Wall bol zo skupiny vylúčený Richard Wright. Rogerove ego sa naplno prejavilo pri nahrávaní jeho posledného albumu so skupinou Pink Floyd, The Final Cut.
V polovici roku 1985 sa rozhodol Waters zrušiť spoluprácu s manažérom skupiny Stevem O’Rourkem. Ukončenie tejto spolupráce znamenalo pre Steva mať pre projekty skupiny súhlas od Davida a Nicka. David Gilmour s Nickom Masonom zrušenie spolupráce so Stevem nepotvrdili. Roger sa v tom čase rozhodol, že oficiálne odíde od skupiny Pink Floyd, mysliac, že tým vlastne neoficiálne ukončí jej existenciu. V decembri oznámil nahrávacím štúdiám svoj odchod zo skupiny Pink Floyd. Zároveň sa Nick Mason v jeseni 1985 vyjadril, že by chcel znovu koncertovať so skupinou a že by on a David mali záujem o obnovou spolupráce, „že oni nesúhlasia s definitívnym koncom“.
Gilmour začal roku 1986 pracovať na projekte o ktorom verejne hovoril, že by to mohol byť ďalší album skupiny Pink Floyd, alebo aj jeho sólový projekt. Na jeho komponovanie použil nápady, ktoré nemohol zrealizovať pri nahrávaní albumu The Final Cut. V strede roku 1986 sa Steve O’Rourke začal súdiť s Watersom o obnovenie jeho zmluvných nárokov. Týmto nedosiahol nič iné, iba to, že zhoršil vzťahy medzi Watersom a ostatnými členmi skupiny (s ktorými sa Steve v tom čase spojil). Gilmour s Masonom, Wrightom, Bobom Ezrinom a s ďalšími sa vtedy rozhodli, že to na čom teraz David pracuje bude nový album skupiny Pink Floyd a že skupina bude ďalej pokračovať bez Rogera Waersa. Týmto sa stal David Gilmour ich novým lídrom a v septembri 1987 vydala skupina Pink Floyd tento projekt pod názvom A Momentary Lapse of Reason. Nick Mason a Richard Wright sa na tomto albume zvlášť významne nepodieľali, album nahrávali väčšinou štúdioví hudobníci. Oficiálne sa Richard Wright pripojil k skupine ako riadny člen až počas nasledujúcej koncertnej šnúry. O tvorbe albumu A Momentary Lapse of Reason sa vtedy David vyjadril:
„Mal som veľa problémov so smerovaním skupiny v našej nedávnej minulosti kým Roger odišiel. Myslel som na to, že skladby boli viac o texte, lebo jeho špecifický význam bol tak vysoký, že hudba sa stala len prostriedkom pre jeho prednes, text prestával byť pre hudbu inšpiratívnym. Albumy Dark Side of the Moon a Wish You Were Here neboli úspešné len vďaka Rogerovi ale aj preto, lebo v skladbách bola lepšia rovnováha medzi textom a muzikou v porovnaní s neskoršími projektami. Preto som sa pokúsil viac zamerať na hudbu a dosiahnuť túto rovnováhu pri albume A Momentary Lapse of Reason.“
Roku 1986 si David Gilmour kúpil hausboot Astoria, ktorý je zakotvený na Temži blízko Hampton Court a prerobil ho na nahrávacie štúdio. Väčšina nahrávok posledných dvoch albumov skupiny Pink Floyd a jeho sólový album On an Island boli nahrávané na tejto lodi.
2. júla, 2005 hral Gilmour so skupinou Pink Floyd spolu s Rogerom Watersom na koncerte Live 8. Toto vystúpenie spôsobilo, že predaj výberového albumu skupiny Pink Floyd Echoes: The Best of Pink Floyd stúpol na 1343%. David vtedy sľubil, že svoj podiel na zisku z predaja tohoto albumu dá na charitu, na ktorú bola akcia Live 8 organizovaná. Komentoval to slovami:
„Myslím, že hlavným dôvodom tejto akcie bolo prebudiť vedomie a vytvoriť tlak na lídrov G8, nebudem teda profitovať z tohto koncertu. Toto sú peniaze, ktoré môžu byť použité iba na záchranu životov.“
Krátko na to vyzval aj ostatných účastníkov, ktorí zistia nárast zisku predaja po koncerte Live 8 aby sa tiež pridali k tomuto príspevku.
