The Beatles

Z Wikipédie

The Beatles, 1964

The Beatles bola najvplyvnejšia a najúspešnejšia hudobná skupina rockovej éry. Predaj albumov The Beatles presiahol 1,3 miliardy nahrávok (údaj z roku 2004), čo je viac ako dosiahol ktorýkoľvek iný umelec v dejinách. Len málo umelcov v rôznych obdobiach dosiahlo úspech, kritické ocenenia a široký kultúrny vplyv ako The Beatles.

Členmi The Beatles boli John Lennon (rytmická gitara, ústna harmonika, spev), Paul McCartney (basová gitara, spev), George Harrison (sólová gitara, spev) a Ringo Starr (bicie, spev), všetci z Liverpoolu v Anglicku. Lennon a McCartney boli hlavnými autormi piesní, do repertoáru skupiny však pravidelne prispieval aj George Harrison a niekoľko piesní zložil aj bubeník Ringo Starr. Po väčšinu ich kariéry bol ich producentom George Martin, ktorému sa niekedy prisudzuje aj prívlastok "piaty Beatle".^{[chýba citácia]}

The Beatles sa stali senzáciou v Spojenom kráľovstve koncom roku 1963. Tzv. beatlemánia, prejavujúca sa navonok najmä davmi jačiacich a omdlievajúcich dievčat, sa začiatkom roku 1964 prejavila aj v Spojených štátoch a popularita skupiny obsiahla väčšinu planéty. V priebehu piatich rokov sa hudba Beatles vyvinula zo zjavnej jednoduchosti ich prvých hitov (ako She Loves You a I Want To Hold Your Hand) k umelecky ambicióznym skupinám skladieb (ako albumy Revolver, Sgt. Pepper's Lonely Heart's Club Band a Abbey Road). The Beatles dosiahli výrazný, ďalekosiahly vplyv na modernú populárnu hudbu, čo bolo dôsledkom niekoľkých faktorov: The Beatles písali svoje vlastné piesne, naplno využívali možnosti nahrávacích štúdií tej doby, no najmä sa neustále snažili o absolútnu kvalitu svojich nahrávok.

Skupina tiež natočila niekoľko filmov, z toho tri hrané - A Hard Day's Night, Help! a Magical Mystery Tour, jeden pseudodokumentárny - Let It be, a jeden animovaný - Yellow Submarine.

V priebehu šesťdesiatych rokov 20. storočia sa členovia skupiny stali symbolickými vodcami medzinárodnej antikultúry mládeže, verejne experimentovali s východným mysticizmom, psychedelickými drogami a revolučnými politickými názormi. Skupina sa rozpadla v roku 1970.

Obsah

1 História
2 Vývoj štúdiového štýlu
3 Vo filme
4 Vplyvy a hudba
5 Diskografia
- 5.1 Radové albumy vydané v Spojenom kráľovstve
6 Externé odkazy

[úprava] História

John Lennon založil skifflovú skupinu pomenovanú The Quarrymen v lete roku 1956. 6. júla 1957 sa stretol v priebehu vystúpenia s Paulom McCartneym a čoskoro začali spoločne hrávať. V roku 1958 sa ku skupine pridal mladý gitarista George Harrison. V roku 1960 spoločne odcestovali do Hamburgu, kde sa následne stali The Beatles. V tom období (do roku 1962) bol členom skupiny aj Stuart Sutcliffe, ktorý ovplyvnil najmä výzor členov skupiny a ich zmysel pre štýl. Skupina mala v rannom štádiu viacerých manažérov, v roku 1962 sa manažérom stal natrvalo Brian Epstein.

V roku 1962 sa skupina dostala pod krídla značky Parlophone (súčasť EMI) a bubeník skupiny Pete Best bol narýchlo vyhodený a nahradený skúsenejším Ringom Starrom.

Beatlemánia prepukla v Spojenom kráľovstve 13. októbra 1963 ako následok televízneho vystúpenia skupiny v londýnskom Palladiu. V USA naplno vypukla po troch vystúpeniach The Beatles v Ed Sullivan Show, 9., 16. a 23. februára 1964. Popová skupina sa stala celosvetovým fenoménom, keď ju na jednej strane zbožňovali davy, a na strane druhej ňou iní opovrhovali, napr. aj Frank Sinatra, či už kvôli hudbe (považovanej za hrubú a nemuzikálnu) alebo výzoru (škandalózne dlhým vlasom).

V roku 1964 mali The Beatles v americkej hitparáde Billboard Hot 100 simultánne päť piesní na prvých piatich miestach. Takáto udalosť sa už v populárnej hudbe nikdy neopakovala.

