Pink Floyd
Z Wikipédie
- 19367 Pink Floyd je aj názov planétky.
 |
|
|---|---|
 |
|
| Žáner | art rock, psychedelický rock, progresívny rock, hard rock |
| Pôsobenie | 1965 - súčasnosť |
| Členovia | David Gilmour - gitara, spev (1968 - súčasnosť),
Nick Mason - bicie (1965 - súčasnosť), Richard Wright - klávesy (1965 - 1981; 1987 - súčasnosť), |
| Bývalí členovia | Roger Waters - bassgitara ,
Syd Barrett - gitara, spev (†2006); |
Pink Floyd je britská skupina považovaná za priekopníka progresívneho rocku známa svojimi experimentami so zvukom, kvalitnými textami, zaujímavými obalmi albumov a pompéznymi živými vystúpeniami.
Obsah |
[úprava] Krátka história
[úprava] Undegroundové začiatky
Počas štúdia na Regent Street Polytechnic v Londýne spolužiaci Roger Waters, Richard Wright, Nick Mason, Clive Metcalfe spolu s manažérom Kenom Chapmanom založili skupinu Sigma 6. Roger Waters bol v tom období fanúšikom skupiny The Rolling Stones a skúšal napodobňovať ich gitarový zvuk. Skupina postupne upadala a Ken Chapman sa snažil personálnymi zmenami a zmenami názvu skupiny na T-Set (Tea Set), potom na Megadeath, Architectural Abdabs , Screaming Abdabs a zjednodušene na The Abdabs. V zostave tejto skupiny vtedy boli:
- Roger Waters, sólová gitara
- Clive Metcalf, basgitara
- Richard Wright, klávesy
- Nick Mason, bicie
- Juliette Gale, spev
- Keith Noble, spev
Táto skupina hrala hudbu v štýle Rhytm & Blues. Juliette sa neskôr vydala za Ricka Wrighta, potom ona, Noble a Metcalf odišli zo skupiny. Po ich odchode Waters do skupiny priviedol gitaristov Boba Kloseho, Syda Barretta a sólového speváka Chrisa Dennisa. Po odchode Metcalfa Roger Waters začal hrať v skupine na basovú gitaru. V Londýnskom priváte mal Roger domáceho Mikea Leonarda, ktorý sa veľmi zaujímal o smerovanie kultúry mladých. Bol lektorom v blízkosti Hornsey Art College, a veľmi sa zaujímal o umelecké prepojenie medzi svetlami a hudbou.
Čoskoro bol Dennis povolaný do vojenskej služby v Royal Air Force. Niekoľko mesiacov potom opustil skupinu aj Bob Klose. Zo Syda sa stal prirodzený líder skupiny. Syd postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel. Koncom roku 1965 sa skupina premenovala na „The Pink Floyd Sound“, t.j. Zvuk Pinka a Floyda Tieto dve mená pochádzajú z albumov dvoch bluesových umelcov z Carolíny v USA Pinka Andersona a Floyda Councila, ktoré mal vo svojej zbierke Syd Barrett. Neskôr tento názov skrátili na „The Pink Floyd“.
V polovici roku 1966 sa skupina prezentovala v undegroundových kluboch ako UFO a Marquee Clubs štýlom spontánneho undergroundu. Bolo to v období keď ich hudobný štýl prechádzal od hrania psychedelickej hudby R&B coververzií po ich vlastnú tvorbu, takmer výlučne tvorenú Sydom Barretom.
Toto obdobie je charakterizované slovami:
„Floydi boli tá najhlučnejšia skupina, akú mohli ľudia v tom období počuť. Boli tiež najpodivnejší. Bola to pravá undergroundová kapela."
[úprava] Prvé kroky k popularite
V marci 1967 vydali Floydi singel Arnold Layne. Týmto singlom prešli z undergroundu do rebríčkov popularity. Pieseň dosiahla v Britských hitparádach 20. miesto a stala sa hranou v národných rádiách. Potom nasledoval singel See Emily Play, ktorý v rebríčkoch zostal na 6. mieste počas 7. týždňov.