3. februára, 2006 oznámil v jednom intreview pre taliansky denník La Reppubblica, že Pink Floyd pravdepodobne už nikdy nespraví spoločnú koncertnú šnúru, alebo album. Povedal:
„Myslím, že už stačilo. Mám 60 rokov. Nemám už chuť priveľa pracovať. Pink Floyd bol veľmi dôležitou časťou môjho života, prežil som úžasné obdobie, ale už je toho dosť. Pre mňa je oveľa menej komplikované robiť samostatne.“
Dodal, že súhlasil s vystúpením na Live 8 aby sa uistil, príbeh skupiny Pink Floyd neskončil s trpkým koncom.
„ Mal som viac ako iba jeden dôvod. Po prvé podporiť myšlienku akcie. To druhé je míňanie mojej životnej energie myšlienkami na náš nepríjemný vzťah medzi mnou a Rogerom. Pre toto som chcel vystúpiť a zabudnúť na tú špinu, ktorá bola v minulosti. Po tretie bol som tam preto, aby som nemohol neskôr ľutovať, že som tak neurobil.“
20. februára, 2006 zmiernil Gilmour svoj názor o budúcnosti skupiny Pink Floyd v interview pre Bilboard.com odpoveďou:
„Kto vie? Nemám to v pláne. Moje plány sú mať vlastné koncerty a vydať moje vlastné nahrávky.“
V roku 2007 má Pink Floyd 40. výročie svojej profesionálnej kariéry. Je možné, že v tomto roku sa skupina príležitostne zúčastní vystúpenia na oslave tohto výročia, i keď nie sú konkrétne plány na obnovenie činnosti skupiny.
V decembri 2006 vydal David Gilmour na počesť Syda Barretta, ktorý umrel v júli toho roku, prerobenú verziu prvého floydovského singlu Arnold Layne. Bola nahraná naživo v Royal Albert Hall. Nahral ju Richard Wright a naspieval David Bowie.
[úprava] Ďalšie projekty
Pokiaľ nespolupracoval so skupinou Pink Floyd zaoberal sa David Gilmour produkciou, prípadne pôsobil ako zvukový technik pre rôznych umelcov ako bol napríklad jeho bývalý kolega zo skupiny Syd Barrett, spolupracoval aj s Kate Bush, Grace Jones, Tomom Jonesom, Eltonom Johnom, B.B. Kingom, Paulom McCartneyom, Johnom Lennonom, Samom Brownom, Joolsom Hollandom, Bobom Dylanom, Petem Townshendom, Levonom Helmom, Robbie Robertsonom, Alanom Parsonsom, so skupinami The Who, Supertramp... vystupoval aj na charitatívnych akciách a pod.
David má nahraté tri sólové projekty: David Gilmour, About Face a On An Island.
S Nickom Masonom a manažérom skupiny Pink Floyd Stevem O’Rourkem sa v októbri 1991 vybrali na cestu aby nahrali časť scénického filmu La Carrera Panamericana o legendárnej ceste naprieč Mexikom zo začiatku roku 1950. K filmu, ktorý vysielala v decembri 1991 televízia BBC bol vydaný soundtrack na ktorom boli nové a niektoré už predtým vydané skladby od skupiny Pink Floyd. Spracované video bolo nasledovný rok vydané na VHS a LD.
V rokoch 2001 a 2002 sa objavil na niekoľkých sólových, akustických koncertoch v Londýne a Paríži s malou skupinou a speváckym zborom. Tieto vystúpenia boli vydané pod názvom In Concert.