V roku 1965 dostali členovia skupiny rad MBE - boli vymenovaní členmi rádu britského impéria. Lennon a Harrison začali v tom čase experimentovať s LSD a zakrátko sa k nim pridal aj McCartney. V roku 1966 spôsobil Lennon značnú kontroverziu, keď sa v interview vyjadril, že kresťanstvo je na ústupe a dodal, že Beatles „sú populárnejší ako Ježiš“. V konečnom dôsledku bol donútený sa ospravedlniť, po tom čo bol za svoje slová odsúdený mnohými náboženskými organizáciami a dokonca Vatikánom, platne Beatles boli zakazované a pálené a skupina dostávala vyhrážky od skupín ako Ku Klux Klan.

Posledný koncert The Beatles pre platiacich divákov sa konal v San Francisku 29. augusta 1966. Následne sa skupina zamerala na štúdiovú tvorbu a ich neskoršie kompozície a hudobné experimenty zvýšili ich umeleckú prestíž, pričom si stále zachovali ohromnú popularitu.

Po smrti Briana Epsteina v roku 1967 sa členovia skupiny od seba začali vzďaľovať a finančná situácia skupiny, resp. skupinou vlastnených spoločností sa začala zhoršovať, čo bol primárne dôsledok nesprávneho riadenia.

Za ich posledný „koncert“ je považované vystúpenie na streche štúdií Apple v januári 1969 počas nahrávania albumu neskôr známeho ako Let It Be. V priebehu toho roku skupina tiež natočila svoj posledný album, Abbey Road, ktorý však bol vydaný ešte pred Let It Be.

Skupina sa oficiálne rozpadla v apríli v roku 1970 a po násilnej smrti Johna Lennona v roku 1980 vyprchali všetky nádeje na neskoršie znovuzjednotenie. Napriek tomu k opätovnému virtuálnemu zjednoteniu došlo v roku 1995, keď zvyšní členovia skupiny dotvorili dve staršie Lennonove nahrávky, Free As A Bird a Real Love. Tieto piesne boli vydané ako súčasť projektu troch dvojalbumov zložených z nevydaných materiálov a štúdiových nahrávok, dokumentárneho filmu a televízneho seriálu; tento projekt je známy ako The Beatles Anthology.

[úprava] Vývoj štúdiového štýlu

Producent George Martin zohral kľúčovú úlohu pri formovaní úspechu The Beatles. S prispením svojich skúseností rozpoznal a podporil potenciál skupiny, pričom iní, menej skúsení producenti by sa pravdepodobne snažili presadzovať vlastné názory a potlačovať kreativitu hudobníkov. Bol tiež pripravený na otvorený, experimentálny prístup k práci v štúdiu, ktorý si the Beatles začali vytvárať, keď získali viac skúseností.

Na vrchole kariéry v polovici šesťdesiatych rokov a natočení dvoch filmov - A Hard Day's Night a Help! - skupina prestala koncertovať. Zložitosť vystúpení pred tisíckami jačiacich fanúšikov, ktorí väčšinou prehlušovali hudbu viedla k strate ilúzií z turné a v roku 1966 prestali The Beatles celkom koncertovať s úmyslom sústrediť sa na nahrávanie platní.

Požiadavky skupiny na vytvorenie nového zvuku s každou novou nahrávkou, vplyv psychedelických drog a štúdiové postupy zvukového inžiniera Geoffa Emericka vyústili do albumov Revolver (1966) a Sgt. Pepper's Lonely Heart's Club Band (1967), ktoré sú dodnes považované za klasiku. Rovnako dôležité ako použitie štúdiových trikov (skresľovanie zvuku, neobvyklé postavenie mikrofónov, zmena rýchlosti nahrávania) boli v tom období pre tvorbu The Beatles aj hudobné nástroje nekonvenčné v populárnej hudbe, ako sláčikové nástroje, dychové nástroje a indické hudobné nástroje. The Beatles tiež začali používať elektronické hudobné nástroje a zvukové slučky.

Skupina čoraz viac viedla svoje vlastné nahrávania a postupná dominancia Paula McCartneyho v tomto procese zohrala úlohu v prehlbovaní napätia medzi členmi skupiny, ktoré v konečnom dôsledku viedlo až k rozpadu.

Stres sa začínal prejavovať v období vydania The Beatles (tzv. Bieleho albumu z roku 1968), pričom v tom období niektoré skladby natočili jednotliví členovia skupiny samostatne. Ringo Starr si v priebehu nahrávania dokonca vybral „dvojtýždňovú dovolenku“, čo bolo dokonca považované za dočasný odchod od kapely. V roku 1970 sa skupina definitívne rozpadla a jednotliví členovia sa začali - s rôznou mierou úspechu - naplno venovať sólovým kariéram.