Prvý album skupiny Pink Floyd The Piper at the Gates of Dawn sa tiež udržal na 6. mieste rebríčkov popularity počas 7. týždňov. Úspech týchto dvoch singlov a albumu bol už asi priveľkým sústom pre Barretta. Naplno podľahol drogám. Tlak z neúspechu jeho tretieho pokusu o hit (Apples and Oranges) a zároveň slepé zbožňovanie od fanúšikov, drogy a iné faktory spôsobili jeho neschopnosť hrania na vystúpeniach a v štúdiu. Ostatní členovia skupiny sa preto rozhodli priviesť ďalšieho sólového gitaristu ako náhradu Sydových výpadkov. Oslovili Davida Gilmoura.
Rozhodovalo sa aj o Jeffovi Beckovi, ale skupina sa (vraj) obávala, že Beck by si mohol zapýtať priveľké peniaze. Gilmour bol známy a mal dobrú povesť ako gitarista a spevák skupiny The Jokers Wild.
[úprava] Bez Barreta
Po vstupe Gilmoura a po Sydovom úpadku sa veľmi rýchlo skupina rozhodla, že dokáže existovať aj bez neho a tak ho jednu noc jednoducho nezobrali so sebou na vystúpenie. V priebehu natáčania druhého albumu A Saucerful of Secrets, odišiel v roku 1968 chorý Barrett zo skupiny. Potom ešte nahral dva sólové albumy (na ktorých spolupracovali aj členovia skupiny) no nedosiahol s nimi nikdy taký úspech a popularitu ako so skladbami skupiny The Pink Floyd.
Pink Floyd (už bez The) začali produkovať albumy A Saucerful of Secrets, Ummagumma, Atom Heart Mother, k barretovskej ére sa vrátili výberovkou Relics, a zopár soundtrackov k filmom (More, Obscured by Clouds, Zabriskie Point...).
Roger Waters sa stal umeleckým šéfom skupiny. Väčšina skladieb a koncepcia vydaných albumov vznikala podľa jeho nápadov.
Album Meddle bol priamym predchodcom albumu Dark Side Of The Moon. Na celej jednej strane platne bola jedna skladba nazvaná Echoes. Z tohoto albumu je známa aj skladba One of These Days, ktorá sa na koncertoch skupiny Pink Floyd hráva dodnes.
[úprava] Odvrátená strana mesiaca
V januári 1972 mal v The Dome v Brightone, Pink Floyd premiéru s novým plánovaným albumom Eclipse. Na tomto projekte pracoval Roger Waters tri mesiace.
Dostal dobrý, ale trochu šialený nápad, ako vytvoriť nový album. Rozhodol sa, že rozbehne koncertnú šnúru s rozpracovanými skladbami. Prekvapil tým fanúšikov, žurnalistov a kritikov. Živým hraním a neustálym vylepšovaním, dopĺňaním zvuku, sledovaním reakcií publika, kritík sa zdokonaľovala základná myšlienka a vzťah ostatných členov kapely k novému albumu.
„Každodenný tlak moderného života nás môže dohnať k šialenstvu“, bola jeho hlavná myšlienka.
Album bol na prelome rokov 1972/ 73 nahraný v EMI Abbey Road štúdiu. Počas nahrávania Roger rozdal rôznym ľuďom, ktorý sa vtedy v blízkosti štúdia nachádzali kartičky s rôznymi otázkami typu:
„Kedy ste boli naposledy násilní?“, alebo „Kedy ste v poslednom čase niekoho zbili?“.
Časti odpovedí možno počuť na pozadí niektorých skladieb. Na albume môžeme počuť okrem nich napríklad aj maniacky rehot Rogera the Hata, manažéra inej skupiny, či slová vrátnika štúdia Abbey Road Jerryho Driscolla ("There is no dark side of the moon, really. Matter of fact, it's all dark..."), no nebola použitá nahrávka odpovede Paula McCartneya.
Názov albumu z Eclipse na Dark Side of the Moon bol zmenený preto, lebo v tomto období mala skupina Medicine Head vydaný album s týmto názvom. Názov Eclipse sa teda použil aspoň pri poslednej skomponovanej skladbe albumu.