Jeho tretí sólový projekt On An Island bol vydaný v Spojenom kráľovstve 6. marca 2006 na Davidove 60. narodeniny, o deň neskôr album vyšiel v USA. Produkoval ho spolu s Philom Manzanerom (ktorý s ním spolupracoval aj na albume A Momentary Lapse of Reason) a Chrisom Thomasom. Na albume sú aj orchestrálne nahrávky renomovaného poľského skladateľa Zbigniewa Preisnera. Na harmóniu hrajú David Crosby a Graham Nash, Robert Wyatt na trúbku a perkusie a Richard Wright spieva a hrá na organe Hammond. Album nahrávali aj Georgie Fame, Andy Newmark, B. J. Cole, Chris Stainton, Willie Wilson, Rado ‘Bob’ Klose (gitara) and Leszek Możdżer (klavír). David Gilmour mal pri nahrávaní svoj debut v hre na saxofón.
K tomuto albumu sa David v období od 10. marca do augusta 2006 vybral na svetové koncertné turné. V tíme mal svojich dlhodobých spolupracovníkov z nahrávaní a vystúpení skupiny Pink Floyd Ricka Wrighta, Dicka Parryho, Guya Pratta a Jona Carrina.
Album On An Island dosiahol v rebríčkoch Spojeného kráľovstva prvú priečku, v Kanade získal platinovú platňu (predaj nad 100 000 kópií). V USA bol album tiež na prvej pozícii medzi albumamí sólových umelcov.
[úprava] Hudobný štýl
Gilmour má veľmi predsíznu techniku sólovej hry, ktorá má korene v blues s využtím variácie harmonie tónov. Jeho sóla su dobre komponované, efektívne, zaroveň vyjadrujú náladu a zvýrazňujú lyrickú líniu skladieb. Gilmour svoj prístup k hre opisuje tým, že jeho pohodlnosť k trénovaniu zlepšovania techniky, rýchlosti a virtuozity ho núti viac sa koncentrovať na melódiu. Pre Davida je chrakteristický jeho sklon k experimentovaniu využívaniu noviniek a nových efektov pre zvýraznenie gitarovej hudby.
Rád vo svojich sólach preskočí do štýlu hry na rytmickú gitaru. Vzniknutý zvuk je plnší a silnejší tak ako to môžeme pučuť v skladbe Shine on You Crazy Diamond (album Wish You Were Here) a Echoes (album Meddle). Štýl, tón a zvuk hry na sólovú gitaru v týchto skladbách je charakteristický aj pre ďalšie Gilmourove vystúpenia.
Je o ňom známe, že jeho najpoužívanejšia, najobľúbenejšia gitara je Fender Stratocaster, napriek tomu je jedno z jeho najslávenjších sól v skladbe Another Brick in the Wall Part II. z albumu The Wall hrané na gitare Gibson Les Paul.
David Gilmour je známy nielen ako hráč na sólovú gitaru. Hrá aj na basovú gitaru, klávesové nástroje, bicie na svojom poslednom sólovom albume On An Island hrá aj na saxofón.
V auguste 2006 bolo digitálnou hudobnou stanicou Planet Rock Gilmourove sólo v skladbe Comfortably Numb (album The Wall) zvolené za najlepšie gitarové sólo všetkých čias.
[úprava] Rodinný život
Gilmour má štyri deti zo svojho prvého manželstva s manželkou Ginger: Alice (*1976), Clare (*1980), Sara (*1982) a Matthew (*1985). Z druhého manželstva s Poly Samson (je tiež autorka textov niektorých skladieb skupiny Pink Floyd a Davidových sólových albumov) má štyri deti: jedno adoptívne syna Charlieho (Polyne dieťa s Heathcote Williamsom) a tri biologické: Joe, Gabriel a Romany. Hlas Charlieho môžeme slabo začuť ako telefonuje so Stevem O’Rourkem na konci albumu The Division Bell.
[úprava] Dobročinnosť
Gilmour predal svoj Londýnsky dom v Little Venice Earlovi Spencerovi (bratovi Lady Diany) a peniaze z predaja (3.6 milliónov Anglických Libier,= 5.9 milliónov USD) použil na vybudovanie prístrešia pre bezdomovcov a duševne chorých. Podporuje aj ďalšie charitatívne a neziskové organizácie:
- European Union Mental Health and Illness Association,
- Greenpeace,
- Amnesty International,
- The Lung Foundation,
- Nordoff-Robbins Music Therapy,
- A po požiadaní od jeho priateľa Paula McCartneyho — oragnizáciu PETA.