[úprava] Vo filme

Prvý film The Beatles, A Hard Day's Night z roku 1964 bol čiernobielou komédiou natočenou režisérom Dickom Lesterom v dokumentárnom štýle. Film zobrazuje beatlemániu a členov skupiny ako obete vlastnej slávy. Tretí album The Beatles, rovnako pomenovaný A Hard Day's Night je soundtrackom tohoto fimu. Bol to zároveň prvý album The Beatles, ktorého všetky piesne boli napísané duom Lennon/McCartney.

Po úspechu prvého filmu natočili The Beatles s Dickom Lesterom Help! (1965), už farebnú komédiu o prenasledovaní Ringa členmi ázijského kultu v snahe získať jeho prsteň. Rovnako k tomuto filmu vydala skupina album s rovnomenným názvom.

Tretí film, televízny Magical Mystery Tour (1967), je o autobusovom výlete členov skupiny na anglický vidiek, pričom osádka autobusu stretáva rôzne obskúrne postavičky. Tento film je podľa mnohých silne ovplyvnený užívaním LSD a členovia skupiny, najmä McCartney, vyzerajú byť na obrazovke pod vplyvom drog. Film bol pôvodne odmietnutý rovnako kritikou i divákmi, dnes je však považovaný za klasiku avantgardy.

Yellow Submarine (1968) je animovaný film s pestrými farbami o The Beatles zachraňujúcich krajinu Pepperland pred „modrákmi“ nenávidiacimi hudbu. Samotní členovia skupiny vo filme nehrajú, objavia sa až v záverečnej scéne filmu. The Beatles opäť vydali rovnomenný soundtrack, pričom nahrali len prvú stranu albumu, druhá pozostávala z orchestrálnych skladieb ich producenta Georgea Martina.

Dokumentárny film Let It Be (natočený v roku 1969, v kinách v roku 1970) zachytáva skupinu v smrteľnom kŕči. Kamera sleduje The Beatles v štúdiu pri nahrávaní, skúšaní, pri rozhovoroch a hádkach. Z filmu je zreteľné ako blízko k rozpadu už skupina mala. Film však zachytáva i príjemné momenty, ako napr. posledný „koncert“ skupiny na streche nahrávacieho štúdia. Film sa dostal do kín až po ohlásení rozpadu skupiny a pre fanúšikov bol sklamaním.

[úprava] Vplyvy a hudba

Mladí Beatles boli úprimnými fanúšikmi Elvisa Presleyho. Imponovali im nielen jeho vystúpenia, ale najmä pozornosť, ktorej sa mu dostávalo zo strany ženského publika. Neskôr sa McCartney vyjadril, že „vidieť Elvisa bolo ako vidieť príchod mesiáša“. The Beatles nahrali množstvo Preslyho piesní, ale do rozpadu skupiny neboli žiadne vydané.

Vplyv na hudbu The Beatles mali najmä americkí rockeri, v prvom rade Chuck Berry. Berryho piesne Roll Over Beethoven a Rock and Roll Music sa objavili na prvých albumoch skupiny a ďalšie hrávali pravidelne počas živých vystúpení. Vplyv Berryho na hudbu The Beatles pretrval až do neskorých rokov existenie skupiny a je zreteľný napr. v piesňach Everybody's Got Something to Hide Except Me and My Monkey (1968) a Come Together (1969).

Na výrazné vokálne harmónie skupiny mali vplyv umelci amerického vydavateľstva Motown. Výrazný vplyv sa pripisuje aj Little Richardovi (skupina nahrala jeho hit Long Tall Sally), The Beach Boys (Brian Wilson z Beach Boys sa vyjadril, že album Revolver ho ovplyvnil pri písaní piesní albumu Pet Sounds a Pet Sounds zase ovplyvnil McCartneyho pri komponovaní skladieb pre Sgt. Peppers), The Everly Brothers, Buddy Holly, Roy Orbison, Bob Dylan.

Z britskej scény The Beatles ovplyvnili Cliff Richard a The Shadows.

The Beatles boli výrazne ovplyvnení aj psychedelickou scénou (najmä Lennon), avantgardou (Lennon) a indickou hudbou (najvýraznejšie Harrison).

[úprava] Diskografia

The Beatles počas svojej krátkej kariéry vydali 13 radových albumov v priebehu siedmich rokov. Dnes existuje mnoho výberov a verzií štúdiových albumov (často v závislosti na mieste vydania), za základ diskografie The Beatles sa však považujú radové albumy vydané skupinou na domácej pôde. (Pozri aj detailný opis v článku Diskografia The Beatles.)