John Lennon
Z Wikipédie
John Winston Lennon, neskôr John Ono Lennon, známy ako John Lennon (* 9. október 1940, Liverpool, Spojené kráľovstvo – † 8. december 1980, New York, USA), bol britský spevák, skladateľ a gitarista, zakladajúci člen skupiny The Beatles a úspešný sólový hudobník. Bol známy tiež ako výtvarník, herec, spisovateľ a politický aktivista.
Ako súčasť legendárnej skladateľskej dvojice Lennon-McCartney výrazne ovplyvnil vývoj modernej populárnej hudby. Je považovaný za jednu z hudobných ikon 20. storočia a jeho piesne ako Imagine a Strawberry Fields Forever sú často radené medzi najlepšie skladby storočia. V roku 2002 BBC uskutočnila prieskum s cieľom objaviť 100 najväčších Britov všetkých čias. Lennonovi britská verejnosť prisúdila ôsme miesto.
[úprava] Mladosť
John Winston Lennon sa narodil večer 9. októbra 1940. Obaja rodičia sa venovali hudbe, hoci nie profesionálne. Lennon žil s rodičmi v Liverpoole, kým jeho otec, Fred Lennon, námorník, neopustil rodinu. Lennonova matka Julia sa nebola schopná o Johna sama postarať a dala ho do výchovy svojej sestre Mimi. Lennon žil s tetou Mimi a jej manželom až do puberty.
Počas puberty sa Lennon stal silne krátkozrakým a bol nútený začať nosiť okuliare. V začiatkoch kariéry The Beatles nosil kontaktné šošovky alebo dioptrické slnečné okuliare.V roku 1967, kedy účinkoval vo filme Richarda Lestera How I won the war nosil známe okrúhle okuliare,dnes známe ako lennonky, ktoré už mu na tvári zostali.
Napriek tomu, že John nevyrastal s matkou, zostal s ňou v pravidelnom kontakte. Julia priviedla Johna k záujmu o hudbu a učila ho hrať na bendžo. 15. júla 1958 ju zrazilo auto riadené opitým policajtom mimo službu a Julia následkom zranení podľahla. Táto udalosť ovplyvnila mnohé neskoršie Lennonove skladby a zároveň zocelila jeho priateľstvo s Paulom McCartneym, ktorého matka zomrela na rakovinu prsníka, keď mal Paul 14 rokov (1956). Neskôr Lennon na počesť svojej matky napísal piesne Julia, My Mummy's Dead („Moja mama zomrela“) a Mother („Matka“). Svojho prvého syna pomenoval Julian.
Teta Mimi - vďaka Johnovým kresbám - zaistila Lennonove prijatie na Liverpoolsku vyššiu strednú umeleckú školu. Tam sa Lennon zoznámil s neskoršom manželkou Cynthiou Powellovou. Postupne však začal konformitu umeleckej školy nenávidieť a podobne ako ďalší v jeho veku sa začínal viac zaujímať o rokenroll a amerických spevákov ako Elvis Presley a Buddy Holly. Koncom 50. rokov založil skifflovú skupinu The Quarry Men, neskôr premenovanú na Johnny and the Moondogs, The Silver Beetles a konečne The Beatles.
V roku 1962 si vzal Cythiu za manželku po tom, čo otehotnela s ich prvým a jediným potomkom, Julianom.
[úprava] The Beatles
Ako člen The Beatles mal Lennon výrazný vplyv na rokenrolovú hudbu a rozširovanie hraníc tohto žánru v priebehu 60. rokov minulého storočia. Spolu s Paulom McCartneym je považovaný za jedného z najvplyvnejších spevákov, skladateľov a hudobníkov 20. storočia. Lennon je pokladaný za výraznejšieho textára, pričom McCartney je považovaný za výraznejšieho skladateľa. Napriek tomu, že sa jedná o zjednodušenie, tento názor sa zakladá na pravde, keďže piesne dua Lennon-McCartney inšpirované Lennonom sú hlbšie a prepracovanejšie, s textami často v prvej osobe a zaoberajúce sa osobnými záležitosťami. Lennonove texty sú tiež často viac lyrické, čo súvisí i s jeho obľubou hrať sa so slovami a vymýšľať viaczmyselné a zvláštne slová. Jeho najsurrealistickejšie kúsky Strawberry Fields Forever (Navždy jahodové polia) a I Am The Walrus (Som mrož) sú najlepším príkladom Lennonovho výnimočného štýlu. Lennonove partnerstvo s McCartneym zahŕňalo aj vyvažovanie McCartneyho bezstarostného, pozitívneho štýlu.
John Lennon sa zvykol vyjadrovať otvorene a tlač mu často kládla otázky na rôzne témy. 4. marca 1966 pre londýnsky Evening Standard poznamenal, že náboženstvo sa stáva nedôležitým faktorom v živote mladých. Článok nevyvolal žiadne reakcie, až kým o päť mesiacov na to nevyšiel časopis Teen na obálke so slovami vytrhnutými z kontextu: „Neviem, čo sa pominie skôr - rokenrol alebo kresťanstvo“.
