Rakúsko-Uhorsko

Z Wikipédie

Rakúsko-Uhorsko
"Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené a krajiny uhorskej svätoštefánskej koruny"
"Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der heiligen ungarischen Stephanskrone" (po nemecky)
"A birodalmi tanácsban képviselt királyságok és országok és a magyar szent korona országai" (po maďarsky)

(Vlajka) (Štátny znak)
Národné motto: nie je
Hymna: Gott erhalte Franz den Kaiser
Úradný jazyk	maďarčina, nemčina, latinčina
Hlavné mesto	Viedeň
Najväčšie mesto	Viedeň
Susedné krajiny	Nemecko, Rusko, Rumunsko, Srbsko, Čierna Hora, Taliansko, Švajčiarsko, Lichtenštajnsko
Rozloha	680 887 km2
Existencia	1867 - 11. november 1918
Počet obyvateľov	48 592 000 (1907)
Mena	zlatý(zl.) (do 1892), koruna(K) (od 1892)
TLD Doména	-
Medzinárodný kód	HUN (Zalitavsko) / AUT (Predlitavsko) / BOH (Čechy)
Medzinárodná poznávacia značka	-
Telefónny kód	-

Rakúsko-Uhorsko bola konštitučná dualistická monarchia v rokoch 1867 - 1918 v strednej Európe.

Obsah 1 Dejiny a charakteristika 1.1 Štátoprávne usporiadanie 1.1.1 Územia Rakúska-Uhorska 1.1.1.1 Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny) 1.1.1.2 Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo) 1.1.1.3 Bosna a Hercegovina 1.1.2 Bosna a Hercegovina 1.2 Nástupnícke štáty 2 Charakteristika 2.1 Národnostné zloženie

[úprava] Dejiny a charakteristika

Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené po prehranej rakúsko-pruskej vojne v roku 1866.

[úprava] Štátoprávne usporiadanie

V roku 1867 bolo tzv. rakúsko-maďarským vyrovnaním rakúske cisárstvo premenené v reálnu úniu dvoch štátnych celkov (tzv. dualizmus).

Na jednom úseku tvorila hranicu riečka Litava (nem. Leitha) pravostranný prítok Dunaja, preto dostali oba celky polooficiálne názvy :

• Predlitavsko (nem. Cisleithanien) (Rakúsko, oficiálne Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené)
• Zalitavsko (nem. Transleithanien) (Uhorsko, oficiálne Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny, t.j. Uhorské kráľovstvo).

Tieto celky boli spojené osobou panovníka z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie, so spoločným ministerstvom zahraničia, vojny a ríšských financií. Každý z oboch celkov mal svoj parlament (ríšska rada v Rakúsku, uhorský snem v Uhorsku).

Spoločné úrady niesli označenie c. a k. (cisársky a kráľovský), predlitavské úrady c. k. (cisársky kráľovský - podľa českého, nie maďarského kráľovstva) a zalitavské m. k. (maďarský kráľovský).

[úprava] Územia Rakúska-Uhorska

[úprava] Kráľovstvá a krajiny na ríšskej rade zastúpené (Predlitavsko, korunné krajiny)

• České kráľovstvo
• Dalmátske kráľovstvo
• Haličské a Vladimírske kráľovstvo s
  • Krakovským veľkovojvodstvom
  • Osvienčimským vojvodstvom
  • Zatorským vojvodstvom
• Arcivojvodstvo Rakúsko pod Enžou
• Arcivojvodstvo Rakúsko nad Enžou
• Bukovinské vojvodstvo
• Korutánske vojvodstvo
• Kranské vojvodstvo
• Soľnohradské vojvodstvo
• Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo (Rakúske Sliezsko)
• Štajerské vojvodstvo
• Moravské markgrófstvo
• Tirolské kniežacké grófstvo s
  • Vorarlbersko
• "Pobrežné územie":
  • Kniežacké grófstvo Gorica a Gradisca
  • mesto Terst
  • Istrijské markgrófstvo

[úprava] Krajiny svätoštefanskej uhorskej koruny (Zalitavsko, Uhorské kráľovstvo)

• Vlastné Uhorsko (v slovenčine tzv. "Uhry")
• Chorvátsko-slavónske kráľovstvo
• mesto Rijeka (Fiume) [špeciálne postavenie]

[úprava] Bosna a Hercegovina

• Bosna a Hercegovina

[úprava] Bosna a Hercegovina

Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 Berlínskeho mieru z 13. júla 1878 spravovať oblasť Bosny a Hercegoviny, ktorá dovtedy pripadala osmanskému Turecku. Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a 29. júla Bosnu a Hercegovinu (a časť Sandžaku) obsadilo vojensky.

Keď sa v júli 1908 odohrala v Turecku revolúcia Mladoturkov a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a 5. októbra 1908 došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny.

Ako slabší imperialistický štát sa Rakúsko-Uhorsko dostalo do závesu Nemecka, s ktorým sa podieľalo na príprave prvej svetovej vojny. Tá viedla k rozpadu Rakúsko-Uhorska. (Oficiálny zánik: 11. november 1918, deň keď sa skončila prvá svetová vojna, hoci mnohé nástupnícke krajiny na jeho území boli vyhlásené už skôr).

S jeho rozpadom sa dodnes nevedia vyrovnať niektorí Rakúšania a hlavne Maďari, čo je príčinou malých sporov medzi Českom a Rakúskom a Slovenskom a Maďarskom.

[úprava] Nástupnícke štáty

• Rakúsko
• Maďarsko
• Česko-Slovensko
• Poľsko (časť)
• Rumunsko (časť)
• Kráľovstvo SCHS (Juhoslávia)
• Taliansko (časť)

[úprava] Charakteristika

Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t.j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t.j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv šľachty a pod.). Kým napríklad dnešnému Česku k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné Slovensko nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a slovenčina bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná.

Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi monarchie a preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“.

Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj.

Niektorí autori veria, že federatívna Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu 2. svetovej vojny.

[úprava] Národnostné zloženie

Národy podľa abecedy:

• Česi
• Chorváti
• Maďari
• Poliaci
• Rakúšania a Nemci
• Rómovia
• Rumuni
• Rusíni a Ukrajinci
• Slováci
• Slovinci
• Srbi
• Taliani
• Židia