Album Dark Side of the Moon bol prvým, ktorý sa dostal na prvé miesta rebríčkov v USA. V U. S. Billboard sa držal v top 200 počas 15 rokov, t.j. spolu 724 týždňov, kým z neho nevypadol 23. júla, 1988, nebol mu tento výsledok uznaný. Oficiálne je uznaná jeho pozícia v tomto rebríčku od 18. decembra, 1976 do 23. apríla, 1988, čo znamená 591 týždňov.
Je to štvrtý najúspešnejší album sveta po Jacksonovom albume "Thriller", soundtracku k filmu "Horúčka sobotňajšej noci" a albumu skupiny Fleetwood Mac "Rumours". Paradoxne album získal iba jednu zlatú platňu za pol milióna predaných nosičov, pretože vznikol pred 1. januárom, 1976, keď bolo pridané ocenenie platinovou platňou za milión predaných nosičov.
[úprava] Prajeme si, aby si bol tu
Nasledovať tento úspech bolo pre členov skupiny veľmi ťažké. Mali vlastne dosiahnuté to, čo bolo cieľom každej rockovej skupiny a teraz mali pocit bezmocnosti. V tom čase začali s experimentovaním so všetkými možnými nástrojmi. Od nástrojov prešli k veciam všedného života. Skúšali hrať na fľaše, pracie dosky (rumple) atď. Po niekoľkých experimentoch s nimi tento nápad skupina zavrhla a začala pracovať na albume "Wish You Were Here".
Kritika síce tento album na začiatku rozobrala na drobné, ale "Wish You Were Here" mal rozmer ktorý bol v súlade s očakávaním. Najjednoduchšie by bolo prerobiť inú verziu „Dark Side Of The Moon“, ale Roger bol príliš veľký perfekcionista a tak dotlačil skupinu za ich vtedajšie predstavy. Roger si vytvoril reputáciu textára, poslucháči albumov skupiny sa mohli popri počúvaní hudby sústrediť aj na zmysel textov. Vzťahy medzi členmi skupiny boli ovplyvnené aj tým, že uzavreli manželstvá, ich záujmy sa týmto rozptýlili mimo hudobného smeru. Takisto sa rozdelili títo štyria ľudia do dvoch skupín. Roger mal bližšie k Nickovi a David bol viac zadobre s Rickom.
O tomto období sa Roger vyjadruje, že počas stretnutí skupina nebola reálne tam (to be there) v súlade s názvom albumu. Album „Wish You Were Here“ bol viac zameraný na spoločenskú objednávku, očakávania hudobného priemyslu. Bol vydaný 15. septembra 1975, no po jeho vydaní nenasledovalo dlhšie koncertné turné.
Členovia skupiny radi prenechávali Rogerovi písanie textov a a udržanie ucelených konceptov pre albumy pokiaľ oni participovali na hudobných nápadoch. Gilmour aj v období ich najväčších sporov opisuje Watersa ako výborného motivátora a skvelého básnika. Niektoré z najpopulárnejších skladieb skupiny Pink Floyd ("Echoes", "Time", "Us and Them", "Wish You Were Here", "Shine on You Crazy Diamond"...) predstavujú obrovskú silu Watersovho inštinktu textára kombinovaného s Gilmourovým melodickým talentom, citlivo predsíznym bubeníckym umením Nicka Masona na atmosférickom podklade klávesov Ricka Wrighta. Napríklad skladba "Us and Them" začína sladko melodickými Wrightovými klávesmi a spája sa do ostrého kontrastu s Watersovým protivojnovým textom.
[úprava] Zvieratá
Rok 1976 bol prvým rokom, kedy Pink Floyd nemal žiadnu koncertnú šnúru od začiatku ich profesionálnej kariéry v roku 1967. Počas tejto prestávky Roger prepracoval dva songy (Raving and Drooling a You Gotta Be Crazy), ktoré boli naživo hrané roku 1975 počas krátkeho "Wish You Were Here tour“. Tieto dve pesničky sa objavili v ich ďalšom projekte, albume "Animals“ pod názvom "Dogs“ a "Pigs“. Tento album bol orwelovským konceptom zobrazujúcim ľudstvo ako prasce, psov a ovce. Bol vydaný 23. januára 1977. V tom období vzhľadom na dopyt vznikla potreba spustiť koncertnú šnúru po futbalových štadiónoch. Boli využité kvadrofonické efekty, nafukovacie figuríny a špeciálne efekty pre zvýšenie zážitku z koncertov.
