Ján Vojtaššák
Z Wikipédie
| Ján Vojtaššák | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 14. november 1877, Zákamenné |
| Úmrtie | 4. august 1965, Říčany pri Prahe |
| Pozri aj Biografický portál | |
Ján Vojtaššák (* 14. november 1877, Zákamenné – † 4. august 1965, Říčany pri Prahe) bol diecéznym biskupom spišskej rímskokatolíckej diecézy.
Ján Vojtaššák bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.
Ján Vojtaššák pochádzal z Oravy, z mnohopočetnej roľníckej rodiny. Mal desiatich súrodencov. Študoval na gymnáziu v Trstenej a Ružomberku a od roku 1895 študoval teológiu v seminári v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1901. Ako kňaz pôsobil na viacerých miestach (Vyšná Zubrica, Kvačany, Bijacovce, Podvlk, Zubrohlava, Ústie, Brutovce, Tvrdošín, Veličná, Vyšné Repaše), neskôr sa stal kapitulným vikárom a rektorom seminára.
Obsah |
[úprava] Biskup
Ján Vojtaššák bol jedným z prvých troch slovenských biskupov, ktorí boli vymenovaní v roku 1920 v novej Československej republike. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR boli všetci biskupi na území Slovenska maďarskej národnosti. Česko-slovenská vláda v Prahe dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi. Nitriansky biskup Viliam Batthyány bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do Maďarska, kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup Alexander Párvy sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup Ľudovít Balás zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa Augustína Fischera-Colbrieho. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie.
V tejto situácii pápež Benedikt XV. v tajnom konzistóriu 13. novembra 1920 vymenoval prvých troch slovenských biskupov - Mariána Blahu pre Banskobystrické biskupstvo, Karola Kmeťku pre Nitrianske biskupstvo a Jána Vojtaššáka pre Spišské biskupstvo. Všetkých troch vysvätil 13. februára 1921 v Nitre pápežský nuncius v Prahe Clemente Micara.
[úprava] Politické prenasledovanie
Aj keď bol Ján Vojtaššák 44 rokov spišským biskupom, diecézu spravoval iba 29 rokov. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 bol podpredsedom Štátnej rady. Po obnovení ČSR ho už 5. mája 1945 prvýkrát zatkli a väznili do 8. septembra v Bratislave. Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol Ján Vojtaššák pozbavený úradu diecézneho biskupa, Svätá Stolica zamietla. Od 3. júna 1950 bol internovaný v biskupskej rezidencii, 16. novembra 1950 bol odvlečený do Prahy-Ruzyně a 15. januára 1951 bol v Bratislave v tzv. „divadelnom” procese s „vlastizradnými” biskupmi odsúdený na 24 rokov ťažkého väzenia a ďalšie tresty za údajné úklady proti republike, velezradu, vojenskú zradu a vyzvedačstvo. Spolu s ním boli odsúdení na doživotie biskupi Michal Buzalka a Pavol Gojdič a nasledovalo masové zatýkanie kňazov a angažovaných laikov. Vo väzení bol až do amnestie 5. októbra 1963. Po nej žil krátko v Oravskej Lesnej a neskôr v Senohradoch pri Prahe. Zomrel vo vyhnanstve v Říčanoch pri Prahe, pretože mu bol zakázaný pobyt na Slovensku. V roku 1990 bol rehabilitovaný zrušením rozsudku.
[úprava] Seminár Jána Vojtaššáka
Po Jánovi Vojtaššákovi je pomenovaný Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí. Tento seminár, na ktorom aj on sám študoval, bol založený v roku ešte v roku 1815. V roku 1950 komunistický režim kňazský seminár násilím zlikvidoval. Seminaristi boli povolaní na vojenskú službu do Pomocných technických práporov (PTP). Profesori a predstavení boli zatknutí a odsúdení spolu s biskupom Jánom Vojtaššákom. Seminár bol znovu obnovený až v roku 1990. Od roku 2003 patrí seminár pod správu Teologickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.
[úprava] Proces blahorečenia
V roku 1996 sa začal proces blahorečenia Jána Vojtaššáka. Pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 priamo vyzval na začatie tohto beatifikačného procesu. Zaujali k nemu kladný postoj všetci diecézni biskupi Slovenska. Ján Chryzostom kardinál Korec sa v homílii na bohoslužbách pri príležitosti 35. výročia smrti biskupa Vojtaššáka v Zákamennom vyslovil za jeho čím skoršie blahorečenie a nazval ho „mučeníkom”. K jeho hrobu putuje množstvo pútnikov.
Prekážkou tejto myšlienky je podľa niektorých politická angažovanosť Jána Vojtaššáka v období prvej Slovenskej republiky. Ako podpredseda Štátnej rady vojnovej Slovenskej republiky sa zúčastnil na zasadaní, na ktorom sa schvaľovala deportácie Židov zo Slovenska.
Správa vatikánskeho chargé d´affaires G. Burzia z 31. marca 1942, ktorú predniesol v Ríme hovorí: Monsignor Vojtaššák namiesto toho, aby sa postavil proti nehumánnemu plánu, zaujal úplne pasívny postoj, obmedziac sa na nepodstatné námietky. Potom, v rozhovore s iným biskupom, naznačil, že podľa jeho mienky by bolo lepšie, keby sa cirkevná vrchnosť nemiešala do tejto otázky, aby nekládla prekážky vláde a prezidentovi republiky, že židia sú najhoršími nepriateľmi Slovenska, že i tak sa budú veci vyvíjať svojím smerom… Je ťažké dozvedieť sa pravdu o tom, čo sa udialo a povedalo na zasadaní vlády; viem však, že Msgr. Vojtaššák má povesť veľkého šovinistu. [1]
V zázname zo zasadania Štátnej rady z 3. februára 1943 je zadokumentovaný Vojtaššákov výrok: Mal by som návrh. Pretože ľudia nie sú o tejto otázke náležite informovaní, prosil by som, aby sa o tom vydala ľudová knižočka. Židia sa snažili k sebe vzbudiť sústrasť, ľudia ich ukrývali, pretože vraj to, čo sa so židmi robilo, bolo neľudské. Židia si mysleli, že sa s nimi bohvie ako zle zaobchádza, zatiaľ čo sa v táboroch môžu mať celkom dobre. [chýba citácia]
