Jacques Cartier

Z Wikipédie

Jacques Cartier (* 1491, Saint-Malo – † 1. september 1557, pánske sídlo Limoilou pri Saint-Malo) bol francúzsky námorný kapitán a objaviteľ. Významne ho inšpiroval Giovannie Verrazano, florentský cestovateľ v službách francúzskeho kráľa, ktorý v roku 1524 dosiahol pobrežie Južnej Karolíny a potom cestoval na sever k pobrežiu Nového Škótska. Verrazano ako prvý poskytol opis Severnej Ameriky.

V roku 1534 Cartiera vyslal francúzsky kráľ František I., aby preskúmal kanadské pobrežie. Mal nájsť zlato alebo iné bohatstvo a pokúsiť sa nájsť novú cestu do Cathaye (Čína). Cartier podnikol tri cesty do oblasti Rieky svätého Vavrinca.

[úprava] Prvá cesta 1534

Prvú cestu Jacquesa Cartiera financoval kráľ Francúzska František I. Plavbu začal v St. Malo s malou posádkou dvoch lodí. Hlavným cieľom cesty bolo hľadanie bohatstva a zabezpečiť priechod k Pacifiku. Až do roku 1534 Európania preskúmali veľkú časť severoamerického kontinentu, predovšetkým východné pobrežie, ale dovtedy nikto neuskutočnil cestu cez kontinent. Pristál v Novej zemi a preskúmal Záliv sv. Vavrinca, stretol sa so skupinami národov Irokézov a Mikmakov a zabral okolité územie pre francúzskeho kráľa. Cartier skúmal život Irokézov v oblasti dnešnej provincie Quebec. Vtedy Irokézovia obývali celú oblasť okolo Rieky sv. Vavrinca od polostrova Gaspé po jazero Ontario. Po tejto ceste sa Cartier vydal naspäť do Francúzska, kam vzal aj dvoch synov náčelníka Irokézov Donnacona.

[úprava] Druhá cesta 1535-1536

Francúzske záujmy sa zamerali na oblasť okolo Rieky sv. Vavrinca. Cartier se vydal na cestu s tromi loďami a posádkou 110 mužov. Dosiahol indiánske mesto Hochelaga (dnes Montreal), kde hľadal zlatonosné žily, ktoré tu podľa povestí mali byť. Horu nad mestom pomenoval Mont Royal (kráľovská hora). Z tejto hory pozoroval celú oblasť, objavil hrebene blízkych hôr, ktoré nazval Lachine Rapids, pretože sa domnieval, že pozdĺž týchto hôr leží Čína. Cieľ nedosiahol, prezimoval v Quebecu, nemal skúsenosti so studeným podnebím. Posádka ochorela na skorbut (nedostatok vitamínu C), čím prišiel o 25 mužov. Domorodci pomohli Európanom obnoviť ich zdravie, varili im nápoj z kôry a ihličia bieleho cédra. Na jar sa Cartier vrátil do Francúzska, spolu s náčelníkom Donnaconnom (ktorý vo Francúzsku v roku 1539 zomrel). Táto druhá cesta bola veľmi dôležitá, Cartier dokázal, že Newfoundland je ostrov, a že Rieka sv. Vavrinca je prienikovým koridorom do nového neznámého kontinentu, ktorý by mohol viesť k Číne.

[úprava] Tretia cesta 1541

Vojnový konflikt medzi Karlom V. a Františkom I. prerušil francúzske objaviteľské akcie v Kanade, a tak sa Cartier mohol vydať na ďalšiu cestu až v roku 1541. Táto cesta bola podniknutá za účelom založenia trvalej kolónie a rozšírenia kresťanstva. Cestu viedol Jean François de la Rocque, cestovali s 10 loďami a posádka mala 400 námorníkov, 300 vojakov, ženy a dobytok. Cartier bol predvoj so 7 loďami, aby založil novú základňu. Cartierovu výpravu sužoval skorbut a veľa jeho mužov zomrelo. Jediné poklady, ktoré Cartier našiel, boli pyrit a kremeň, o ktorých se domnieval, že je to zlato a diamanty a veľké množstvo z toho priviezol do Francúzska. Útesy v Quebecu preto pomenoval Cap Diamand. Cartier zomrel 1557 vo veku 66 rokov vo viere, že Rieka sv. Vavrinca je novou cestou do Číny. Jeho dedičstvo je veľmi dôležité, dáva detailný opis oblasti a dláždi tak cestu pre dalšiu kolonizáciu a skúmanie.