Animals tour sa podľa Rogerových opisov zmenil na nočnú moru. Počas vystúpenia sa polovica návštevníkov koncertu zabávala po svojom. Ohňostroje a výbuchy prehlušovali hudbu. V júli už bolo z jeho prejavu cítiť, že nespieva s oduševnením, cítil sa odcudzený a znechutený. Na poslednom vystúpení v Montreale v Kanade, počas hrania videl na pletive oproti pódia, kde vystupovali zavesených fanúšikov, ktorí vlastne ani nevnímali hudbu, len nepríčetne kričali. Roger v tej chvíli pristúpil k jednému z nich, privolal si ho bližšie a napľul mu do tváre.
[úprava] Ďalšia tehla do múru
Táto historka sa uvádza ako jeden z dôvodov, impulzov pre vznik ďalšieho Rogerovho projektu, ktorý sa zapísal do rockovej histórie, albumu "The Wall“. Roger mal vtedy rozpracovaný aj album „The Pros and Cons of Hitch Hiking“. Tieto dva diela priniesol ostatným členom skupiny. Mal zámer jeden použiť pre vlastný album a druhý nahrať so skupinou. Skupina považovala tému albumu The Pros and Cons Of Hitch Hiking za príliš osobný, tak ho vylúčila a vybrala projekt The Wall.
Album The Wall bol nahrávaný skoro rok v spolupráci s Bobom Ezrinom kreatívnym hľadaním interpretačných postupov Rogerovej témy.
Koncertná šnúra, ktorá nasledovala bola príliš drahá na to, aby mohli byť koncerty vo veľa mestách. Bolo vybratých iba niekoľko miest. V USA to bol New York a Los Angeles, v Európe Londýn a Dortmund. Tieto koncerty sú mnohými fanúšikmi skupiny považované za najlepšie, aké Pink Floyd mal kedykoľvek predtým a potom.
O rok neskôr bol podľa scenára napísaného na motív tohoto albumu natočený režisérom Alanm Parkerom film The Wall v hlavnej úlohe s Bobom Geldofom. (Bob Geldof sa stal neskôr známy ako kľúčová osobnosť pri koncertoch Live Aid, ku ktorým patrí aj akcia z roku 2005 nazvaná Live 8, kde sa stal zázrak a došlo ku spoločnému vystúpeniu najúspešnejšej zostavy Pink Floyd.)
Neskôr sa stalo zdrojom najväčších sporov autorstvo skladieb. Napríklad Gilmour upozorňoval, že jeho podiel na skladbe Another Brick in the Wall, Part II. s jeho gitarovým sólom nebýva na obaloch jeho spoluautorstvo uvedené.
Koncertná verzia albumu The Wall vyšla v roku 2000 na dvoch diskoch pod titulom Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81). V tejto edícii bola limitovaná verzia s diskami vloženými do prebalu knižky, v ktorej sa nachádzajú vyjadrenia tvorcov projektu, fotografie a ilustrácie z vystúpení a reprodukcie výkresových projektov pódia na pauzovacom papieri.
Nick Mason v životopisnej knihe "Inside Out: A personal History of Pink Floyd“ charakterizuje Watersa v ére The Wall ako egomaniaka. Bolo to v čase, keď sa rozhodol vyhodiť zo skupiny Wrighta po jeho osobných problémoch, ktoré začali narušovať výrobu albumu. Wright zostal so skupinou ako externe platený hudobník, kým Waters viedol kompletnú zostavu skupiny v činnosti počas celej koncertnej šnúry, ktorá nasledovala. Gilmour mal postavenie hudobného dramaturga.
Album The Wall bol veľmi úspešný - podľa RIAA bol 23 krát platinový.