V novembri 2003, dostal Kríž Britského Impéria za dobročinnosť a zásluhy pre hudobnú tvorbu..
[úprava] Osobné záľuby
Gilmour je tiež skúseným pilotom. Vo svojej leteckej spoločnosti Intrepid Aviation mal peknú zbierku historických lietadiel. Nakoľko mal túto leteckú firmu viac/ menej pre zábavu, a nechcel sa letectvu venovať profesionálne, rozhodol sa túto spoločnosť v roku 2002 predať.
[úprava] Diskografia
[úprava] Albumy
- 25. máj, 1978 - David Gilmour
- 27. marec, 1984 - About Face
- 6. marec, 2006 - On An Island
[úprava] Filmy (video)
- September 1984 - David Gilmour Live 1984
- Október 2002 - David Gilmour in Concert
- Jún 2007 - Remember That Night
[úprava] Spolupráca s ďalšími hudobníkmi
- Roger Waters - skladba "Give Birth to A Smile", na soundtracku "Music from "The Body"", 1970
- Syd Barrett - album The Madcap Laughs, 1970
- Syd Barrett - album Barrett, 1970
- Kate Bush - singel "Wuthering Heights", na albume The Kick Inside, 1979
- Wings - "Rockestra Theme" a "So Glad to See You Here", album Back to the Egg, 1979
- Kate Bush - "Pull Out The Pin", na albume The Dreaming, 1982
- Paul McCartney - "No More Lonely Nights(Ballad)", album Give My Regards to Broad Street, 1984
- Paul McCartney - "I Love This House", singel The World Tonight, 1984/1997
- Supertramp - "Brother Where You Bound", album Brother Where You Bound, 1985
- Bryan Ferry - "Is Your Love Strong Enough?", album Legend by Tangerine Dream, 1985
- Bryan Ferry - album Boys and Girls, 1985
- Nick Mason and Rick Fenn - "Lie for a Lie" (spev), album Profiles, 1985
- Arcadia - album So Red the Rose, 1985
- The Dream Academy - výroba/ gitara na albume The Dream Academy, 1985
- Berlin - gitara na albume Count Three and Pray, 1986
- Kate Bush - "Love and Anger" a "Rocket's Tail", album The Sensual World, 1989
- Paul McCartney - "We Got Married", album Flowers in the Dirt, 1984/1989
- Rock Aid Armenia - "Smoke On The Water", album The Earthquake Album, 1989
- Warren Zevon - album Transverse City (gitara), 1989
- Elton John - "Understanding Women", album The One, 1992
- The Who - Quadrophenia (1996 Hyde Park concert)
- Pete Townshend - song "Give Blood"
- Paul McCartney - album Run Devil Run, 1999
- Alan Parsons - "Return to Tunguska", album A Valid Path, 2004
- Richard Wright – spolupráca na jeho novom albume, ktorý vyjde v priebehu roku 2007
[úprava] Externé odkazy
| Pink Floyd |
|---|
| Syd Barrett | David Gilmour | Nick Mason | Roger Waters | Richard Wright |
| Diskografia |
| Štúdiové albumy: The Piper at the Gates of Dawn | A Saucerful of Secrets | Ummagumma | Atom Heart Mother | Meddle | Dark Side of the Moon | Wish You Were Here | Animals | The Wall | The Final Cut | A Momentary Lapse of Reason | The Division Bell |
| Soundtracky: Tonite Let's All Make Love in London | More | Zabriskie Point | Obscured by Clouds |
| Živé albumy: Ummagumma | Delicate Sound of Thunder | P*U*L*S*E | Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) |
| Kompilácie: Relics | A Nice Pair | Masters of Rock | A Collection of Great Dance Songs | Works Shine On (The Early Singles) | Echoes: The Best of Pink Floyd |
| Video a DVD |
| Live at Pompeii | The Wall | Delicate Sound of Thunder | La Carrera Panamericana | London '66-'67 | P*U*L*S*E |