Spojenými štátmi sa prevalila búrka protestov a južanské konzervatívne skupiny organizovali protesty, pri ktorých pálili platne a suveníry The Beatles. Rozhlasové stanice nevysielali piesne The Beatles a boli rušené ich živé vystúpenia. Dokonca aj Vatikán odsúdil Lennonove poznámky. 11. augusta 1966 The Beatles zorganizovali tlačovú konferenciu v Chicagu, aby sa vyjadrili k rastúcim vášňam. Počas konferencie sa Lennon neochotne za svoje výroky ospravedlnil.
Vatikán jeho ospravedlnenie prijal a situácia sa po čase upokojila, ale nekonečná beatlemánia, prenasledovanie šialencami, blázniví adolescenti a teraz tiež tlač čakajúca na možnosť roztrhať The Beatles na kúsky kvôli ich výrokom, to všetko bolo na členov skupiny priveľa. The Beatles sa čoskoro rozhodli, že nebudú pokračovať v koncertných turné a okrem slávneho vystúpenia na streche nahrávacieho štúdia naživo už nikdy nevystupovali.
The Beatles sa odvtedy stali čisto štúdiovou skupinou (pravdepodobne prvou na svete), čo umožnilo Lennonovi a ostatným plne skúmať svoje umelecké špičky, spôsobom, ktorý predtým nebol mysliteľný a uskutočniteľný. Zároveň mohla skupinu komponovať skladby, ktoré nemusela prispôsobovať pre budúce koncertné vystúpenia, takže mohla naplno využiť technologický potenciál štúdií a tvoriť výnimočné a originálne nahrávky o aké sa predtým nik nepokúšal.
9. novembra 1966, krátko po natáčaní filmu Richarda Lestera Ako som vyhral vojnu Lennon navštívil výstavu avantgardnej umelkyne Yoko Ono v londýnskej galérii Indica. Neskôr, v roku 1968, po návrate z Indie, kde bol spolu s The Beatles na meditačných seansách Lennon opustil svoju manželku Cynthiu. Lennon a Ono sa odvtedy stali nerozlučnými, rovnako v súkromí ako na verejnosti, a tiež počas nahrávaní s The Beatles. Lennon sa s Ono oženil v roku 1969 na Gibraltare a časť svadobnej cesty strávili v Amsterdame, kde v hoteli Hitlon zorganizovali kampaň za mier, tzv. Bed-In. Bed-in pokračovalo v Montreali, kde Lennon a Ono nahrali Give Peace a Chance, z ktorej sa stala neoficiálna hymna medzinárodného hnutia za mier. Lennon si po uzavretí manželstva tiež oficiálne zmenil meno na John Ono Lennon. O manželstve a mediálnej pozornosti, ktorá ho sprevádzala Lennon napísal pieseň The Ballad Of John And Yoko (Balada o Johnovi a Yoko).
Nahrávanie platne Let It Be nepomohlo členom The Beatles zlepšiť napäté vzťahy. Po tom, čo boli Lennon a Ono zranení pri automobilovej nehode v Škótsku, Lennon zariadil, aby s ním Ono bola neustále i v štúdiu počas práce na poslednom albume The Beatles, Abbey Road. Hoci sa skupine podarilo vytvoriť mimoriadne kvalitný album, čoskoro sa medzi členov skupiny vkradli obchodné spory súvisiace s ich nahrávacou spoločnosťou Apple Corp.
Lennon sa rozhodol odísť zo skupiny bez toho, aby na to verejne upozornil. Nevydaný album, z ktorého sa stalo Let It Be sa pokúšal zachrániť producent Phil Spector, s čím však na rozdiel od Lennona nesúhlasil McCartney a tak ic partnerstvo doznalo trpkého konca. McCartney vydal tlačové oznámenie, že od skupiny odchádza a začal propagovať svoj sólový album.
[úprava] Sólová kariéra
Ešte počas existencie The Beatles Lennon natočil s Yoko Ono tri experimentálne albumy - Unfinished Music No.1: Two Virgins, Unfinished Music No.2: Life with the Lions, a Wedding Album. Jeho prvým sólovým albumom populárnej hudby bol koncertný album Live Peace in Toronto 1969 z roku 1969, teda ešte pred rozpadom skupiny. Na festivale v Toronte vystúpil so skupinou Plastic Ono Band, ktorej členmi boli aj Eric Clapton a Klaus Voormann. Piesne, s ktorými na koncerte vystúpili si nacvičili cestou lietadlom do Kanady.
V prvej fáze svojej sólovej kariéry Lennon nahral tri single: protivojnovú hymnu Give Peace A Chance, Cold Turkey (o boji s heroínovou závislosťou) a Instant Karma!.
Po rozpade The Beatles v roku 1970 Lennon vydal album John Lennon/Plastic Ono Band, surový, brutálne úprimný album. Mnohí sa nazdávajú, že tento album silne ovplyvnil neskoršiu hardrockovú a punkovú hudbu.
V roku 1971 vydal svoj najúspešnejší album Imagine. Titulná pieseň bola ďalšou protivojnovou a prináboženskou hymnou. V tom čase prechádzal Lennon „bielym“ obdobím (biele oblečenie, biely klavír, biela izba, atď), čo zapadalo do koncepcie albumu. Jedna z piesní na albume, How Do You Sleep? (Ako sa ti spáva?), bola priamym útokom na McCartneyho. Zhodou okolností, na gitare v tejto piesni hral George Harrison.