[úprava] The Final Cut
V roku 1983 vyšiel v trojčlennej zostave bez Wrighta album The Final Cut, ktorý však nebol komerčne veľmi úspešným. Keďže napätie v skupine vrcholilo, snažil sa ju Waters formálne rozpustiť a pokračovať pod pôvodným názvom s najatými hudobníkmi, s čím nesúhlasili Gilmour a Mason.
[úprava] Bez Rogera Watersa
[úprava] Pokus o rozpad
Roku 1984 hneď po vydaní albumu The Final Cut sa Roger Waters pustil do realizácie The Pros and Cons of Hitch Hiking a Dave Gilmour v tom čase pracoval na svojom novom sólovom albume About Face. Obidva albumy boli vydané v roku 1984 a obidva dosiahli 30. pozíciu rebríčku Billboard. V tom čase David hovoril: „existujú traja z nás, ktorí by sa mohli nazvať Pink Floyd, no nikto z nás nemá v pláne v tejto chvíli spolupracovať na žiadnom spoločnom projekte..“ (myslel tým Rogera, Davida a Nicka). Obidvaja Gilmour a Waters sa pustili na koncertné šnúry, ale so slabým finančným úspechom. Dave poznamenal: „Vyrobil som album, absolvoval koncerntú šnúru aby som zistil, či je možné pokračovať bez skupiny Pink Floyd.“
Roku 1985 pokračoval Roger v svojej koncertnej šnúre a David vložil svoju energiu do spolupráce s inými hudobníkmi. V polovici roku 1985 sa rozhodol Waters zrušiť spoluprácu so Stevem O’Rourkem, ktorý na neho naliehal aby sa pustil do výroby ďalšieho albumu so skupinou Pink Floyd. Od čias keď sa stal Steve manažérom skupiny a skupina nebola oficiálne rozpustená Roger mu bol zmluvne zaviazaný. Ukončenie tejto spolupráce znamenalo pre Steva mať pre projekty skupiny súhlas od Davida a Nicka. David s Nickom zrušenie spolupráce so Stevem nepotvrdili. Roger sa v tom čase rozhodol, že oficiálne odíde od skupiny Pink Floyd, mysliac, že tým vlastne neoficiálne ukončí ich existenciu. V decembri oznámil nahrávacím štúdiám svoj odchod zo skupiny Pink Floyd. Zároveň sa Nick Mason v jeseni 1985 vyjadril, že by chcel znovu koncertovať so skupinou a že by on a David mali záujem o obnovou spolupráce, „že oni nesúhlasia s definitívnym koncom“.
Roku 1986 Roger dokončil prácu na soundtracku When the Wind Blows a začal pracovať na svojom druhom sólovom albume Radio K. A. O. S.. Gilmour v tom čase začal pracovať na projekte o ktorom verejne hovoril, že by to mohol byť ďalší album skupiny Pink Floyd, alebo aj jeho sólový projekt. V strede roku 1986 sa Steve O’Rourke začal súdiť s Watersom o obnovenie jeho zmluvných nárokov. Týmto nedosiahol nič iné, iba to, že zhoršil vzťahy medzi Watersom a ostatnými členmi skupiny (s ktorými sa Steve v tom čase spojil).
Gilmour v spolupráci s Masonom, Wrightom, Bobom Ezrinom a s ďalšími sa vtedy rozhodli, že to na čom teraz pracujú bude nový album skupiny Pink Floyd. Waters vediac o rozbehnutých projektoch sa rozhodol 31. októbra 1986 dať veci na najvyšší súd.
Nastalo obdobie nazvané „vojna Floydov“, ktorá sa viedla v médiách, v súkromí aj na súde. Členovia skupiny, ktorí dovtedy medzi svojimi prioritami nemali vlastnú mediálnu publicitu, o svoju anonymitu prišli.
Waters bývalých spoluhráčov zažaloval za neoprávnené používanie názvu Pink Floyd, keďže ako autor väčšiny skladieb si tento názov nárokoval sám. Podarilo sa mu síce vyhrať prvé kolo, ale odvolací súd nakoniec priznal používanie názvu Pink Floyd Gilmourovi a Masonovi čo bolo najmä záťaž pre Watersovu sólovú kariéru. Nikto by nečakal že Pink Floyd sa postaví na nohy aj bez Watersa ale stalo sa tak.
Nakoniec vraj Waters zaplatil jednému karikaturistovi, a ten namaľoval na 100 roliek toaletného papiera na každý ústrižok jednotlivo Gilmourovu tvár.
[úprava] A Momentary Lapse of Reason
Nový album A Momentary Lapse of Reason vyšiel v roku 1987, mal síce veľmi dobrú predajnosť, ale kritika mu vyčítala, že bol pripravený narýchlo, vraj iba ako odpoveď Watersovi, že skupina funguje plnohodnotne aj bez neho. Reálna spolupráca Nicka Masona a Ricka Wrighta na jeho nahrávaní bola minimálna. V skutočnosti sa skupina v novej zostave objavila až v nasledujúcom koncertnom turné, z ktorého bol vydaný živý album z tohoto obdobia Delicate Sound Of Thunder.
[úprava] The Division Bell
Posledný štúdiový album, ktorý Floydi vydali mal názov The Division Bell a bol vydaný roku 1994. Počas turné k tomuto albumu sa konal aj koncert 20. októbra v Londýnskom Earl's Court. Koncert vyšiel ako LIVE album pod názvom P*U*L*S*E no na DVD ako obrazový záznam koncertu ho skupina vydala iba v roku 2006. Po čase sa vzťahy aspoň čiastočne normalizovali, avšak spoločné vystúpenie na koncerte Live 8 v roku 2005 bolo podľa vyhlásení Gilmoura a Watersa výmimkou.
[úprava] Zostava
- Syd Barrett (1965-1968)
- Roger Waters (1965 - 1985; 2005)
- David Gilmour (1968 - 2005)
- Richard Wright (1965 - 1981, 1987 - 2005)
- Nick Mason (1965 - 2005)
[úprava] Diskografia
[úprava] Štúdiové albumy
- 1967 - The Piper at the Gates of Dawn
- 1968 - A Saucerful of Secrets
- 1969 - Ummagumma (druhý disk)
- 1970 - Atom Heart Mother
- 1971 - Meddle
- 1973 - Dark Side of the Moon
- 1975 - Wish You Were Here
- 1977 - Animals
- 1979 - The Wall
- 1983 - The Final Cut
- 1987 - A Momentary Lapse of Reason
- 1994 - The Division Bell
[úprava] Soundtracky
- 1967 - Tonite Let's All Make Love in London
- 1969 - More
- 1970 - Zabriskie Point
- 1972 - Obscured by Clouds
[úprava] Živé albumy
- 1969 - Ummagumma (prvý disk)
- 1988 - Delicate Sound of Thunder
- 1995 - P*U*L*S*E
- 2000 - Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81)
[úprava] Kompilácie
- 1971 - Relics
- 1973 - A Nice Pair
- 1974 - Masters of Rock
- 1981 - A Collection of Great Dance Songs
- 1983 - Works
- 1992 - Shine On (The Early Singles)
- 1997 - 1967 Singles Sampler
- 2001 - Echoes
[úprava] Filmy, DVD
- Live at Pompeii
- The Wall
- Delicate Sound of Thunder
- La Carrera Panamericana
- London '66-'67
- The Making of The Dark Side of the Moon
- P*U*L*S*E
- The Pink Floyd and Syd Barrett Story
[úprava] Ocenenia
Počas svojej kariéry skupina Pink Floyd dosiahla viacero ocenení
- Silver Clef (Strieborný husľový kľúč)
Skupina Pink Floyd dostala ocenenie Silver Clef (Strieborný husľový kľúč) za ich charitatívnu prácu pre The Nordoff-Robbins Music Center v roku 1980
- Grammy
- Skupina Pink Floyd bola viackrát nominovaná na cenu Grammy:
- 1973 nominácia pre album roka
- "Dark Side of the Moon" – vyhral album od Steve Wondera "Innervisions"
- 1980 nominácia pre album roka
- "The Wall" -- vyhral album od Christopher Cross Christopher Cross
- 1980 nominácia pre najlepšiu rockové dielo naspievané duom, alebo skupinou
- "Another Brick in the Wall (Part 2)" – Grammy získal Bob Seger so skladbou "Against the Wind"
- 1994 nominácia pre najlepšiu rockovú inštrumentálnu skladbu
- "Marooned" z albumu The Division Bell – nomináciu vyhrali
- 1973 nominácia pre album roka
- American Music Awards
- Skupina Pink Floyd bola nominovaná na American Music Award
- 1995 nominácia na najlepšiu pop rockovú skupinu, alebo duo – vyhrali Ace of Base
- RIAA zlaté albumy:
- Atom Heart Mother
- Obscured by Clouds
- A Nice Pair
- RIAA platinové albumy:
- Ummagumma (1,000,000+)
- Meddle - 2x (2,000,000+)
- Dark Side of the Moon - 15x (15,000,000+)
- Dark Side of the Moon DVD - 2x (100,000+)
- Live at Pompei VHS/DVD - 2x (100,000+)
- Wish You Were Here - 6x (6,000,000+)
- Animals - 4x (4,000,000+)
- The Wall - 23x (11,500,000+)
- A Collection of Great Dance Songs - 2x (2,000,000+)
- The Final Cut - 3x (3,000,000+)
- A Momentary Lapse of Reason - 4x (4,000,000+)
- Delicate Sound of Thunder - 3x (3,000,000+)
- Shine On - (9-CD boxed set) (1,000,000+)
- The Division Bell - 3x (3,000,000+)
- P*UL*S*E - 2x (2,000,000+)
- P*UL*S*E VHS/DVD - 8x (400,000+)
- Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) (1,000,000+)
- Echoes: The Best of Pink Floyd 3x (3,000,000+)
- Albumy Dark Side of the Moon, a The Wall získali diamantové platne za predaj nad 10 miliónov kópií.
- Počet predaných kópií albumov skupiny Pink Floyd v USA podľa RIAA 73,500,000+
Barret sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnil žiadneho z týchto uvedení. Waters sa zo zdravotných dôvodov nedostavil na uvedenie roku 1996, ocenenie roku 2005 komentoval cez telemost. Gilmour a Mason boli na obidvoch akciách a Wright sa pre operáciu oka nemohol zúčastniť roku 2005.
- Ďalšie ocenenia:
- Roku 2002 Q magazine označil skupinu Pink Floyd ako jednu z "50 Bands To See Before You Die" (jedna z päťdesiat, ktoré by ste mali počas života vidieť).
- O dva roky neskôr tento istý časopis umiestnil skupinu Pink Floyd medzi najväčšie skupiny všetkých čias nad skupinu Beatles, The Rolling Stones a Led Zeppelin. Hodnotilo sa podľa komplexného systému, ktorý porovnával skupiny podľa predaja albumov, umiestnení v rebríčkoch popularity, podľa vystúpení a návštevnosti koncertov.
- Po skupine je pomenovaná planétka 19367 Pink Floyd
[úprava] Externé odkazy
- Oficiálna stránka
- stránky českého fanklubu
- http://www.pinkfloydz.com/
- http://www.pinkfloydonline.com/
- Pink Floyd na Live 8
- Texty piesní
| Pink Floyd |
|---|
| Syd Barrett | David Gilmour | Nick Mason | Roger Waters | Richard Wright |
| Diskografia |
| Štúdiové albumy: The Piper at the Gates of Dawn | A Saucerful of Secrets | Ummagumma | Atom Heart Mother | Meddle | Dark Side of the Moon | Wish You Were Here | Animals | The Wall | The Final Cut | A Momentary Lapse of Reason | The Division Bell |
| Soundtracky: Tonite Let's All Make Love in London | More | Zabriskie Point | Obscured by Clouds |
| Živé albumy: Ummagumma | Delicate Sound of Thunder | P*U*L*S*E | Is There Anybody Out There? (The Wall Live 1980–81) |
| Kompilácie: Relics | A Nice Pair | Masters of Rock | A Collection of Great Dance Songs | Works Shine On (The Early Singles) | Echoes: The Best of Pink Floyd |
| Video a DVD |
| Live at Pompeii | The Wall | Delicate Sound of Thunder | La Carrera Panamericana | London '66-'67 | P*U*L*S*E |
